2. decembra 2021

Slovensko má svoj prvý komiksový bestseller. Radostnú správu autorov Ďura Balogha a Petra Gärtnera vytlačilo vydavateľstvo Monokel v trojtisícovom náklade. Do komiksu prevedený príbeh Milana Lasicu a Júliusa Satinského sa rozobral za tri týždne a ešte pred Vianocami sa chystá dotlač. Je to aj radostná správa pre slovenský komiks? 

Ukážka z komiksu Radostná správa. Ilustrácia: Monokel

„Možno si poviete, že 3-tisíc nie je veľa, ale ide o dvoj- až trojnásobný objem oproti bežnému nákladu komiksov v našom prostredí,” hovorí Peter Michalík z Monokla. Uznáva, že k úspechu Radostnej správy mohla dopomôcť aj popularita značky L+S, zároveň v tom videl aj risk.

„Vravel som si, že v tom lepšom prípade môže téma cez netradičné spracovanie osloviť mladšie čitateľské skupiny. A tým starším, pre ktorých sú humor L+S aj udalosti 68. roku súčasťou základnej kultúrnej výbavy, otvoriť médium komiksu. V tom horšom minie špecifické spojenie témy a média obe tieto skupiny. Taký enormný záujem ma však prekvapil,” priznal. 

Kreslenú podobu dostali Štefánik aj Beňovský

Komiksy spájané so známymi slovenskými osobnosťami sú v poslednom čase trendom. V zošitovej väzbe vyšiel v roku 2020 komiks o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, príbehy Mórica Beňovského vydávajú od roku 2019 na pokračovanie.

Oba spropagovala aj kampaň na Startlabe, a tak sa mohlo zdať, že komiks u nás začína prekvitať.

Reklama

Do reality nás však vracia šéf vydavateľstva Brak František Malík, ktorý hovorí, že počet vydaných komiksov rastie, no latka bola niekde pri nule. „Stále to nemôžeme porovnávať so zastúpením komiksu v zahraničných vydavateľstvách, čaká nás dlhá cesta, len aby sme sa dostali na úroveň Česka,” dodáva.

V tieni klasických románov

Jedna vec je objem, druhá reputácia. Tú si grafický román voči klasickému románu získava pomalšie aj v zahraničí. Prvé veľké uznanie pre tento žáner prišiel v roku 1992. Komiks Maus od Arta Spiegelmana vtedy získal Pulitzerovu cenu. Po štvrťstoročí ho v slovenskom preklade vydal práve Brak.

Prelomové bolo aj zaradenie komiksu Sabrina od Nicka Drnasa do nominácie na prestížnu literárnu cenu Man Booker v roku 2018. Stalo sa to prvý raz v histórii. „Vplýva na vás rovnako silno ako akékoľvek iné skvelé literárne dielo,” vysvetľoval zaradenie komiksu pre New York Times šéf poroty Kwame Anthony Appiah. Kniha vyšla tento rok aj po slovensky – v Absynte. 

Ukážka z knihy Ako rozumieť komiksu. Ilustrácia: Monokel

 

U nás k osvete žánru prispelo aj vydavateľstvo Monokel knihou Ako porozumieť komiksu od Scotta McClouda. Podľa Michalíka však nejde o učebnicu. „Ak by sme komiksy nevedeli čítať bez návodu, znamenalo by to, že nefungujú. Je to teda najmä vynikajúca príručka vizuálnej komunikácie, ktorá je zároveň prvotriednym komiksom,” mieni.

Ani táto kniha nebola vydavateľským zásahom vedľa. McCloudova klasika vyšla po slovensky v máji 2021 a z jej tisícového nákladu sa už stihla predať väčšia časť. Stovkám čitateľov tak približuje, ako vnímať komiks v súvislostiach s dejinami filmu či výtvarného umenia.

Rudo najprv prerazil u susedov

Ukážka z komiksu Rudo. Ilustrácia: Brak

Hoci slovenský komiks nezažíva priamo boom, rozhodne je na tom podstatne lepšie, než pred šiestimi-siedmimi rokmi. Vtedy dramaturg a autor Daniel Majling obchádzal slovenské vydavateľstvá so snahou vydať svoj legendárny komiks Rudo, no bez úspechu.

