22. októbra 2018

Líder trhu bezplatných a lacných internetových kurzov spolupracuje s firmami ako IBM či Google a chystá sa sprostredkúvať čoraz viac reálnych vysokoškolských online študijných programov.

Pre nového šéfa Coursera, 49-ročného Jeffa Maggioncaldu, to bola životná ponuka. Ukončiť dvojročnú dovolenku (Kilimandžáro, Kuba, Uganda, Indonézia, varany, orangutany a tak ďalej) a prevziať rýchlo rastúci tech startup so silnou sociálnou misiou. Konkrétne, dramaticky rozšíriť prístup k vyššiemu vzdelávaniu vďaka otvoreným online kurzom (MOOC) u najlepších učiteľov z najlepších univerzít.

Maggioncalda túto prácu nepotreboval. V roku 2014 odstúpil z pozície CEO Financial Engines, stránky zameranej na plánovanie dôchodku, ktorú založil pred 22 rokmi. Zarobil na nej asi 50 miliónov dolárov.

Prečo sa ľudia prestávajú učiť? Blog Lucie Šickovej

Ponuku však zobral a ako nový CEO posilnil pozíciu Coursery ako najväčšieho poskytovateľa MOOC. Stránka má 150 partnerských univerzít, 36 miliónov registrovaných študentov, 210 miliónov dolárov investičného kapitálu. Hodnota firmy je 800 miliónov dolárov pri očakávaných tržbách za rok 2018 okolo 140 miliónov. Dvojka a trojka na trhu, edX a Udacity, majú spolu menej ako 30 miliónov používateľov. Na budúci rok chce nový šéf Coursery prijať viac ako 100 ľudí a tvrdí, že ak by neinvestoval toľko do rastu, firma by už zarábala. Do dvoch rokov by ju rád zobral na burzu. „Vidím svet, v ktorom bude Coursera dostupná každému študentovi na každej univerzite po celom svete,“ predpovedá.

Študenti, školy a firmy: Vzájomne sa podporujú

Tri časti biznisu Coursery sa vzájomne podporujú. Používateľom priamo poskytuje 3-tisíc kurzov okrem toho prostredníctvom svojich 1 400 zákazníkov ako Adobe, Goldman Sachs, L’Oréal alebo Axis Bank kurzy aj predáva. Ponúka tiež 12 online študijných programov od partnerov ako University of Pennsylvania, University of Michigan a University of London. „Keď niektorý nód narastie, profitujú z toho aj druhé nódy,“ hovorí. „Keď získame nového študenta, profitujú naši učitelia. Keď získame nového zamestnávateľa, profitujú ďalší dvaja.“

Coursera funguje od roku 2012 na Stanfordovej univerzite, kde začínala ako online kurz programovania zadarmo. „Aj bez marketingu mal každý kurz 100-tisíc študentov,“ hovorí jedna zo zakladateľov, profesorka informatiky Daphne Koller. „Bol to pre nás budíček ohľadom toho, aký je na svete dopyt po takomto vzdelaní.“

Pri Bratislave vyrastá campus strednej školy Leaf

S kolegom, biotechnológom Andrewom Ngom, vtedy presvedčili tri univerzity, aby sa pridali. Nemali plán, ako zarábať, investori prišli sami. „Mali ingrediencie, ktoré hľadám v monštrózne dobrej investícii,“ hovorí John Doerr z fondu Kleiner Perkins. „Vysokoškolské vzdelávanie je príliš drahé, množstvo ľudí si ho nemôže dovoliť.“

V roku 2014 začala Coursera účtovať študentom, ktorí chceli diplom, 30 až 70 dolárov, a tak sa dopracovala k tržbám. New York Times vyhlásili, že rok 2012 je „rokom MOOC“, a napísali, že „nič nemá väčší potenciál, ako odomknúť miliardy mozgov a vyriešiť problémy sveta.“

Krátko na to, spomína si Koller, sa už písalo o „smrti MOOC“, keďže prvé štatistiky ukázali, že iba štyri percentá študentov kurzy aj dokončia a až 80 percent sú vlastne aj tak vysokoškoláci. Coursera rozruch ignorovala. „Aj ten boom, aj tá ´smrť´ boli rovnako smiešne,“ hovorí Koller.

Odkedy prišiel Maggioncalda, tržby vzrástli trojnásobne. Medzi zákazníkov patrí Adobe, platí 150-tisíc ročne za špičkový kurz pre 1 500 jeho vývojárov. (Coursera si poplatok delí na polovicu s univerzitou.) Adobe získa vďaka kurzu aj prehľad o tom, kto z jeho ľudí vyniká v ktorých oblastiach.

Coursera zarába aj ako platforma pre firmy ako sú IBM a Google. Tie vyučujú nových nádejných zamestnancov počas niekoľkotýždňových kurzov ako „IBM Blockchain pre vývojárov“. V týchto prípadoch si Coursera môže nechať aj 100 percent poplatku, keďže učiteľmi sú ľudia z firiem.

Maggioncalda tlačí Courseru do oblasti plnohodnotného štúdia. Už teraz ponúka bakalára informatiky na University of London a 11 magisterských kurzov vrátane „iMBA“ z University of Illinois za 20-tisíc dolárov („naživo“ stojí kurz 82-tisíc). Kurz vraj neznižuje počet bežných študentov, láka tých, ktorí by na školu nešli. „Začreli sme do celkom nového trhu,“ hovorí dekan UOI Jeffrey Brown. V campuse môže byť iba 100 študentov MBA, za dva roky online kurzu sa registrovalo 1 800, väčšina pracujúcich tridsiatnikov.

V tomto segmente má však Coursera vážneho konkurenta, firmu 2U s trhovou hodnotou 3,7 miliardy, tržbami 350 miliónov a ponukou 64 online titulov, zväčša magisterských, z 34 univerzít.

Maggioncalda verí, že vyšší počet používateľov Coursery je veľká výhoda a láka aj „kamenných“ študentov, aby si kurzy prezreli úplne bezplatne aj online. „Keď doštudujú, budú chcieť viac našich kurzov,“ hovorí.

Nový CEO netvrdí, že školy zaniknú, verí však, že technológie zmenia spôsob, akým sa bude študovať. „Myslím, že takmer všetky tituly prejdu do onlinu,“ hovorí. „Je to také efektívne a také lákavé, bude to aj vysoko personalizované a budú to riadiť dáta. Budeme mať virtuálne, simulované kurzy, ktoré študentov zoberú do virtuálneho sveta.“

Hlavné foto: Pexels

Redaktorka Susan Adams píše pre Forbes.com o vzdelávaní.