15. júna 2021

„Veľmi skoro sme si uvedomili, že pri našom spôsobe života a pri našich prioritách nie sme schopní tieto peniaze zmysluplne minúť. Zároveň sme cítili zodpovednosť. Peniaze sme zarobili vďaka skvelým antivirotikám a považovali sme za vhodné tieto prostriedky nejakým spôsobom investovať, nielen prejesť a precestovať,“ povedali v rozhovore pre Forbes manželia Hana a Dalimil Dvořákovci, ktorí založili nadáciu Experientia na podporu mladých vedcov.

Miliónmi českých korún podporili niekoľko vynikajúcich štipendistov, ktorým umožnili rozvíjať svoje vedomosti na zahraničných univerzitách. Navyše ich granty podporujú aj vznik mladých vedeckých skupín, čo má pomôcť pri rozmachu českej vedy. 

Je filantropia vo vedeckej sfére u nás skôr výnimočným úkazom?  

Hana Dvořáková: Áno. V časoch, keď sme s filantropickými aktivitami začínali my, tak nás nebolo mnoho, kto by sa venoval tejto dobročinnosti. Existovala Hlávkova nadace, ktorá podporovala menšie projekty a prispievala vedcom na výjazdy. Okrem toho je u nás etablovaný aj nadačný fond Neuron, ktorý oceňuje predovšetkým skúsenejších vedcov, ktorí už majú na konte úspešné projekty.

Všetky tieto aktivity robia pre popularizáciu vedy v našej spoločnosti veľmi veľa. Aj keď filantropie, ktorá je zameraná na vedu, veľa nie je, je dobré, že sa úspešní vedci takto zviditeľňujú. 

Reklama

Prečo filantropi radšej investujú do iných projektov ako do vedy? 

Hana Dvořáková: Vo všeobecnosti si nevedia úplne predstaviť, na čo by to mohlo byť dobré. Je jednoduchšie získať peniaze na projekty, ktoré spoločnosť bolia. Napríklad pre zdravotnícky segment, choré deti, opustené zvieratá. Veda nie je považovaná za akútny problém. Cez pandémiu sa to však začalo meniť.

Každý, kto sa trochu zaujíma o dianie okolo seba vidí, aká je veda dôležitá, pretože to boli vedci, kto za krátky čas vyvinul radu vakcín a liekov, ktoré pomáhali v boji proti ochoreniu Covid-19. Toto nie úplne šťastné obdobie pre ľudstvo prinieslo aj benefity. Ľudia vidia, že veda má zmysel a jedine vďaka nej máme nádej, že sa z pandémie dostaneme. 

Dalimil Dvořák: Pekne to opísal náš kolega Jan Konvalinka, prorektor Karlovej univerzity, ktorý behom jedného rozhovoru povedal: „Podporujte svojho vedca, môže vám zachrániť život“. 

Ako teda motivovať ľudí, aby začali prispievať práve na vedu? 

Dalimil Dvořák: Je to prirodzená cesta. V minulosti ľudia nemali toľko peňazí, starali sa najmä o seba a o najbližšie okolie. Ako pribúdalo peňazí medzi ľuďmi, tak sa podporovalo to, čo bolo najviac viditeľné, myslím si však, že časom príde rad aj na vedu. 

Zodpovednosť za vedu

Aká bola vaša cesta k dobročinnosti? 

Hana Dvořáková: Bola to pomerne dlhá cesta. Peniaze, vďaka ktorým môžeme podporovať vedu, som získala z licenčných poplatkov, ktoré pochádzajú z anivirotík, ktoré vznikli v laboratóriu Antonína Holého v Ústave organickej chémie a biochémie, kde som v 90. rokoch pracovala na svojom doktoráte a bola som súčasťou jeho tímu. Vždy, keď o tom hovorím, tak zdôrazňujem, že ja osobne som tie najdôležitejšie preparáty, ktoré sa dnes používajú po celom svete na liečbu AIDS a Hepatitídu typu B, nerobila. Boli hotové, keď som prišla do tejto skupiny.

Ale v rámci svojej dizertácie som pracovala na príbuzných látkach, ktoré sa patentovali v jednej skupine s už existujúcimi preparátmi. Vďaka tomu som sa stala spoluautorkou tohto patentu. Prvé peniaze nám začali chodiť po roku 2000. Veľmi skoro sme si uvedomili, že pri našom spôsobe živote a pri našich prioritách nie sme schopní tieto peniaze zmysluplne minúť. Zároveň sme cítili zodpovednosť. Peniaze sme zarobili vďaka týmto skvelým preparátom a považovali sme za vhodné ich nejakým bohu milým spôsobom investovať, nielen prejesť a precestovať. 

