Najlepší čas na investovanie bol včera, druhý najlepší je dnes. Maroš Ovčarik, riaditeľ pre rozvoj investícií v spoločnosti Brokeria, v rozhovore vysvetľuje, prečo Slováci stále preferujú istotu bežných účtov, ako sa nenechať pohltiť strachom z geopolitickej situácie a prečo je cesta k úspešnému investovaniu často dláždená nielen vedomosťami, ale aj vlastnými chybami.
Mladšia generácia vždy investuje viac a odvážnejšie ako tie predchádzajúce. Môžeme napriek tomu povedať, že Slováci sú stále v investovaní konzervatívni?
Môžeme to potvrdiť aj štatistikami. Tie hovoria, že na Slovensku držíme polovicu finančného majetku na bežných účtoch a termínovaných vkladoch. Pritom v druhej časti úspor máme zahrnutý aj druhý a tretí pilier.
To znamená, že ak by sme tieto peniaze v pilieroch nemali, podiel bankových účtov by bol v porovnaní s ostatnými krajinami ešte oveľa väčší. A to nehovorím o krajinách západnej Európy, USA či Kanady, kam by sme mali ambíciu smerovať.
A platí to aj pre Generáciu Z?
Ak sa pozrieme na Generáciu X, Generáciu Y a Generáciu Z, každá ďalšia generácia v zásade zdvojnásobuje počet ľudí, ktorí skúšajú investovať v ranom veku – teda počas štúdia alebo hneď po ňom.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Pri najmladšej Generácii Z sme aktuálne na čísle 30 percent. Pri Generácii Y to bolo 14 percent a v Generácii X len 6 percent. Je to viac ako pozitívny vývoj, hoci tá cesta je ešte stále veľmi dlhá.
A do akých produktov investujú mladí ľudia najčastejšie?
Prieskumy hovoria, že často volia podielové, ETF alebo realitné fondy. Pomerne významná skupina však siaha aj po špekulatívnych nástrojoch, ako sú kryptomeny, nákup akcií priamo, nie cez fondy, alebo zlato. Rastie nám teda nielen počet ľudí využívajúcich fondy, ale aj počet „špekulantov“, ktorí sa snažia v krátkom čase rýchlo zarobiť.
Dovolím si povedať, že je to nevyhnutná cesta k tomu, aby získali skúsenosť s investovaním. Mladým ľuďom budeme ťažko vysvetľovať, že investovanie je dlhodobý a v podstate nudný proces. Majú pocit, že by to mal byť silný adrenalín, až hazard, aby zažili rýchly zisk, ale možno aj stratu a emócie.
Som presvedčený, že ak chceme, aby mladí skončili pri tradičnom, „nudnom“ investovaní, mnohí si musia najprv prejsť touto cestou špekulatívnych a krátkodobých riešení.
Spomenuli ste, že by sme sa mali inšpirovať ekonomikami, ktoré sú na tom lepšie. Prečo je tento posun v uvažovaní mladých ľudí o peniazoch kľúčový pre rozvoj ekonomiky na Slovensku?
Jedným z najväčších verejných výdavkov v ekonomike sú dôchodky. Všetci vieme, že dôchodkový systém bude čeliť limitom kvôli demografii. Čím skôr ľudia pochopia, že investovanie je spôsob, ako si vytvárať vlastné úspory a nechať pracovať úroky z úrokov, tým skôr si zabezpečia svoju budúcnosť – či už ide o dôchodok alebo bližšie ciele.
Mladí ľudia majú pocit, že investovanie by mal byť adrenalín, až hazard. Ak chceme, aby skončili pri tradičnom, „nudnom“ investovaní, mnohí si musia najprv prejsť cestou špekulatívnych a krátkodobých riešení.
Povedali ste, že klasické investovanie je nudné, ale zároveň tvrdíte, že môže byť aj zábavné. Ako to dosiahnuť bez nutnosti siahať po špekulatívnych riešeniach?
Zábavu nevnímam ako hazard, ten by mal byť z investovania odstránený. Ide skôr o pochopenie súvislostí. Keď investujem, stávam sa spoluvlastníkom firiem. Tým, že si kúpim ich mobil, oblečenie alebo parfum, pomáham firmám, do ktorých som sám investoval.
