7. júla 2021

„Šťastie je, keď sa príležitosť stretne s pripravenosťou,“ hovorí pre Forbes Slovenka, ktorej sa ako jednej z mála podarilo presadiť v globálnej firme v Austrálii. Aj keď, ako hovorí, spočiatku to nebol „med lízať“, dnes už do kolektívu, v ktorom je jediná cudzinka, zapadla. Jej pôvodný kontrakt jej sľuboval trojmesačnú prácu, no aktuálne je už u protinožcov dva roky a jej zamestnávateľ, švajčiarska spoločnosť SwissRe, sa ju rozhodla sponzorovať. 

Kornélia Virágová začala v  SwissRe pracovať ešte v roku 2015 v pobočke v Bratislave. Ako spomína, na Ekonomickej univerzite študovala manažment cestovného ruchu a o svojej náplni práce nemala žiadne tušenie. Napriek tomu sa do novej kariéry zahryzla až sa vypracovala na seniorskú pozíciu. Avšak po takmer piatich rokoch si uvedomila, že ju srdce ťahá inam. 

Na vlastnú päsť

Dostala ponuku na stáž do Atlanty v Spojených štátoch, ale rovnako aj víza do Austrálie. A aj keď v Sydney nikoho nepoznala, rozhodla sa vycestovať. „Medzitým som sa interne dozvedela, že sa práve v austrálskej pobočke uvoľnila jedna pozícia. Išlo o dočasné miesto, mal to byť len záskok za materskú dovolenku,“ opisuje.

„Na Slovensku som preto dala výpoveď a išla som do Austrálie na vlastnú päsť. Po stretnutí som sa však dozvedela, že potrebujú niekoho, kto je na danej pozícii už skúsený, čo som ja nebola a niekoľko týždňov sa mi nikto neozval,“ hovorí. 

Kornélia je v Sydney takmer dva roky. Foto: Archív respondentky

Nakoniec sa však na ňu usmialo šťastie a po mesiaci čakania prišli dobré správy. Z prvého trojmesačného kontraktu sa podľa Nely vyvinula dlhodobá pracovná zmluva aj na základe jej húževnatosti a schopnosti rýchlo sa učiť nové veci. 

Reklama

Keďže však v jej prípade nešlo o vnútrofiremný transfer, ale pracovala na vlastné víza, komplikácie na seba nenechali dlho čakať. Podmienkou takýchto pracovných víz v Austrálii je totiž, že po šiestich mesiacoch musí človek zmeniť zamestnávateľa alebo lokalitu.

„Môj nadriadený preto navrhol, aby som sa na isté obdobie presunula do Singapuru alebo Melbourne, pretože zmením lokalitu, ale budem pracovať pre rovnaký trh,“ opisuje.

„Vďaka“ pandémii

Na príchod pandémie preto spomína ako na šťastie v nešťastí, pretože na základe vypuknutia ochorenia Covid-19 dostala výnimku. Po ich uplynutí plánovala prísť naspäť na Slovensko. Tesne pred ich vypršaním však dostala ponuku takzvaného sponsorshipu, ktorý firmy využívajú len veľmi zriedkavo.

Aby bol zamestnancovi zo zahraničia udelený v Austrálii tento typ víz, musí za neho firma nielen zaručiť, ale musí zaplatiť vláde určité poplatky a dokázať, že je zamestnanec lepší, ako iní domáci kandidáti na trhu. „Je to beh na dlhú trať a firmy to často robiť nechcú. Navyše, počas pandémie sa zahraniční pracovníci skôr prepúšťali, ako prijímali.“

Výhľad z kancelárie, v ktorej pracuje. Foto: Archív respondentky

Ako však zdôrazňuje Nela, v tomto prípade nie je rozdiel v tom, z akej krajiny človek prichádza. Rovnaké podmienky majú Američania aj Európania, pretože týmto spôsobom si firmy v Austrálii chránia svoj pracovný trh. 

Nela svoju pracovnú náplň opisuje ako „pravá ruka upisovateľa“, oficiálne underwriting analyst. Klientmi ich divízie sú hotely či majitelia administratívnych budov, ktorí svoje nehnuteľnosti potrebujú poistiť. 

Nenechať sa odradiť a hľadať

A ako sa na takúto pozíciu dokáže prepracovať človek zo Slovenska? Ako hovorí Kornélia, ak človek niečo naozaj chce, cestu si nájde. Sama sa musela vzdať dobrej pozície doma, rodiny, priateľov a zázemia a budovať svoj život odznova. Nádejným ašpirantom na podobnú prácu radí, aby sa nenechali odradiť a hľadali.

V tomto je podľa jej slov veľmi nápomocná profesionálna sociálna sieť LinkedIn, ktorú čoraz častejšie využívajú headhunteri z rôznych krajín. „Aj mňa takto oslovuje veľa náborárov, takže správny profil na tejto sociálnej sieti je jednou z možností. Najmä je vhodné stráviť veľa času nad svojím profilom a hľadať možnosti, ako sa niekam dostať,“ dodáva. 

Napriek tomu, že jej domov chýba, zatiaľ chce zostať u protinožcov. Foto: Archív respondentky

Napriek tomu, že mladá Slovenka aktívne pracuje na kariérnom raste a budovaní svojej budúcnosti v Sydney, hovorí, že nad návratom domov uvažuje každý deň.

„Pociťovať smútok za domovom je zaujímavé. Mám doma silné zázemie a rada by som išla aspoň na návštevu, ale viem, že by som mala komplikovaný návrat späť a na druhej strane viem, že na to nie je čas,“ uzatvára Kornélia s tým, že práve pandémia ju naučila, že nie je dobré nič plánovať. Sama predsa mala u protinožcov zostať len niekoľko mesiacov a čoskoro to budú už dva roky. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?