Obuvník, ktorý pozdvihol remeslo na priemysel. Meno Baťa sa vďaka nemu stalo synonymom pre obuv, podnikateľský úspech aj „self management“. Tento fenomén vznikol pred 130 rokmi, v roku 1894. Prečo sa k jeho odkazu stále hlásia stovky podnikateľov a pridávajú sa ďalší? Ako je možné využiť jeho filozofiu v dnešnej dobe, ktorú ovláda umelá inteligencia? Nielen o týchto otázkach sa bude diskutovať na konferencii Baťov odkaz svetu s podtitulom Sila ľudského potenciálu a technológií, ktorá bude 24. a 25. apríla v Zlíne.
Podnikateľ, ktorý predbehol dobu
Bolo by zaujímavé dozvedieť sa, ako by tému načrtnutú v titulku vnímal Tomáš Baťa v dnešnej digitálnej ére. Možno ste to nevedeli, ale práve on predpovedal vznik umelej inteligencie. Na úvod môžeme v tejto súvislosti spomenúť jeho priateľstvo s Karlom Čapkom, ktorého dielo R.U.R. z roku 1920 predpovedajúce nadvládu robotov dobre poznal.
Na margo technologickej budúcnosti Tomáš Baťa vyhlásil: „Môžete si kúpiť ľudské ruky a platiť ľuďom za ich fyzickú prácu, ale tá bude nahradená strojom. Už vlastne nahradená strojom je. Môžete si kúpiť ľudskú myseľ a platiť ľuďom, aby pre vás mysleli, ale ľudské myslenie bude nahradené strojom.
To jediné, čo sa nedá kúpiť, je ľudské chcenie – to pramení z duše a ľudská duša sa dá získať iba osobným príkladom, keď s vami ostatní ľudia chcú spolupracovať a tvoriť. Áno, tvorivý duch je podstatou všetkého. Najcennejší na ľuďoch je tvorivý duch. Podnik musí v ľuďoch rozvíjať tvorivého ducha.“ Baťa týmito slovami definoval podstatu podnikateľskej činnosti. Je to oveľa komplexnejšia úvaha, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať, a preto nie je možné vychádzať len z jednej definície. Poďme sa spoločne pozrieť, ako Baťa vnímal človeka a úlohu podnikateľa alebo firmy v celospoločenskom kontexte.
Pracovať s Baťom bol sen
Na úvod však absolvujme krátky exkurz do histórie. Bolo to v roku 1925, po tridsaťjeden rokoch aktívnej podnikateľskej činnosti, keď Tomáš Baťa povedal: „…urobili sme základnú chybu, ktorú bude nutné napraviť, ak chceme, aby náš podnik prekonal krízy.“
Do roku 1925 sa firma Baťa stihla rozvinúť do koncernu, ktorý sa skladal z dvadsiatich štyroch rôznych odvetví a zamestnával približne 24-tisíc spolupracovníkov. O necelé tri roky obsadilo Československo vďaka činnosti firmy Baťa svetové prvenstvo v exporte obuvi. Už vtedy mala spoločnosť rozvinutý vlastný manažérsky systém, nastavené procesy, otvorenú vlastnú poisťovňu, pre spolupracovníkov zabezpečovala kvalitnú úroveň bývania, služieb, ponuku voľnočasových, kultúrnych i športových aktivít, riešila otázku zdravotnej a sociálnej starostlivosti a jej továreň sa radila medzi najmodernejšie v Európe.
Čistota prostredia bola fascinujúca a pre mnohé svetové návštevy z odbornej verejnosti sa Baťova továreň stala vyhľadávaným miestom, ktoré bolo potrebné v Československu vidieť. O Baťovi a jeho progresívnych metódach rozvoja podniku aj komunity písali svetové médiá. Napriek tomu Tomáš Baťa vyhlásil: „Urobili sme zásadnú chybu.“ Aký omyl mal na mysli?
