6. februára 2021

Z jej modelov na vás dýchne sviežosť a zároveň história. Nenechajte sa však pomýliť, Jaroslava Würll Kocanová tvorí pre moderné ženy. Jej portfólio zahŕňajú vyšívané svadobné šaty i móda na denné nosenie. Jej filozofiou je kvalita a nadčasovosť, k tej ju inšpirujú aj babkine príbehy: „Ako sa voľakedy obliekali, nosili deti v šatke a popri tom pracovali v lese a na poliach. Dnes má moja babka nádherné dlhé sivé vlasy uviazané v chustočke, teda v šatke. To je pre mňa nadčasovosť. Vedieť to nosiť,“ opisuje svoju ikonu mladá módna návrhárka, ktorá vnáša tradíciu do moderného sveta.

Téma tradičnej výšivky Jaroslavu doslova opantala a chce ju stoj čo stoj udržať pri živote. S vyšívaním začínala ešte ako trinásťročné dievča. „Každá dedinka, každá domácnosť si vytvorila vlastný vzor, ktorý ľudia s láskou nosili,“ približuje zanietene. Pri tvorbe modelov preto dizajnom poukazuje na svoj slovenský pôvod.  

Jaroslava nie je zástankyňou módnych trendov, podľa nej by si ľudia mali obliekať to, v čom sa cítia dobre a čo im pristane. Priznáva však, že by rozhodne nechcela, aby sa práve ľudové výšivky stali trendom. „Je to naše dedičstvo, ktoré by som rada zachovala ako niečo, čo môžeme zanechať našim deťom,“ ozrejmuje.  

Oranžové šaty sú prvým kúskom z pripravovanej kolekcie Očovianka. Foto: archív Jaroslavy Würll Kocanovej

A čo je podľa módnej návrhárky nadčasové? Za takúto ikonu považuje svoju starú mamu, ktorá jej vždy s radosťou rozpovie príbehy z mladosti. „Ako sa voľakedy obliekali, nosili deti v šatke a popri tom pracovali v lese a na poliach. Dnes má moja babka nádherné dlhé sivé vlasy uviazané v chustočke, teda v šatke. To je pre mňa nadčasovosť. Vedieť to nosiť,“ dopĺňa. 

Zahraničné štúdium jej nevyšlo

V strihaní látok a šití sa rodáčka z Vranova nad Topľou našla už v detstve. Ona si to síce presne nepamätá, no mladšia sestra jej to vždy ochotne pripomenie. „Ako šesťročná som jej ušila šaty. Celá nadšená ich išla ukázať o pár domov ďalej babke,“ hovorí Jaroslava s úsmevom.  

Reklama

O inšpiráciu v rodine nemala nikdy núdzu. Krajčírske remeslo totiž ovláda aj jej mama a vzorom pre ňu bola tiež sesternica, ktorá vyštudovala návrhárstvo. Jaroslava najradšej doma nakúkala do vriec s oblečením, ktoré mali uložené na povale. „To bola moja galantéria,“ vysvetľuje.  

Módna návrhárka vo svojich šatách z kolekcie Očovianka. Foto: archív Jaroslavy Würll Kocanovej

Keďže jej vášeň pre módu neutíchala, Jaroslava sa neskôr prihlásila na strednú školu, kde vyštudovala módne návrhárstvo. Po jej absolvovaní chcela vo vzdelávaní pokračovať ďalej v zahraničí. „Rozmýšľala som nad London College of Fashion, už som bola aj pripravená, že tam pôjdem, ale najväčší problém boli financie,“ konštatuje.  

Hoci jej peniaze prekazili pôvodný plán, nevzdala sa a šťastie vyskúšala na talentových skúškach v Prahe. Tam ju však neprijali a skončila v Prešove, kde tri roky študovala výtvarnú výchovu. Jaroslava rýchlo zistila, že týmto smerom jej cesta nevedie. V tom čase prišiel s nápadom na podnikanie jej priateľ, dnes už manžel, ktorý navrhol, aby začala šiť na vlastnú päsť.  

