Patrí medzi najbohatších ľudí v Českej republike. Milióny zarobené vývojom a predajom alarmov dáva do dobročinných aktivít a rozvoja spoločnosti. Po invázii Ruska na Ukrajinu rozbehol viaceré podporné iniciatívy, vrátane českej zbierky „Dárek pro Putina“, ktorá financuje zbrane pre ukrajinskú armádu.
Zakladateľ a šéf spoločnosti Jablotron Dalibor Dědek v exkluzívnom rozhovore pre Forbes.sk povedal, prečo považuje pomoc iným za dôležitú a prečo bude peniaze pre Ukrajinu zbierať aj na Slovensku.
Telefonáty miliardárom
Iniciatíva „Dárek pro Putina“, ktorú ste rozbehli v Česku, získala od ľudí už 20 miliónov eur. Ste spokojný?
Je to už viac ako 550 miliónov českých korún (v prepočte 25,5 milióna eur, pozn. red.). Prispelo nám vyše 150-tisíc ľudí a mnohí prispievajú opakovane. Taká vlna solidarity v čase inflácie, ktorá všetko predražuje, je úžasná. Som veľmi hrdý na to, že česká verejnosť je ochotná aj po roku prispievať, že si ľudia stále uvedomujú, aké dôležité je Ukrajine pomôcť.
Iniciatívu ste rozbehli v máji minulého roka, dva mesiace po začiatku agresie Ruska voči Ukrajine. Toľko trvajú povoľovacie procesy spojené so založením verejnej zbierky? Alebo ste očakávali, že sa konflikt rýchlo skončí?
My sme začali so zbieraním peňazí na účet ukrajinskej ambasády okamžite po napadnutí. Začalo sa to aukciou, ktorú organizoval český Forbes v prospech Ukrajiny, a tá vlna solidarity a snahy pomôcť bola viditeľná v aktivitách mnohých ďalších organizácií a ľudí.
Mne sa podarilo obtelefonovať 50 najbohatších Čechov a do apríla sme vyzbierali miliardu korún (42,7 milióna eur). Potom začala vlna pomoci slabnúť a premýšľali sme, čo ďalej. Novinár Martin Ondráček prišiel s nápadom vytvoriť fiktívny e-shop, na ktorom budú môcť ľudia prispieť na zbrane pre Ukrajinu, a tak vznikol Dárek pro Putina.
Pacifista, ktorého prehovorili fakty
Darcovia sa postupne vyzbierali na tank, raketomet, muníciu či protilietadlové zbrane. Prečo zbrane a nie humanitárna pomoc pre civilistov alebo tehly na obnovu domov?
Tiež som mal na začiatku veľký problém posielať peniaze na zbrane. Oči mi otvoril Šimon Pánek, ktorý vedie humanitárnu organizáciu Človek v ohrození. Stretli sme sa na návšteve u ukrajinského veľvyslanca, kde mi povedal, že nevedia doručiť humanitárnu pomoc do miest, kde prebiehajú najväčšie boje, kde je najviac potrebná.
Že sú tam chlapi, ktorí pracovali vo fabrikách, sedeli v kanceláriách, ľudia ako my, ktorí teraz bojujú a chcú ochrániť svoje ženy a deti, hoci aj holými rukami. A je potrebné ich vyzbrojiť, aby to dokázali.
Ak chceme skutočne pomôcť, musíme im dať zbrane, ktorými by sa mohli brániť. To zmenilo moje myslenie. Riešiť následky a starať sa o utečencov je krásne, ale my musíme riešiť príčinu. Navyše, ja som osobne ako 11-ročný zažil inváziu „bratských armád“ do Československa v roku 1968, zažil som, ako sovietske tanky jazdili po uliciach. Nechcem sa dožiť toho, aby sa to opakovalo.
Koľko ste osobne darovali do zbierky, resp. celkovo na pomoc Ukrajine a Ukrajincom?
Približne sto miliónov korún (4,2 milióna eur).
Po roku zbierka aj na Slovensku
Prečo ste sa rozhodli priniesť zbierku aj na Slovensko?
Viete, ja veľmi silno prežívam ten pocit, že my si tu žijeme v bubline pokoja a pohody, chodíme s deťmi na krúžky, do reštaurácií či kina, kým kúsok od nás ľudia bojujú o holý život. Nemajú čo jesť, nemajú elektrinu, teplú vodu, dvakrát denne sa bežia schovať do krytu pred raketami, ktoré lietajú do obytných domov.