Odpovede sú vždy veľmi prosté
Tomáš Baťa je aj po rokoch obrovskou inšpiráciou a studnicou múdrych myšlienok, ktoré nikdy nechcel nechať nevysvetlené. Nerád nechával priestor domnienkam, naopak, mal obavy z rôznorodých výkladov svojich myšlienok, ktoré by sa nemuseli zakladať na pravde, a preto sa vždy snažil o maximálne explicitné vysvetlenie svojich vyjadrení.
Viete, čo bolo spomínanou chybou, ktorú bolo potrebné napraviť? „Sústredili sme sa na zdokonalenie výroby, strojov, topánok, továrenských budov, výkladov obchodov, ponuky tovaru, čistoty ulíc, domov, škôl aj tých lavíc v parku. Zlepšujeme, čo je možné, a pri tom všetkom sme zabudli na to najdôležitejšie – na človeka. Dali sme mu všetko – prácu, bývanie, školy, zdravotnú starostlivosť, kultúru aj šport. Všetko.
Prečo nie sú ľudia šťastnejší? Ľudia nikdy nebudú šťastnejší, keď im dáte všetko. Možno práve naopak. Ľudské šťastie nevyviera z hmotných statkov a už nikdy nie z tých, ktoré človek získal ľahko,“ povedal Baťa.
Človek si vždy potrebuje pripadať potrebný. Najťažšie chvíle v živote prichádzajú, keď si človek príde nepotrebný.
Tomáš baťa
Kľúč k úspechu
V období, keď sa firme Baťa konečne podarilo zvládnuť predchádzajúce krízy a stabilizovať princípy účasti na zisku a strate, samosprávy dielní aj vnútropodnikového účtovníctva, Tomáš Baťa konštatoval, že sústrediť sa iba na proces výroby, na kvalitu tovaru a služieb a na zázemie pre spolupracovníkov bola chyba.
Uvažoval, že podcenil rozvoj človeka, hoci vzdelávanie spolupracovníkov bolo jednou z kľúčových aktivít firmy Baťa už od roku 1900. Tomáš Baťa mal na mysli ešte niečo iné než bežné formy vzdelávania, aké poznáme dnes, a už v tom čase poukazoval, aké dôležité je dopriať zamestnancom pocit sebarealizácie: „Ľudské šťastie je opreté o silu človeka, o silu, ktorá pramení z jeho uvedomenia si vlastnej hodnoty.
Človek len ťažko získa vlastnú hodnotu, keď sa nemusí v živote o nič snažiť. Ľudská sila vzniká z prekonávania ťažkostí a prekážok. Človek sa stáva šťastným, keď je silný. Musíme vytvárať podmienky, aby mohli ľudia silnieť. Keď dáme ľuďom všetko a nebudú sa musieť o nič usilovať, plánujeme vlastnú záhubu. Čokoľvek človek v živote dostal zadarmo, stalo sa bezcenným.“
Predsa len sme nenahraditeľní
Významným kúskom mozaiky Baťových úvah je aj jeho vyjadrenie o nahradení ľudskej práce strojmi. Táto situácia je veľmi podobná súčasnej – žijeme v dobe, keď umelá inteligencia zmenila mnoho odvetví, postupne zanikajú niektoré pracovné miesta a mení sa aj fungovanie spoločnosti.
Podľa Baťu nebolo v minulosti chybou, že stroje začali nahrádzať ľudskú prácu, chybou však bolo, že podniky nevedeli využiť ľudskú prácu nejako inak. Stroj síce dokáže lepšie a rýchlejšie vykonávať mnoho práce, na ktorú človek sotva stačí, ale v jednom stroj nedostihne človeka – nevie cítiť. „Nie je nutné, aby ľudia tvrdo pracovali a aby boli celé dni vo fabrikách, no musia sa naučiť dobre využívať získaný čas a fabriky sa musia naučiť s týmto získaným časom nakladať vo svoj prospech a rast blahobytu.
Naším cieľom nie je vymeniť človeka za stroj, ale hľadať takú prácu a vytvárať nové možnosti, ktoré môže vykonávať len človek, v ktorých ho stroj nikdy nenahradí,“ vyjadril sa úspešný podnikateľ, ktorý svojimi schopnosťami prerástol hranice Československa.
