26. januára 2021

V modranskom vinárstve Pereg celé desaťročie neúnavne pracovali na tom, aby sa na ovocné vína ľudia nedívali cez prsty. Ich meno je opradené históriou a začiatok veľkolepého príbehu je plný potu a sĺz. Prešli si ručným plnením fliaš a ustáli opovrhujúce pohľady. Keď sa rozhodli, že sa vydajú cestou prémiovej kvality a vyššej ceny, nestretli sa totiž vo vinárskej obci s pochopením. Aj napriek tomu sú dnes silnejší, než kedykoľvek predtým.

„Dospelo to do bodu, v ktorom si trh uvedomuje, že paletou chutí a rozmanitosťou vedia ovocné vína ponúknuť zaujímavý zážitok. A teda nemusia to byť len tie lacné, low-costové a podradné produkty,“ ozrejmuje generálny riaditeľ Mário Hegedüs.

V priebehu vlaňajšieho roka, ktorý poznačila pandémia, zaznamenalo vinárstvo Pereg najväčšie úspechy vo svojej doterajšej histórii. Na prestížnej vinárskej súťaži AWC Vienna sa podarilo hroznovým vínam z ročníka 2019 získať šesť zlatých medailí. „Poslali sme 12 vín a všetky doniesli nejaké ocenenie,“ dodáva Hegedüs. Okrem iného získalo víno značky aj titul šampióna v Národnom salóne vín.  

Mýty o ovocnom víne? Lacné, nekvalitné, podradné…

Príbeh vinárstva Pereg v takej podobe, v akej je dnes známe, je pomerne netradičný a smutný zároveň. Pri jeho zrode totiž pôvodne stáli ešte začiatkom 90. rokov 20. storočia spoločníci Juraj Košťál a Gustáv Voda, ku ktorým sa neskôr pridal aj Igor Uher. Značka teda už existovala, keď sa na jej čelo v roku 2008 postavil Mário Hrozek ako nový majiteľ. Do tohto podnikania vložil svoje sny, ideály a dôveru. „Bohužiaľ, v roku 2016 po ťažkej chorobe zomrel, Pereg zostal jeho manželke Marcele Hrozekovej,“ hovorí Hegedüs, podľa ktorého bola táto strata tou najväčšou výzvou.

Príbeh značky Pereg nám rozpovedal generálny riaditeľ Mário Hegedüs. Foto: archív značky Pereg

Názov vinárstva má svoje korene v histórii. Každé slobodné kráľovské mesto, ktoré dostalo výsadu a privilégium dorábať víno, muselo zriadiť ústav takzvaného vínneho richtára. V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti bolo pre označenie tejto osoby zaužívané práve slovo pereg. „On bol kvázi ten agronóm, technológ. Stanovoval zber a dohliadal aj na výber desiatku kráľovského dvora,“ vysvetľuje Hegedüs. 

Reklama

Vinárstvo Pereg začínalo ako malá firma. S odstupom času to podľa generálneho riaditeľa vyznieva neuveriteľne, no spočiatku plnili fľaše ručne, kým dnes majú plničku, ktorá za hodinu naplní dvetisíc fliaš. Cesta k najmodernejším technológiám viedla cez spotrebiteľa, čo bola veľká výzva. V čase okolo roku 2010, počas ktorého začínali s propagovaním svojich produktov, boli ovocné vína považované za lacné, menej kvalitné a vo vinárskej obci dokonca za podradné. 

Názor spotrebiteľov sa menil s prvým dúškom

Aj napriek tomu sa podľa Hegedüsa nenechali odradiť a rozhodli sa vykročiť na cestu prémiovej kvality s odpovedajúcou cenou. „Väčšina našich kolegov vinárov nás mala za bláznov. Predať v tom čase fľašu za šesť, sedem alebo deväť eur bolo veľmi ťažké,“ hovorí. Vo vinárstve Pereg vedeli, že chuť spotrebiteľov presvedčí a dokáže zmeniť ich názor na ovocné vína. Sprvu preto navštevovali výstavy, ako napríklad Autosalón alebo Agrokomplex. Na každej z nich rozliali desiatky tisíc pohárikov, no ľudí museli presviedčať, aby ochutnali.  

Vo svojom stánku však s neutíchajúcim nadšením vysvetľovali všetkým naokolo, že na výrobu produktov používajú stopercentnú fermentovanú šťavu a sústreďujú sa na ovocie z bio pestovania. „Niektorí sa otočili a išli preč, že ríbezlák im v živote chutiť nebude, to neexistuje. Pamätám si, že na začiatku po mne skoro hádzali poháriky, ale keď ochutnali, zaujalo ich to a stali sa našimi zákazníkmi,“ spomína Hegedüs a schuti sa zasmeje. Táto forma mravenčej práce v podobe kontaktnej propagácie sa vo vinárstve Pereg ukázala ako najúčinnejšia. 

Vo vinárstve Pereg stavili na ovocné vína prémiovej kvality. Foto: Foto: archív značky Pereg

Tak, ako v každom odvetví a podnikaní, je veľkou výzvou udržať si konkurenčnú výhodu. Toto magické slovné spojenie si vyžaduje vo vinárstve Pereg množstvo činností. Podľa Hegedüsa ide o prinášanie nových produktov, vylepšovanie tých starých, zvyšovanie efektivity a budovanie značky. „Síce to znie učebnicovo, no je to skutočne tak. Snažíme sa o to, aby sme nestáli na jednom mieste, ale aby sme vždy napredovali,“ vysvetľuje. A tak značka za posledných 10 rokov rástla. Z tisícových kapacít na desiatky tisíc a dnes na státisíce fliaš.  

