13. januára 2021

Akým spôsobom trávia vaše deti svoj voľný čas? Možno od malička prekvapivo dobre rozumejú číslam, prichádzajú s netradičnými riešeniami problémov, vynikajú v tvorivých činnostiach či kreslení, a vždy sú v týchto aktivitách o krok pred rovesníkmi. Jednoducho vytŕčajú z davu. Zbystrite pozornosť, možno máte doma nadaného potomka. Ako však jeho talent „nezabiť“ a čím mu možno viac škodíte, ako pomáhate?

Keď zaznie slovo nadanie, tak si zrejme väčšina z vás predstaví to intelektové, ktoré je charakteristické pre ľudí s hodnotou IQ (inteligenčného kvocientu) vyššou ako 130. „Ide o vysoko nadpriemernú schopnosť prispôsobovať sa požiadavkám prostredia, a dosahovať ciele v interakcii s prostredím,“ vysvetľuje psychológ Dušan Fábik, ktorý sa v rámci svojho pôsobenia venuje aj téme vysokej inteligencie a nadania.  

Nadanie nepríde časom ani skúsenosťami

Vedzte však, že existuje viacero foriem nadania, napríklad matematické, tvorivé, výtvarné, verbálne či pohybové. Nie všetky sa nevyhnutne spájajú s vysokou inteligenciou, tento predpoklad je podľa psychológa vyšší v prípade detí, ktoré majú matematické a verbálne nadanie. „Pri tom tvorivom a výtvarnom to nie je podmienka, ale tie deti sú určite bystrejšie,“ dodáva. 

O vysokej inteligencii a nadaní hovorí psychológ Dušan Fábik. Foto: archív Dušana Fábika

Možno sa začnete zamýšľať nad tým, akým spôsobom vlastne dokážete určiť, či je vaše dieťa nadané, alebo si v niektorých aktivitách našlo krátkodobú zábavu. Podľa Fábika to možno spoľahlivo spozorovať už vo veku dvoch až troch rokov, a hoci sa u každého nadanie prejavuje inak, vo všeobecnosti viete zvážiť dva aspekty: 

  • Dieťa má akcelerovaný výkon v konkrétnej oblasti. Deti s matematickým nadaním majú od útleho veku väčší záujem o čísla, viac si ich všímajú, ľahšie im ide matematika a rýchlejšie sa ju učia. Deti s výtvarným nadaním sa intenzívnejšie od detstva zaujímajú o kreslenie, skôr začnú brať do rúk ceruzky a svoju tvorbu vedia lepšie spracovať. Dobrým signálom nadania je to, že tieto činnosti začnú robiť skôr ako ostatné deti. 
  • Dieťa má intenzívny záujem o konkrétnu oblasť. Tento bod je jednoduchý, ide o to, že deti prejavujú neustály a intenzívny záujem o matematické či výtvarné aktivity. Vtedy existuje predpoklad, že budú nadané. 

Nadanie sa nedá získať časom či pribúdajúcimi skúsenosťami. Fábik upresňuje, že dôležitým faktorom je genetická predispozícia, ktorá je ďalej rozvíjaná okolitým prostredím. Ak vaše dieťa napríklad nemá vlohy na matematiku a predispozíciu dosiahnuť IQ 140, tak môže počítať príklady nekonečne dlho, ale tento potenciál nenaplní. Pokiaľ aj tieto vlohy má, no nežije v dostatočne podnetnom prostredí, výsledok je rovnaký. 

Nízka emocionálna inteligencia je mýtus

V súvislosti s nadaním, predovšetkým tým intelektovým, existuje podľa psychológa niekoľko mýtov. Ten najväčší sa týka emocionálnej inteligencie. „Takéto deti sú často vykresľované či zobrazované médiami ako emočne neinteligenté alebo chladné, sociopatické, nezrelé. Z toho sa stal v spoločnosti nejaký štandard,“ vraví. V jednej zo svojich prác vďaka výskumu zistil, že nadané deti majú v priemere vyššiu emocionálnu inteligenciu ako bežní žiaci.  

„Nezistil som to iba ja, je to konzistentný poznatok,“ približuje Fábik. Podľa neho je často problémom, že kým nadané deti majú sklon byť emočnejšie, tak žijú v neemočnej spoločnosti. Veď si len zoberte, ako reagujete, keď niekto prejaví hnev či smútok. Prvotnou reakciou je odporúčanie, aby tieto emócie potlačil. „Nadané deti sú už v útlom veku citlivejšie, vnímavejšie, viac plačú a toto je vyhodnocované ako nezrelosť,“ dodáva psychológ.  

Okrem toho nadané deti často čelia úskaliam a problémom, ktoré sa týkajú školského prostredia. Fábik približuje, že keď naplno prejavujú svoje schopnosti, tak sa ľahko stávajú terčom šikany zo strany spolužiakov. V takýchto prípadoch sa môže stať, že sa svoje nadanie radšej rozhodnú skrývať. Ako sa to prejavuje? „Začnú sa menej hlásiť, trochu zhoršia svoj výkon. Robia to, lebo cítia, že sú veľmi rozdielne od rovesníkov, a chcú sa im priblížiť, aby neboli vyčlenené,“ upresňuje psychológ. 

Veľa krúžkov a kníh môže uškodiť

Pokiaľ máte doma nadané dieťa, tak sa môže stať, že pre neho budete problémom aj vy, ak nezvolíte správny prístup podpory jeho talentu. V žiadnom prípade by ste na nadané dieťa nemali vytvárať zbytočný tlak a stresovať ho. Môže to totiž vyústiť až do momentu, keď váš potomok radšej na nadanie zanevrie.

„Netreba ho do ničoho nútiť, napríklad, aby chodilo na také krúžky, ktoré podporia jeho nadanie, čítalo také knihy, tým ho znechutíte,“ ozrejmuje Fábik. Ak si toto dieťa neskôr vyberá, čomu by sa mohlo venovať, tak radšej uprednostní niečo, čo nijakým spôsobom nesúvisí s jeho nadaním.

Na mieste je teda otázka, ako by ste sa mali zachovať, aby ste ho nadmernou starostlivosťou o rozvoj potenciálu skôr neodradili? Psychológ konštatuje, že je to úplne jednoduché. Netreba totiž viac, než aby ste mu venovali svoj čas a úprimne, nenútene sa o jeho nadanie zaujímali.

Nejde iba o pochvalu. „Treba s ním hovoriť napríklad o tom, čo nakreslilo alebo namaľovalo, a tešiť sa z toho. Keď to má dieťa s kým zdieľať, bude ho to nabádať, aby sa svojmu nadaniu venovalo ďalej,“ približuje Fábik. Ak chcete svoje dieťa podporiť ešte o čosi viac, tak mu môžete predstaviť alebo ukázať aktivity, ktoré by mu dokázali pomôcť s rozvojom nadania. To, či sa im bude venovať, už ale musíte nechať na neho. Dovoľte mu slobodne sa rozhodnúť.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?