Jeden múdry človek raz povedal, že je ľahšie zarobiť majetok, ako si ho udržať. Slováci, ktorí začínali podnikať v prvej dekáde po prevrate, sa dostávajú do veku, keď začínajú rozmýšľať nad ochranou už vybudovaného majetku a nad jeho odovzdaním ďalším generáciám. Aké na to majú v súčasnosti možnosti?
Bohatá firma, chudobný majiteľ
Nie je výnimkou, skôr pravidlom, že úspešní podnikatelia sa snažia voľné zdroje reinvestovať vo svojej firme. Na jednej strane tým pomáhajú ďalšej expanzii svojich aktivít, na druhej strane – vo vlastnom biznise dokážu prostriedky zhodnotiť najvyššou mierou.
Takéto konanie je síce v poriadku, no treba si uvedomiť, že firemné peniaze sú viac firemné ako majiteľove až dovtedy, pokiaľ si ich nevyberie do vlastného majetku ako fyzická osoba.
Napríklad formou výplaty dividend, ktoré na Slovensku podliehajú 7-percentnej daňovej sadzbe, sa podnikateľ vie dostať k hotovým peniazom, ktoré môže slobodne míňať. Ak podnikateľ s postupom veku myslí na svojich dedičov, je jednoduchšie využívať takýto finančný majetok, ako nakladať s tým firemným majetkom, ku ktorému možno nemajú taký prístup či vzťah.
Ako si majetok ochrániť?
To, koľko si majiteľ z firmy vyberie, či už na osobnú alebo rodinnú spotrebu či investície, je na jeho uvážení. Aj takýto súkromný majetok je však rozumné ďalej chrániť a zhodnocovať. Fyzické osoby dnes majú k dispozícii širokú paletu investičných nástrojov:
- fondy kvalifikovaných investorov (pre investície v desiatkach a stovkách tisíc eur),
- ETF fondy a podielové fondy,
- akcie a dlhopisy,
- alternatívne investície.
Pri výbere správneho investičného portfólia môžu poradiť profesionáli, ktorí zohľadňujú dĺžku investičného horizontu, ciele človeka či rizikovosť investície. Mnohé štatistiky však ukazujú, že Slováci začínajú rozumieť dlhodobému investovaniu, viac využívajú akcie ako základ portfólia a stále viac akceptujú občasné výkyvy spôsobené vývojom na svetových trhoch.
Aké výnosy očakávať od investícií?
Pri investíciách do cenných papierov je treba očakávať nižšie zhodnotenie oproti tomu, ako si vie podnikateľ zúročiť voľné prostriedky vo firme.
Je tu však výhoda väčšej bezpečnosti investícií, keďže peniaze nie sú „stavené“ na jednu kartu, ale prostredníctvom širokej diverzifikácie vedia cez stovky či tisícky firiem participovať na vývoji ekonomiky ako takom.
Výnosy takýchto riešení sa pohybujú nasledovne:
- Dlhopisové investície zarábajú v dnešnej ekonomickej situácii podľa rôznych stupňov rizikovosti (čím rizikovejšie, tým vyšší ponúkaný výnos) priemerne medzi tromi až siedmimi percentami ročne.
- Realitné fondové investície majú výnosy priemerne medzi štyrmi až jedenástimi percentami ročne.
- A akciové investície sa zhodnocujú priemerne medzi siedmimi až jedenástimi percentami ročne.
Nástrahy pri dedení firmy
V poslednej fáze života podnikateľa príde otázka, ako zabezpečiť plynulý prechod majetku ďalším generáciám. Základným faktorom, na ktorý treba myslieť a ktorý nemusí byť také jednoduché naplniť, je zachovanie celistvosti a kontinuity majetku.
Niekedy sa stáva, že po smrti majiteľa alebo jedného z majiteľov úspešnej firmy je podnik uvrhnutý do chaosu, pretože manželka a deti, nebodaj aj bývalá manželka a deti z prvého manželstva, môžu mať každý iný pohľad na smerovanie firmy.