Ďalšou métou je mať špičkové hroznové vína

Spolu s rastom prichádzali za ďalšie investície do novej technológie, ktorá sa mení za pochodu. Naplánovať ich podľa generálneho riaditeľa treba vždy tak, aby sa nemuseli obmieňať každý rok. „Procesy sa stále musia vyvíjať a meniť. Je rozdiel, keď spracujete 10, 200 alebo 500 ton ovocia,“ zamýšľa sa a hneď pokračuje slovami, „Udialo sa veľa, keby to dnes zosnulý majiteľ videl, tak by bol asi nadšený z toho, kam sme sa až dostali.“

Stálymi produktmi portfólia vinárstva sú ovocné vína z čiernych ríbezlí a arónie čiernoplodej. Počas roka postupne prichádzajú s ďalšími, napríklad aj limitovanými edíciami. „Teraz máme víno z levandule, Violu, ktorú sme vlani uviedli na trh. Za mesiac sa vypredala a teraz ľudia 11 mesiacov čakali, čo sa bude diať ďalej,“ konštatuje s úsmevom generálny riaditeľ. Okrem toho sa v ponuke značky nachádza aj višňové, šípkové či bazové víno.  

V značke sa od začiatku snažili zmeniť pohľad spotrebiteľov na ovocné vína. Foto: archív značky Pereg

Osobitnou kapitolou vinárstva sú hroznové vína, ktorú žnú úspechy. V rámci stratégie zviditeľnenia ovocných vín sa vedenie rozhodlo začať s pridruženou výrobou týchto produktov. „Povedali sme si, že musíme robiť špičkové hroznové vína, s ktorými dosiahneme obrovské medzinárodné úspechy. To bola naša méta,“ spomína Hegedüs. V značke začali s prvým predajom ročníka 2020 tradične vo forme vín Müller Thurgau a Irsai Oliver. 

Investície hltá nekonečná rekonštrukcia

Ovocie, z ktorého robia vína, nakupuje vedenie primárne od slovenských pestovateľov, s ktorými spolupracuje dlhodobo. Hegedüs vysvetľuje, že aróniu vykupujú zo sadov, ktoré fungujú v režime bio pestovania, a hrozno sa snažia nakupovať primárne v Malokarpatskej alebo Nitrianskej vinohradníckej oblasti. „S našimi dodávateľmi máme vytvorené osobné väzby a všetko funguje tak, ako má. Aj títo vinohradníci a pestovatelia ovocia sa zlepšujú, neustále pracujú na kvalite,“ podotýka. 

Vinárstvo Pereg má dnes 15 stálych zamestnancov, ktorí sa nachádzajú priamo v jeho sídle alebo v jednej z dvoch vinoték v bratislavskom Ružinove či v Modre. Počas sezóny sa tím rozšíri o brigádnikov. Čo sa týka investícií, tie putujú predovšetkým do technológií a rekonštrukcií. „Sídlime v starom objekte, na ktorom sa neustále pracuje. Keď zrekonštruujeme jeden koniec, tak sa začne znova rekonštruovať ten, ktorým sme voľakedy začínali,“ smeje sa Hegedüs.  

Vinárstvo Pereg sídli v Modre, okrem toho má priamo v Modre a aj v Bratislave svoje vinotéky. Foto: archív značky Pereg

Do budúcnosti je cieľom Hegedüsa značku ďalej rozvíjať, zlepšovať, v žiadnom prípade nepoľaviť v oblasti kvality a sústrediť sa aj na prvovýrobu v podobe vinohradov. „Nechceme viac expandovať, aj keď stále existujú tlaky zvonku, aby sme sa dostali na zahraničné trhy,“ dopĺňa generálny riaditeľ.

Prečo sa takto rozhodli? Dôvodom je, že na Slovensku si prácne vybudovali vlastný trh. Majú svojich zákazníkov, ktorí sú s nimi už desať rokov, a nedokázali by ich pripraviť o časť produkcie. „My im nepovieme, že teraz si bude môcť fľašku kúpiť iba každý druhý z nich, pretože zvyšok pôjde inde,“ uzatvára. 

Čo Mária Hegedüsa frustruje vo vinárskom odvetví?

Najviac ma ťaží to, čo je také slovenské. Cestoval som po svete, a keď v zahraničí prídete do vinárstva, rozprávate sa s vinármi a potom sa ich ako turista opýtate, kam by ste ešte mali ísť, tak vám odporučia ďalšie a ďalšie vinárstva. Na Slovensku vo vinárstve vám na rovnakú otázku odpovedia, že už tu nikto nie je a oni sú jediní. A toto sa v strategickom manažmente volá „short run“. Vo svete nikto nevníma ostatných ako konkurenciu, práve naopak, vzniká synergický efekt. Vedia, že z toho môžu profitovať všetci.  

Okrem toho to vo vyspelom svete vyzerá tak, že keď prídete do reštaurácie, tak má v ponuke lokálne vína. Lenže u nás prídete do podniku a máte tam tiež lokálne vína, ale z Argentíny, Čile, Francúzska či Talianska. Raz som sa minulosti v Alsasku opýtal, či nemajú v ponuke víno z Bordeaux. Taký hriech som spôsobil, až som bol rád, že ma vtedy neukrižovali. V Alsasku nepijú ani víno z ďalšieho regiónu a my pijeme víno z Čile. Ťaží ma tá nesúrodosť a zameranie na krátkodobý úspech. Radšej by sme sa mali venovať partnerstvám, vytvoriť niečo, čo bude trvalo udržateľné, dlhodobé a vydrží to aj stotisíc rokov. 

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?