Ak človek začne investovaním žiť, môže sa z toho stať životný štýl. Edukácia a pochopenie týchto väzieb je cesta, ktorá môže nahradiť nudné tabuľky a grafy.
Ktoré emócie by teda pri rozhodovaní o investovaní mali prevládať, aby sme robili dobré rozhodnutia?
V investovaní hovoríme najmä o emóciách chamtivosti a strachu. Obe sú dôležité, aby sme vôbec začali. Otázka je, ako sú namiešané. U mladých je veľmi silná chamtivosť.
To je na jednej strane dobré, lebo ich to poháňa, no na druhej strane ich to vedie k neudržateľným riešeniam. Musia prejsť spomínaným prerodom. U starších ľudí, naopak, prevláda strach a tam by sme potrebovali primiešať trochu viac chamtivosti ako prirodzeného stimulu k akcii.
Prevláda dnes strach aj z dôvodu geopolitickej nestability a neistého vývoja na trhu?
Určite áno, ale takých období bolo v minulosti mnoho a ešte ich veľa zažijeme. Stačí si pozrieť titulky novín o tom, ako sa „svetový poriadok otriasa v základoch“ alebo o „panike investorov“. Skúseného investora takéto správy nevystrašia.
Práve naopak, sú to stimuly, kedy by mal na trhy vstúpiť, alebo na nich zotrvať. Jednou z najväčších chýb je nechať sa ovládnuť titulkami. Ak chcete byť dobrými investormi, ignorujte bulvárne titulky o aktuálnej situácii.
Ako sa teda s tým strachom vysporiadať?
Pomôžu vedomosti v kombinácii so skúsenosťami. Človek môže mať teóriu, ale až keď si prežije dve-tri krízy, pochopí, že je to normálny kolobeh trhu. Platí pravidlo, že po najväčších prepadoch prichádzajú najväčšie nárasty. Ak z trhu v panike odídete, zmeškáte tie prvé dni oživenia, kedy sú zisky najvyššie.
Často zdôrazňujete, že výnos by nemal byť jediný faktor, ktorý investor pri svojich investíciách sleduje. Na čo sa ešte sústrediť?
Výnos je najzrozumiteľnejší faktor, ale sústrediť sa len naň je chyba. Dôležité je riziko, ktoré v investovaní vnímame ako kolísanie hodnoty. Riziko nie je nepriateľ, je to cena za výnos. Ďalším faktorom je likvidita – teda ako rýchlo sa viem dostať k peniazom. Netreba zabúdať ani na servis, ktorý k službe dostávam, alebo na daňový aspekt konkrétnej investície.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Aké chyby pri investovaní podľa vašich skúseností ľudia ešte robia?
Prvou chybou je snaha zarobiť čo najviac na základe historickej výkonnosti. To, že bol niekto šampiónom minulý rok, neznamená, že ním bude aj ten ďalší. Druhou chybou je odkladanie investovania na „lepší čas“. Najlepší čas bol včera, druhý najlepší je dnes. A treťou chybou je neustále sledovanie trhov a panické reagovanie na každý päťpercentný pokles. Netreba podliehať panike.
Kľúčom k udržateľnosti investičného portfólia je aj diverzifikácia. Ako by teda malo vyzerať?
Diverzifikácia neznamená len to, že si kúpim desať rôznych fondov. Dôležité je, aby zloženie tých fondov spolu hralo. Portfólio musí byť funkčné v dobrých aj zlých časoch. Potrebujete v ňom mať akcie, ale aj konzervatívnejšie zložky, ktoré uchovávajú hodnotu.
Budujete si niečo, čo vás podrží v čase vysokej inflácie alebo recesie – teda kombináciu akcií, dlhopisov, realít a iných alternatív. Diverzifikácia je v zásade poistka voči tomu, že nikto z nás nevie predpovedať budúcnosť trhov.
Prácu v Brokerii ste začiatkom tohto roka prijali ako novú výzvu. V čom spočíva vaša misia v tejto spoločnosti?
Mojou hlavnou misiou je spojiť veľký ľudský potenciál v Brokerii so zaujímavými technologickými riešeniami. Chceme priniesť investičné riešenia, ktoré budú atraktívne a dlhodobo udržateľné, aby ich ľudia, ktorí ich ponúkajú, skutočne milovali.
