Na Netflix nedávno prišiel nový dokumentárny film, ktorý sa jeho pomalým tempom a odbornosťou odlišuje od senzáciechtivej produkcie, ktorá je typickejšia pre túto platformu.
Hovorí o kórejskom vedcovi Woo Suk Whangovi, jeho objavoch v oblasti klonovania – a podvodoch, ktoré v súvislosti s tým vykonal. Wook Sun Whang sa preslávil výskumom kmeňových buniek a svojho času bol v Južnej Kórei považovaný za národného hrdinu.
Príliš ambiciózne sny
Jeho objavy ho preslávili aj v zahraničí a ako názov dokumentu King of Clones (v preklade kráľ klonov) napovedá, predovšetkým sa zaoberal klonovaním. Tvrdil však, že jeho poznatky v tejto oblasti môžu tiež zvrátiť doposiaľ neliečiteľné choroby a postihnutia.
Verejne vyhlásil, že vďaka jeho objavom bude môcť ochrnutý chlapec na vozíčku vstať a zase chodiť. „To hovoril aj Ježiš Kristus,“ dodáva v dokumente jeden z vypovedajúcich.
A hoci dnes vieme, že jeho príbeh neskončí úspešne, vedec nakoniec nevyznieva jednoznačne ako zákerný podvodník, ako ho médiá vykresľovali. Skôr je mužom, ktorý si toho vysníval až príliš a v dôsledku tlaku spoločnosti a nutnosti rýchlych výsledkov začal dáta z výskumu upravovať.
Tipy redakcie na seriály, ktoré sa oplatí vidieť:
Oproti iným netflixovým dokumentom, tento neskáče do žiadnych jednoznačných stanovísk, ale skôr pozvoľna predkladá informácie, ktoré potom môžeme sami zhodnotiť. Ako sa na vedca a vôbec celé klonovanie budeme pozerať, je úplne na nás. Filmári na čele s režisérom Adityou Thayiom zostávajú nezaujatí.
Z etických dôvodov zrušený
Vedec sa o klonovanie zaujímal už od konca 90. rokov, keď tvrdil, že sa mu podarilo naklonovať kravu a vytvoriť tak niekoľko zdravých teliat. V oblasti poľnohospodárstva malo ísť o obrovskú výhru pre juhokórejskú ekonomiku.
Chcel tiež naklonovať tigra a využiť jeho symbolickosť na nápravu rozbitých vzťahov medzi Južnou a Severnou Kóreou. Levica, ktorá mala mláďa porodiť, ale následkom experimentu zomrela a projekt bol z etických dôvodov zrušený.
V kontexte politiky a medicíny
Whangove verejne proklamované úspechy zasadzuje dokument do politického kontextu, v ktorom bolo pre vládu výhodné vedca popularizovať a ukazovať ako génia, ktorý dokazuje, že v Južnej Kórei nie je nič nemožné.
Skutočne oslavovaným sa však stal až v roku 2004, keď jeho výskumný tím prekvapil celý svet so šokujúcou informáciou, že sa im podarilo naklonovať tridsať ľudských embryí. Implikovalo to predovšetkým možnosť liečby závažných chorôb.
Whangovi sa dostala veľká miera podpory, ale aj kritiky – celý koncept klonovania bol spočiatku pre mnohých nemysliteľný. Zdal sa byť akosi proti prírode a pre veriacich hlavne proti bohu. Podľa dokumentu ale stačila osveta a dôkladné vysvetlenie, ako klonovanie presne funguje.
Odhalenia investigatívnych novinárov
V roku 2005 potom Whang predstavil prvého klonovaného psa, afganského chrta Snuppyho. V tom čase už mal v prestížnom vedeckom časopise publikované dva články o jeho objavoch. Ale netrvalo dlho a investigatívne médiá začali pátrať, či na zázračnom výskume nie je niečo podozrivé.
Novinári pritom v dokumente hovoria, že pôvodne nečakali odhalenie nejakého lekárskeho škandálu, ale skôr nezhody vo finančných zdrojoch, z ktorých Whang čerpal.
Vedec pre svoj výskum napríklad potreboval vajíčka. Všetky mali pochádzať od dobrovoľných darkýň, ale téme sa vo vyjadrení pre médiá skôr vyhýbal. Rovnako tak neuvádzal v štúdiách konkrétne čísla, čo vo výsledku podnietilo ďalšiu snahu pozrieť sa na jeho prax zblízka.
Nakoniec sa ukázalo, že veľa vajíčok mu poskytli vedkyne z jeho tímu alebo jeho študentky zapojené do výskumu. Z dokumentu nie je jasné, či tak urobili pod nejakým nátlakom, ale padne tiež silný argument: ak vám nadriadený povie, že máte šancu darovať časť svojich pohlavných buniek a tým zachrániť tisíce ľudí pred smrteľnými chorobami, aké náročné pre vás bude povedať nie?
Whang tiež využíval peniaze z výskumných grantov a kupoval vajíčka na čiernom trhu, čo spočiatku popieral, ale po veľkom nátlaku priznal. V dokumente potom vidíme zdrvených ľudí, ktorí mu verili, ako prepadajú záchvatom zúfalstva priamo v uliciach juhokórejských miest.
Priznáva svoje pochybenia
Rovnako sú nám však ukázané zábery, v ktorých škandálnym odhalením neveria ani potom, čo sa k nim ich hrdina sám prizná. Aj týchto ľudí dokument mapuje – mnohí z vedcových radikálnych podporovateľov mali chorých príbuzných, partnerov alebo deti, a dúfali, že im jeho výskum prinesie zázrak, ktorý ich zachráni.
Dostávame tiež politický kontext a spojitosť s klonovaním a fašistickými tendenciami vo vtedajšej juhokórejskej spoločnosti. Zdiskreditovaný vedec pritom v dokumente dobrovoľne vystupuje, hoci vie, že nebude vykreslený v žiadnom oslavnom svetle. So zapálením starostlivo vysvetľuje, ako na ktorý objav prišiel a so smútkom priznáva svoje pochybenia.
Dodáva, že sa nechce vyhovárať na tlak okolia a že si za všetko môže sám. U divákov tak získava určité sympatie a vo výsledku vyznieva ako zapálený vedec zaslepený zvedavosťou a túžbou po novom poznaní.
Klonovanie v súčasnosti
Whanga vidíme aj v súčasnosti, klonuje napríklad v Saudskej Arábii bohatým šejkom ich závodné ťavy, alebo v Rusku pomáha na projekte klonovania mamutov a ich znovunavrátení do prírody. Sú to tiež jediné krajiny, ktoré chcú mať s vedcom niečo spoločné.
Škoda, že sa na konci nedozvieme, v akej fáze sa výskum klonovania ľudských embryí momentálne nachádza. Nezaznie ani mnoho odborných hlasov, ktoré by rozobrali, či je vôbec správne sa o klonovanie pokúšať. King of Clones nestranne odrozpráva Whangov príbeh z viacerých strán a komplikovanejšie otázky k téme necháva už len na našej zvedavosti.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Jan Jindřich Karásek.