Svoju tvorbu spočiatku ponúkala cez handmade portál Sashe. Foto: archív Jaroslavy Würll Kocanovej

Tejto myšlienky sa chytila a objavila slovenský handmade portál Sashe, ktorý sa vtedy ešte len rozbiehal. „Nebolo na ňom veľa predajcov a možno aj to mi pomohlo rozbehnúť to, čo ma baví,“ konštatuje. Učarovalo jej, že na Sashe nachádzali svoje miesto a priestor šikovní remeselníci, ktorí boli v podnikaní nováčikmi.  

Začínala na skrinkovom stroji

Už od prvých momentov sa Jaroslava rozhodla sústrediť vo svojej tvorbe predovšetkým na tradičné ľudové motívy zo Slovenska. Podľa nej bolo v tom čase výrobkov s týmto dizajnom na trhu primálo, zákazníci by ich teda hľadali len márne.  

Sprvu začínala vyšívanými opaskami a minimalisticky zdobila ľudovými motívmi aj šaty zo svojej dielne. Postupne bola čoraz odvážnejšia. „Dala som kvety aj na živôtik, čo bolo presne to, čo som chcela robiť. Tvoriť na látku vlastné motívy, nie tvoriť už z hotovej látky, ktorú niekto navrhol,“ dodáva.  

Jaroslave síce sprvu stačili šijacie stroje, ktoré ju sprevádzali ešte štúdiom na strednej škole, no s pribúdajúcim množstvom práce s ňou už nestíhali držať krok. Prvé investície preto predstavoval práve nákup ich priemyselných alternatív.

Módna návrhárka sa necháva inšpirovať slovenskými lokalitami. Foto: archív Jaroslavy Würll Kocanovej

„Dnes už nerozumiem tomu, ako som sa vlastne mohla naučiť šiť na skrinkovom stroji, na ktorom sa mi neustále trhala niť a steh nebol až taký pevný,“ vysvetľuje pobavene. Teraz by totiž módna návrhárka týchto pomocníkov nevymenila za nič.  

Pri tvorbe kolekcií používa Jaroslava takmer vždy tie isté strihy, ale ozvláštni ich menšou obmenou. Jej cieľom je zachovať vo svojej dielni jednoduché a čisté strihy, na ktorých vyniknú vzory. Rada si pozrie haute couture módne prehliadky, no počúva predovšetkým svoje zákazníčky. „Netvorím pre seba, tvorím pre ľudí,“ podotýka.   

Koniec februára v znamení Očovianky

Dielňu má v dedinke Cabov vo vranovskom okrese, kde býva spoločne s manželom. Kým ona sa venuje najmä marketingu, komunikácii, objednávkam, navrhovaniu modelov a šitiu, manžel má na starosti administratívu, programovanie výšiviek aj techniku strojov. Občas, keď je práce viac, si Jaroslava zavolá pomocníčku.  

Módna návrhárka netvorí klasickú konfekciu, čo znamená, že na sklade nemá uložené rôzne veľkosti konkrétnych modelov. „Vytvorím kolekciu v základnej veľkosti 36/38, aby sa dala nafotiť na modelkách, a ďalej ponúkam výrobu na objednávku,“ približuje. Hoci modely netvorí priamo na mieru, snaží sa ich prispôsobiť tak, aby zákazníčkam sadli čo najlepšie.  

Po kolekciách ako Slavianka či Poľana má Jaroslava práve rozpracovanú ďalšiu s názvom Očovianka. Prvý kúsok – oranžové šifónové šaty – už predstavila, celá kolekcia uzrie svetlo sveta až koncom februára. Podklady starých očovských strihov získala vlani od vtedajšej zákazníčky, u ktorej našla aj priateľstvo. 

Do budúcnosti si Jaroslava veľké plány nerobí. Skôr sa sústreďuje na prítomnosť. Rada by však ponúkala stále niečo nové. „Aj keď, ako povedal môj brat, už nič nové nevymyslím, vymyslené už bolo všetko,“ smeje sa. Napokon sa zamyslí nad tým, že by svoje modely rada nafotila aj v iných kútoch sveta, ktoré nie sú komerčne známe. To je jeden z jej snov.  

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?