Ako tomu rozumieť a ako sa pretavilo do praxe, že fabriky a spoločnosti musia myslieť na svojich zamestnancov aj v iných rovinách? Napríklad u Baťu vznikla pozícia osobného referenta a firma začala ponúkať aj ďalšie odbory, ktoré zabezpečovali voľnočasové aktivity pre spolupracovníkov.
Išlo o športoviská, kultúrne a umelecké podujatia, otvárali sa tanečné sály, vzdelávacie inštitúcie a rôzne typy kurzov, ktoré rozvíjali osobnosť človeka. Opäť sa spojili dôležité skutočnosti, na ktoré vizionár Baťa upozorňoval: „Ľuďom môžete ponúknuť čokoľvek, ale ak sami necítia vnútornú potrebu zúčastniť sa na podujatí a ich účasť nepramení z vnútornej záľuby, je to celé nanič. Nikoho nie je možné presviedčať, aby sa vzdelával a rozvíjal.“
Firmy nemôžu jednoducho nahradzovať ľudskú prácu strojom a nezaujímať sa, čo sa stane s ľuďmi. Práve podniky by mali iniciovať vznik pracovných miest, ktoré podporujú rozvoj človeka.
tomáš baťa
Budujme dobrý život!
Tomáš Baťa vedel, že ide o zmenu životného štýlu, ktorá je postupná, dlhodobá a musí sa niekde začať. Ľudia však väčšinou netušia, z ktorého konca ju uchopiť, a pokiaľ im firma dokáže svojou činnosťou uľahčiť predstieraný začiatok, je to jednou z jej hlavných úloh. „Ak sa podnik nebude starať o náladu v spoločnosti, nálada v spoločnosti ovplyvní chod podniku,“ vyjadril sa zakladateľ obuvníckeho impéria.
Myšlienkou predvídal potenciálne spoločenské problémy, ktoré môžu nastať v momente, keď sa ľudia začnú cítiť nepotrební, nebudú mať kvalitné vzťahy, koníčky a všeobecne stratia smer či pocit, že poznajú zmysel svojho života. Baťa si uvedomoval, že ak sa spoločnosť z tejto nečinnosti neprebudí, môže sa zmeniť do takej miery, že ľudia prestanú potrebovať jej výrobky a služby.
Baťove myšlienky dnes inšpirujú čoraz viac úspešných podnikateľov, ktorí chápu naliehavosť situácie, v ktorej nie je možné, aby sa firmy nezaujímali o celkový rozvoj svojich spolupracovníkov.
Úspešným príkladom, ako sa dá „baťovské princípy“ aplikovať do praxe aj v súčasnosti, je spoločnosť Švec Group vo Vrábľoch. Jej majiteľ Ľubomír Švec hovorí: „Cieľom našej firmy je budovať dobrý život!“ Čo pre neho znamená dobrý život? Podľa slov šéfa Švec Group je to pocit, že sme obklopení ľuďmi, s ktorými máme dobré vzťahy; mať radosť zo služby druhým; je potrebné udržiavať si zdravie; mať prácu, v ktorej vidíme zmysel a naplnenie, no zároveň mať príležitosť pre osobný rozvoj. Na jeho zozname je aj pocit autonómie a možnosť rozhodovať sa, dostatočne zarábať na dôstojný život a v neposlednom rade byť v bezpečnom, motivujúcom a podporujúcom prostredí, kde sú definované jasné očakávania.
Baťov odkaz svetu
Firiem, ktoré sa hlásia k Baťovmu odkazu, sú desiatky až stovky. S mnohými z nich sa môžete stretnúť na jedinečnej konferencii Baťov odkaz svetu, ktorá bude 24. a 25. apríla v Zlíne. Organizujú ju Nadácia Tomáša Baťu a Fakulta managementu a ekonomiky Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Prihlásiť sa môžete na stránke www.batuvodkazsvetu.cz.
Autori textu: Gabriela Končítíková, Jakub Malovaný a Klára Branická