Čo ste teda urobili? 

Hana Dvořáková: V tom období sme nevedeli, ako to v dobročinnosti chodí. Náš prvý filantropický počin sa udial v roku 2006, keď boli v Česku katastrofálne povodne. V televízii sme sledovali zábery z týchto udalostí a videli sme, koľko je tam dobrovoľníkov, koľko neziskových organizácií sa zapája, tak sme si povedali, že by sme mohli pomôcť tiež. Takto sme sa dostali do kontaktu s organizáciou Človek v tísni a začali sa viac zaujímať o to, akým ďalším aktivitám sa venujú.

Hana Dvořáková. Foto: Marek Mucha

Neskôr sme si vybrali projekt, ktorý nie je úplne populárny medzi ľuďmi, a to podporu vzdelávania detí v sociálne vylúčených lokalitách. Túto oblasť podporujeme neustále. Ako čas plynul, tak sme sa začali viac orientovať v rôznych nadáciách a neziskovkách, začali sme spolupracovať napr. s nadáciou Via, ktorá sa zaoberá budovaním komunitných spoločností a vychováva filantropov, aj medzi deťmi.

Keďže sme vedeli, že náš potenciál je oveľa vyšší, tak sme ďalej premýšľali, kde by naše peniaze mohli pomôcť. Až v roku 2010 nám napadla myšlienka, že úplne najlepšie bude, ak peniaze, ktoré vzišli z vedy, do vedy aj vrátime. 

V poslednom období v Česku aj na Slovensku zarezonovala čiastka, ktorú ste venovali mladým vedcom. Prináša už prvé ovocie? 

Dalimil Dvořák: Určite áno. Prvý projekt, ktorý beží od roku 2013, je podpora zahraničných výjazdov mladých vedcov po doktoráte. Uvedomujeme si, aké sú postdoktorandské stáže do cudziny dôležité. Sám som v roku 1988 jednu absolvoval na základe kontaktov môjho vtedajšieho šéfa. Všetci mi hovorili, že mám šťastie, pretože ostatní prišli s vlastnými štipendiami.

V momente, keď má človek peniaze, tak si môže vybrať pracovisko podľa seba a takmer okamžite po ňom siahnu. Dokáže si totiž sám financovať náklady na živobytie. Taký pobyt je pre mladého vedca veľmi dôležitý. Zistí, ako sa chémia robí za hranicami, naviaže kontakty a to všetko môže zužitkovať, keď sa vráti. 

Hana Dvořáková: Takáto skúsenosť naštartuje kariéru vedca. Ak u nás študuje, urobí tu doktorát a zostane na jednom pracovisku celý život, tak sa nedostane k žiadnym výzvam a ťažko vymyslí niečo nové. My našich štipendistov motivujeme, aby mierili čo najvyššie. Majú peniaze, môžu si sami zvoliť pracovisko svojich snov. 

Reklama

Štipendium si vážia

Koľko máte pod svojimi krídlami vedcov? 

Dalimil Dvořák: Každoročne oceňujeme a vysielame do zahraničia maximálne dve mladé vedkyne nebo vedcov. Ide predovšetkým o štipendistov z Čiech, respektíve študentov, ktorí vzídu z českých univerzít, pretože prirodzene chceme podporovať vedu u nás doma. Spomedzi všetkých štipendistov získal náš grant aj jeden Slovák, ktorý však takisto pôsobil na českej univerzite. 

Hana Dvořáková: Snažíme sa o exkluzivitu. Naozaj chceme podporiť iba tých vynikajúcich. Ak nemáme pocit, že projekty sú dostatočne dobré, tak grant neudelíme. Máme ich dokopy za sebou 17 a čoskoro pribudnú ďalšie dva. To, či sú naši štipendisti úspešní sa dá ľahko overiť na základe ich publikačnej činnosti. Všetci nám robia radosť, pretože publikujú v prestížnych medzinárodných časopisoch. 

Dalimil Dvořák: Prvým signálom, že je vedec na dobrej ceste je, že si svoj pobyt za hranicami predĺži, tentoraz na náklady tamojšieho pracoviska. Vidíme teda, že s ním sú na danom pracovisku spokojní a chcú ho tam mať dlhšie. 

Stalo sa vám, že ste boli sklamaní, pretože sa niekomu veľmi nedarilo? 

Dalimil Dvořák: Nemyslím si, že by sa to stalo. Chémia ako odbor je už na takej úrovni, že niektoré procesy nejdú úplne hladko, ale naši štipendisti sú schopní nájsť si svoje zameranie a nikdy sa nestalo, že by boli bez výsledkov. 