V roku 2015 napokon vyšiel v českom preklade a vydavateľstve. V origináli vyšiel až v roku 2019 v Braku.

„Získanie Ruda bolo pre nás kľúčové. Podobne ako africké krajiny získavajú od bývalých koloniálnych veľmocí späť svoje ukradnuté artefakty,” smeje sa Malík a vážnejšie dodáva: „Rudo je už kánonické dielo slovenského komiksu a my sme ho vydali komplet aj s komiksovými poviedkami.”

Oplatí sa u nás vydávať komiksy?

Prečo o dielo, ktoré dnes zbiera úspechy dokonca aj v dramatizácii v divadle Astorka, nejavili vydavatelia záujem? Vydávanie komiksov nie je lacná zábavka.

„Komiks ľudia u nás vnímajú ako nejaký tolerovateľný literárny exces či pokleslý žáner, no na rozdiel od detektívky a romantických kníh červenej knižnice sa neopiera o mainstreamový čitateľský záujem,” vysvetľuje Malík.

Tých pár rokov, ktoré od (ne)vydania Ruda prešlo, však zrejme predsa len vytvorilo okruh čitateľov, pre ktorých sa komiksy vydávať oplatí. A ruka v ruke s tým sú autori ochotnejší investovať do tvorby komiksu čas, keď v tom vidia viac než len splnenie si tvorivého sna. 

Heroický výkon

Dobrý komiks sa tvorí aj roky. Za Radostnou správou sú napríklad tri roky rozhovorov, chodenia po archívoch a, samozrejme, scenáristickej a kresliarskej práce.

„Na takú dlhú cestu treba nielen dobrý námet, ale najmä veľa odhodlania, času a financií. Tých zhltne príprava a vydanie komiksu spravidla viac ako román, niekedy aj násobne. Preto stál v našich podmienkach za komiksami často najmä priam heroický autorský výkon, často na úkor profesionálneho či osobného života tvorcu,” vysvetľuje Michalík, no dodáva, že práve Radostná správa je dôkazom, že to ide aj inak.   

V roku 2018 vyšiel Majlingovi v Braku komiks Zóna, o rok neskôr aj rozšírený originál Ruda. Ilustrácia: Brak

Podľa neho rozvoju komiksu pomohol vznik Fondu na podporu umenia s dobre nastavenými mechanizmami. Malík však dodáva, že pre tvorcov komiksov stále chýba štipendijná podpora z fondu. „Ak sa o nej nebude do budúcnosti uvažovať, bude tvorba komiksu stále len pre pár solitérov,“ trvrdí.

Slovenské diela na export

„Potenciál na zlepšenie vidím určite aj v aktívnejšom prístupe vydavateľov k partnerom zo zahraničia. Príjmy z komiksu sa totiž dajú generovať nielen z predaja samotných kníh, ale aj z predaja práv pre zahraničné vydania. S inými, najmä detskými titulmi, sa nám to v Monokli relatívne darí – knižky máme umiestnené v 14 jazykoch,” dodáva.

Monokel má ambíciu priniesť raz za dva roky výrazný pôvodný slovenský komiksový titul a dva-tri prekladové ročne. Na budúci rok pripravuje komiksový príbeh o vzniku počítačovej hry Tetris a o pozadí herného priemyslu. Na jeseň zase výpravnú, takmer 600-stranovú komiksovú trilógiu Jasona Lutesa Berlín, ktorá prináša sugestívny portrét tejto metropoly a jej obyvateľov krátko pred nástupom nacizmu.

Reklama

Brak okrem dotlače Mausa pripravuje tematicky podobne zameraný titul Boxer od Reinharda Kliesta. „Akurát sme poslali do tlače knihu Judith Vanistendael Ako Dávid prišiel o hlas, ktorá pracuje s témou vyrovnávania sa so smrteľnou chorobou. A chystáme aj ďalší pôvodný komiks, na ktorom sa pracuje už asi dva roky, a je ním Gemer od Daniela Majlinga,” uzatvára Malík.   

Našli ste chybu? Napíšte na 

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?