Nemôžeme strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že to nevidíme. Nesmieme sa s tým zmieriť. Slovensko je ešte oveľa bližšie pri konflikte, tak si myslím, že existuje veľa Slovákov, ktorí to cítia rovnako a chcú pomôcť. Čo sa už, mimochodom, deje. Množstvo Slovákov nám už prispelo, peniaze na Darček pre Putina posielajú dokonca ľudia až z Taiwanu či Južnej Kórey.
Vyzbierané peniaze smerovali na účet ukrajinskej ambasády v Prahe, ktorá za ne nakupovala vojenskú techniku od českých výrobcov. Bude tento model fungovať aj na Slovensku? Budete kupovať výrobky zbrojárskych podnikov na Slovensku?
Opravím vás. Od začiatku tohto roka peniaze nesmerujú na účet ukrajinskej ambasády, ale nadačnému fondu, ktorý sme na tento účel založili. Chceme garantovať, že sa kúpi presne tá zbraň, na ktorú zbierku vyhlásime. V minulosti sa totiž stalo, že verejnosť vyzbierala peniaze napríklad na dron, ale veľvyslanectvo kúpilo výrobky, ktoré mali podľa nich vyššiu prioritu. Ja som ten dron potom kúpil z vlastných peňazí, ale aby sa to neopakovalo, zmenili sme systém.
Rovnako to bude fungovať na Slovensku, kde sa napríklad vyrába unikátny systém Božena na odstraňovanie pozemných mín. Tie sú na Ukrajine veľký problém. Chceme vyzbierať peniaze na Boženu, na ktorú môžu byť Slováci skutočne hrdí a poslať ju pomáhať na Ukrajinu.
Kým sa nás to netýka
Budete obvolávať aj 50 najbohatších Slovákov?
Zatiaľ som o tom neuvažoval. Toľko kontaktov na Slovensku nemám.
Okrem Kremľa ste po čase začali bojovať aj s ľuďmi, ktorí označujú pomoc Ukrajine za predlžovanie vojny a v mene mieru žiadajú zastavenie zbierky. Je tento odpor silný? Vnímate to ako skutočné cítenie ľudí alebo skôr ruskú propagandu?
Vždy sa nájdu ľudia, ktorí nemajú vlastný názor a preberajú cudzí pohľad na svet. Ak niekto dokáže žiť s myšlienkou, že sa ho netýka, keď agresor u susedov zabíja deti a ženy a strieľa rakety na bytovky, nech si predstaví, ako ruské strely padajú na slovenské paneláky. Viete, aj na Ukrajine boli a možno stále sú takí ľudia.
Ako to myslíte?
Ubytoval som u nás doma utečenkyňu z Charkova s deťmi. Rozprávala mi, že vojnu dlho neriešili a žili si ďalej svoj život. Po čase však do susedného paneláku vpálila raketa, vybuchla a nastal ohromný chaos a panika. Táto rodina utiekla na druhú stranu rieky, kde bol pokoj a až tam zažili najväčší šok – keď im domáci tiež vysvetľovali, že ich sa tá vojna netýka.
Táto vojna sa týka nás všetkých. Ak sa zmierime s tým, že Putin si môže zobrať Ukrajinu, tak bude pokračovať. Je slepé vyhlasovať, že sa nemáme angažovať. Keby sme boli ďalší na rade, ako veľmi by sme chceli, aby nám iní pomohli?
Za odpor môže nevedomosť
Veľká časť obyvateľov Slovenska sympatizuje s Ruskom, jeden prieskum dokonca nameral nadpolovičnú väčšinu v prospech Kremľa. Aká je situácia v Českej republike a čím si vysvetľujete tento postoj?
Situácia je výrazne lepšia, veľká väčšina ľudí cíti s Ukrajinou. Vidím to aj na tom, že ľudia sú stále ochotní posielať peniaze, pritom priemerný príspevok sa pohybuje v tisíckach korún.
Aj tu sú, samozrejme, ľudia, ktorí chcú pokoj, hoci aj za cenu zabratia Ukrajiny Ruskom. V tomto by mali pomôcť najmä médiá a osveta. Príkladom by mali ísť tiež politici. Ak je na Slovensku veľa ľudí, ktorí stoja za Putinom, tak jednoducho nemajú dosť informácií alebo ich strhli zle zmýšľajúci politici.
Skôr sú zavalení dezinformáciami a propagandou, ktorá sa šíri najmä cez sociálne siete a intenzívne vykresľuje Rusko ako obeť a Západ ako vinníka. Seriózne mienkotvorné médiá sú jednoznačne na strane Ukrajiny a proti agresii Kremľa.
Nech si ľudia skúsia predstaviť, čo budú robiť, keď Rusi prídu do Košíc alebo do Zvolena. Budú kričať hurá a vítať tanky? Utečú za Moravu a budú žiť ako utečenci za šesťtisíc korún na mesiac od štátu?