Hana Dvořáková: Všetci majú výsledky a to, čo nám dáva silu a elán do ďalšieho pôsobenia je, že sledujeme ich vedecké práce a snažíme sa s nimi stretávať. Vidíme, aké vedecké osobnosti sa z nich stali. A nielen vedecké. Tým, že si uvedomujú, že peniaze, ktoré dostali pochádzajú zo súkromných zdrojov, si ich vážia viac, ako štátne. 

Dalimil Dvořák. Foto: Marek Mucha

Dalimil Dvořák: Dokonca sa nám aj sami priznali, že cítia, že je za peniazmi konkrétny človek, ku ktorému cítia zodpovednosť a nechcú nás tým pádom sklamať. Vzniká tu komunita mladých vedcov, ktorí sú osobnosti nielen po profesijnej, ale aj po ľudskej stránke. Navzájom komunikujú, vymieňajú si skúsenosti, spolupracujú. 

Ako prebieha udeľovanie vášho grantu? 

Dalimil Dvořák: Snažíme sa, aby bol tento proces čo najjednoduchší. Uchádzač vytvorí v spolupráci s pracoviskom, na ktorom chce pôsobiť, projekt. Všetky prihlášky potom dostane niekoľko hodnotiteľov, ktorí ich vyhodnotia a zoradia. Tento rok sme novo vytvorili grantový výbor zo skupiny uznávaných odborníkov z oblasti chémie, ktorý posudzuje projekty spoločne s výsledkami hodnotiteľov. Správna rada potom všetko prediskutuje a vyberá najlepšie projekty. Sľubujeme si od toho, že hodnotiaci proces bude oveľa objektívnejší a transparentnejší. 

Rozhýbať vedecké vody

Okrem tohto programu ste nedávno spustili aj podporu pre vedecké startupy. Ako sa tieto vaše dve iniciatívy líšia? 

Hana Dvořáková: Keď je mladý vedec vynikajúci, tak si už aj v dobe po postdoktorandskej stáže dokáže vytvoriť hodnotný vedecký projekt a založiť vlastnú skupinu. Problém je v tom, že je pre mladých vedcov často ťažké na našich univerzitách a vedeckých pracoviskách získať podporu. Preto sme nedávno spustili projekt trojročných štartovacích grantov, ktorý považujeme za ešte dôležitejší než projekt zahraničných stáží.

Snažíme sa, aby naši vedci zúročili získané zručnosti v zahraničí u nás doma v Českej republike. (Je dôležité povedať, že nejde o podporu technologických startupov, ale výskumných skupín.) Každý rok udeľujeme v tomto programe dva milióny českých korún, pričom finančnou čiastkou 700-tisíc korún sa na tom podieľa aj výskumný ústav či univerzita, kde skupina vznikne. Chceme, aby boli projekty inovatívne a riskantné a tým rozhýbať vody na našich vedeckých pracoviskách. 

Aké ďalšie aktivity plánujete? Ako si predstavujete vašu ďalšiu budúcnosť? 

Hana Dvořáková: Vytvárame ešte ďalšie projekty, ktoré už nie sú také finančne náročné, ale povedali sme si, že by sme chceli chémiu podporiť na rôznych stupňoch. Zistili sme, že je záujem aj o podporu chémie na stredoškolskej úrovni.

Na jeseň tohto roku budeme otvárať projekt, ktorý sa volá „Bezva chemie“. Pôjde len o malé granty vo výške 10-tisíc českých korún, ktoré budú použité na nákup vybavenia, prípadne spustenie menších školských projektov, na ktorých sa budú podieľať samotní stredoškoláci. Celkovo ide o 100-tisíc korún, no stredoškolskí učitelia nám dali naozaj pozitívnu spätnú väzbu.  

Dalimil Dvořák: V spolupráci s Učenou spoločností sa chystáme odmeňovať vynikajúce študentské práce, ktoré sa budú týkať bakalárov a magistrov. Snažíme sa, aby sa Nadácia zapojila v každom stupni chemického vývoja. 

Hana Dvořáková: Aby sme nezabudli, spoločne s Chemickou spoločností, udeľujeme cenu Rudolfa Lukeše pre seniorného vedca, ktorý ju môže získať za súbor vynikajúcich vedeckých prác za posledných päť rokov. Vo všetkých našich projektoch sa snažíme naozaj úzko profilovať a podporujeme iba projekty a vedcov zameraných na organickú, bioorganickú a medicinálnu chémiu, teda obory, z ktorých licenčné poplatky aj prišli. Chceme, aby naša podpora bola čo najefektívnejšia, snažíme sa držať líniu, aby bol vplyv čo najväčší. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?