Niektorých z nich možno firma vôbec nezaujíma a riešia len speňaženie svojho podielu, ďalší dediči môžu mať zase rôzne pohľady na riadenie firmy a nemusia sa dohodnúť. Takéto situácie buď končia odpredajom firiem alebo skomplikovaním ponuky ich služieb či fungovania.
Majiteľ firmy by mal preto počas života myslieť na to, komu v rámci rodiny (alebo mimo nej) odovzdá firmu. Ak sú to deti, mal by s nimi o týchto veciach priebežne počas rokov hovoriť, snažiť sa zapáliť v nich nadšenie pre ďalšie budovanie biznisu, zahrnúť ich do chodu firmy a pripravovať ich tak na ich budúcu rolu.
Západné riešenia odovzdávania majetku prichádzajú aj k nám
Taktiež je možné využiť nadačné fondy či zahraničné trusty. Jedným z riešení, ktoré už majú k dispozícii aj slovenskí podnikatelia, sú zverenecké fondy. Žiaľ, v našom právnom poriadku sa ešte nenachádzajú, no sú súčasťou českého práva, kde ich viac a viac slovenských podnikateľov začína využívať pre svoje potreby.
Čo je to zverenecký fond?
Zverenecký fond nie je investičný, ale právny produkt, ktorý pochádza z anglosaského práva. Ide o nástroje, ktoré svojim zakladateľom umožňujú vyčlenenie istého objemu majetku na konkrétny a vopred definovaný účel.
Dôležité sú v rámci zvereneckého fondu tri úlohy: zakladateľ, správca a beneficient.
- Zakladateľ založí fond, do ktorého vyčlení majetok – môže ísť o finančný majetok alebo napríklad podiel vo firme. Vzniká tak oddelené a nezávislé vlastníctvo, kde zakladateľ už nie je vlastníkom tohto majetku.
- Určí správcu, ktorý sa v medziach pravidiel, ktoré vytvorí zakladateľ, bude o daný majetok starať.
- Tiež určí beneficienta alebo beneficientov – teda osoby, ktorým má byť majetok odovzdaný, respektíve ktoré môžu užívať plody tohto majetku.
Zakladateľ môže takisto určiť presné pravidlá, na základe ktorých má byť s majetkom nakladané. Ak je súčasťou zvereneckého fondu finančný majetok, ten môže byť investovaný, aby bol ochránený a aby sa ďalej rozumnou mierou zhodnocoval.
Rozdiely týchto riešení v zahraničí
Podľa českej spoločnosti CCS Premium Trust, ktorá sa venuje zakladaniu takýchto riešení, existuje niekoľko rozdielov medzi dostupnými riešeniami ochrany majetku:
- Počiatočný minimálny vklad nie je vyžadovaný v českom zvereneckom fonde, ani v lichtenštajnskom truste či v truste v Jersey.
- V prípade českej nadácie je potrebný minimálny vklad 500-tisíc českých korún (necelých 21-tisíc eur), pri lichtenštajnskej nadácii 30-tisíc švajčiarskych frankov (31,1-tisíc eur).
- Pri nadáciách je vyžadovaná širšia personálna štruktúra. Na zriadenie českej nadácie sú to minimálne štyri osoby, v prípade lichtenštajnskej nadácie dve.
- Pri českých zvereneckých fondoch či trustoch v Lichtenštajnsku a v Jersey je potrebná iba jedna osoba.
Jednou z dôležitých otázok je, aký je prístup k informáciám v jednotlivých prípadoch ochrany majetku? Ak si zriadite český zverenecký fond, verejný prístup k informáciám je obmedzený. V prípade českej nadácie sú informácie prístupné z verejných registrov. Lichtenštajnský trust či trust v Jersey sú bez verejného prístupu.
Možnosti ochrany a rastu majetku sú dnes už pomerne široké. V západných krajinách tento inštitút správy a ochrany majetku funguje stovky rokov a dnes ho začína objavovať aj viac a viac slovenských podnikateľov – dopomohla tomu aj výška inflácie v posledných rokoch.