Píšeme učebnice dejepisu
Takí ľudia vám povedia, že Putin k nám nikdy nepríde, pretože sme jeden národ – Slovania – a aj na Ukrajine chráni ľudí pred nacistami.
Ak niekto hovorí také veci, tak je hlupák a nechal sa zmanipulovať propagandou Kremľa. Veď tí Rusi už u nás raz boli! Nepochybujte o tom, že by sa na Slovensko opäť radi vrátili, či už priamo, alebo cez proruských politikov. Predstavu o ruskej hegemónii majú stále v hlavách.
Veľmi dobre si spomínam, ako sme chodili do Ruska robiť školenia na predaj našich výrobkov. Keď sa naši tamojší distribútori pripili, tak presne toto hovorili – všetci sme Slovania, nové rozdelenie sveta je len dočasné a budeme opäť veľmoc.
Ako tínedžer som si začal klásť otázku, čo je zmyslom života a prečo sme na svete. Vyšlo mi, že život má zmysel len vtedy, keď sme prospešní iným.
V týchto dňoch píšeme učebnice dejepisu, podľa ktorých sa budú učiť budúce generácie. Tam sa bude písať, kto bol kto, podobne ako pri druhej svetovej vojne, kedy tiež veľa ľudí súhlasilo s Hitlerom.
Každý Slovák by si mal položiť otázku, či bolo správne, že sa Slovenský štát pred druhou svetovou vojnou pridal ku Hitlerovi, alebo či bolo správne Slovenské národné povstanie. To je úplne rovnaká paralela, ako keď sa teraz Slováci pridávajú k Putinovi alebo k Ukrajine.
Najväčším nešťastím pre spoločnosť sú hlupáci
V Českej republike patríte medzi najaktívnejších donorov. Podľa niektorých zdrojov ste na verejnoprospešné aktivity venovali viac ako desať miliónov eur. Prečo?
Mne to príde normálne. Vychovávala ma babička a vštepila mi, že ostatným treba pomáhať. Ako tínedžer som si začal klásť otázku, čo je zmyslom života a prečo sme na svete. Vyšlo mi, že život má zmysel len vtedy, keď sme prospešní iným.
Viete, každý by rád žil v blahobyte a peknom prostredí. Ale keď idete cez park a vidíte tam rozhádzané odpadky, tak môžete nadávať na ľudí, že sú prasce, môžete na chvíľu zavrieť oči a odpadky prejsť, môžete sa sťažovať. Alebo sa jednoducho zohnete, pozbierate ich a dáte do koša.
To je jednoduchý princíp darcovstva – človek by mal pomáhať spoločnosti a robiť to, čo je v jeho silách.
Financovali ste nocľaháreň pre bezdomovcov, domov pre seniorov, ortopedickú kliniku, skúpili ste rozsiahle lúky so vzácnymi biotopmi v Jizerských horách, ktoré chceli zastavať developeri. Za najdôležitejšie však považujete vedu a vzdelávanie. Prečo?
Je to investícia do budúcnosti. Ak sú ľudia v spoločnosti nevzdelaní a neposúva sa hranica poznania, tak je niekde chyba. Minulosť jasne ukázala, že práve vzdelaní ľudia a výsledky vedy posúvajú spoločnosť k lepšiemu. Veda a vzdelanie sú kľúčovou investíciou pre lepší život našich detí a vnúčat. Najhorším nešťastím pre ľudskú spoločnosť sú hlupáci.
Ako sa podľa vás skončí vojna na Ukrajine?
Som optimista. Božie mlyny melú možno pomaly, ale spravodlivosť napokon zvíťazí a Ukrajina vyhrá. A každý z nás jej v tom môže pomôcť.
Kto je Dalibor Dědek (66)
Český podnikateľ, mecenáš a spolumajiteľ skupiny Jablotron, ktorá vyrába zabezpečovacie systémy pre domy či priemysel. S majetkom takmer 200 miliónov eur je 56. najbohatším Čechom podľa rebríčka Forbes.
Vyučil sa za elektrikára v Sklostroji Turnov, vyštudoval Fakultu elektrotechnickú na ČVUT v Prahe a začínal ako vývojár v podniku Liaz v Jablonci nad Nisou.
Po revolúcii založil s ďalšími tromi spolupracovníkmi firmu, ktorá sa pod jeho vedením vypracovala na svetového hráča v oblasti zabezpečovacej techniky. Patrí medzi najaktívnejších donorov v Českej republike, podporuje najmä vzdelávanie a vedu. Je nositeľom štátneho vyznamenania – medaily Za zásluhy, ktoré udeľuje český prezident.