30. augusta 2019

Myslieť kriticky neznamená pozerať sa na svet s podozrením. Šachový veľmajster Ján Markoš napísal pre Forbes sedem rád, ktoré pomáhajú rozvíjať kritické myslenie a jeho využitie v každodennom živote.

Je dlhoročná šachová jednotka na Slovensku a jeho predchádzajúca kniha Pod hladinou získala prestížnu cenu Kniha roka od anglickej šachovej federácie, čo je šachová obdoba Pulitzerovej ceny. Ján Markoš prednáša aj manažérom, ako sa rozhodujú šachisti a akým spôsobom zvažujú riziká, a vedie tiež kurzy zamerané na kritické myslenie. Tomu sa venuje aj jeho najnovšia knižka Sila rozumu v bláznivej dobe, ktorá nesie podtitul Manuál kritického myslenia.

Nech sa páči, tu je jeho 7 rád, ako na kritické myslenie:

1. Hľadajte, kto je hodný vašej dôvery. 

Vzájomná dôvera je pre ľudské spoločenstvá tým, čím je pre ľudské telo kyslík. Kým je prítomná, je takmer neviditeľná, nepostrehnuteľná. Bez nej však každé spoločenstvo chradne. Predstavte si, že by ste sa nemohli spoľahnúť na to, že potraviny v obchode sú zdravotne neškodné alebo že banka jedného dňa nezmaže peniaze z vášho účtu. Predstavte si, ako by sa vám žilo, keby ste nevedeli, či zajtra bude tiecť voda, či pôjde elektrina a či bude možné dovolať sa blízkym. Skúste si predstaviť aj tú extrémnu situáciu, že by ste nemohli vyjsť s deťmi na ulicu, pretože by ste si nemohli byť istí, že po vás niekto nevystrelí.

kritické myslenie sa dá naučiť, šachový veľmajster ján markoš radí ako na to, šachista, rady, tipy

Šachový veľmajster Ján Markoš. Foto: Miro Nôta/Forbes

Kritické myslenie neznamená pozerať sa na celý svet s podozrením. Kriticky mysliaci človek neživí svoju nedôveru. Naopak. Hľadá, komu a čomu môže dôverovať. Vidí okolo seba nielen ľudí, ktorým sa veriť nedá, ale aj ľudí, ktorí si jeho dôveru zaslúžia. Myslieť kriticky tiež neznamená večne kritizovať. Aj keď ide o podobné slová, ich obsah je odlišný. Ten, kto kritizuje, vlastne hovorí: „Rozumiem tomu až na kosť, a je to nanič.“ Ten, kto sa snaží myslieť kriticky, hovorí: „Možno tomu ešte celkom nerozumiem, čo takto zistiť viac?“ Večne kritizovať znamená vidieť svet čierno. Kritické myslenie má za následok to, že sa snažíme vidieť svet objektívne, snažíme sa vidieť to dobré i zlé.

Top manažéri, vyhnite sa stresu. Pomôcť môžu tipy
od profesionálnej freediverky a mentorky stres manažmentu

Je to taký malý paradox: Človek, ktorý nedôveruje nikomu a ničomu, sa nestáva nezraniteľným, ale naopak veľmi zraniteľným. Ten, kto nedôveruje médiám, inštitúciám či politikom, môže ľahko sadnúť na lep prvému demagógovi, ktorý sa bude vo voľbách uchádzať o jeho hlas. Novinári ho budú varovať, intelektuáli budú podpisovať petície, ale on im neuverí a pôjde za budúcim diktátorom ako nočný motýľ za svetlom lampy.

2. Udržujte si od správ odstup.

Aktéri v mediálnom svete veľmi dobre vedia, ako pracovať s emóciami. Mnohí z nich tvarujú informácie takým spôsobom, aby vyvolávali dojatie, pohŕdanie, strach či hnev. A preto, ak vo vás určitá informácia vyvolá silnú emocionálnu odozvu, buďte opatrní. Neutvorte si názor len na základe svojich pocitov. Uchovajte si odstup. Premýšľajte.

Uvažujte nad tým, prečo vaše podvedomie zareagovalo práve takto. Rozozvučala vo vás daná správa spomienky na minulosť? Je napísaná neobjektívne? Ako o danej veci píšu iné médiá? O ohni sa hovorí, že je dobrý sluha, ale zlý pán. O informáciách platí to isté. Preto sa nenechajte nimi opanovať.

3. Pozerajte sa autorovi na prsty.

Každý článok v novinách a každá televízna reportáž sú dielom ľudských rúk, nevznikajú vo vzduchoprázdne. Ten, kto ich vytvoril, mal určitý zámer a určitú motiváciu. Preto sa pokúste pozerať sa na mediálne správy optikou ich tvorcov.

Prečo si vybrali práve túto tému? Použili nejaké metódy, ako zvýšiť sledovanosť či čítanosť správy? Na akú cieľovú skupinu cielia? Vymedzujú sa voči nejakému inému médiu? Zamlčali niečo, aby správa znela logickejšie, jednoznačnejšie, viac sexi? Naozaj rozumejú téme, o ktorej tvoria reportáž či píšu článok? Koľko mali času na tvorbu danej správy? A do koľkých sekúnd či znakov sa museli zmestiť? A napokon: od koho dostanú zaplatené?

Ľuďom sa môže podariť všetko, čo si zaumienia.
Toto je 5 princípov, ktoré ich privedú k úspechu

Znalosť toho, ako vznikajú správy a ako fungujú redakcie, slovom znalosť novinárskeho remesla, vám často pomôže odhaliť, keď v článku alebo reportáži čosi zaškrípe. Napokon, podobné je to aj s jedlom v bistre či reštaurácii. Často stačí krátky pohľad do kuchyne, aby ste sa dokázali rozhodnúť, či práve v tomto podniku chcete jesť, alebo sa mu radšej oblúkom vyhnete.

4. Nezabúdajte. 

Mnohí politici a viaceré médiá rátajú s tým, že ľudia majú krátku pamäť. Životnosť káuz na Slovensku sa (až na výnimočné prípady) ráta v dňoch, možno v týždňoch. No a ľudia, ktorí pred niekoľkými mesiacmi či rokmi museli opustiť svoje funkcie pre nekompetentnosť či bezcharakternosť, sa často opäť vracajú do verejného života, prepudrovaní a s nevinným výrazom na tvári.

Je tu aj iná, omnoho vážnejšia rovina. Nie je to tak dávno, čo bola na Slovensku vojna. Nie je to tak dávno, čo Slováci vyháňali susedov a známych z krajiny a posielali ich na smrť. Viete, aká atmosféra v spoločnosti umožnila tieto zverstvá? V čom sa podobala a v čom sa nepodobala dnešným spoločenským náladám? Dobrá pamäť je antibiotikom, ktoré lieči mnohé neduhy v živote spoločnosti, od oportunizmu cez populizmus a falošné vlastenectvo až po neonacizmus.

5. Chráňte ľudskú dôstojnosť. 

Neponižujte na sociálnych sieťach ľudí s iným názorom. Nenadávajte im, nezosmiešňujte ich. Akcia vyvoláva reakciu a vzájomná agresivita na internete len prehlbuje priekopy medzi jednotlivými spoločenskými skupinami.

Nestrpte ponižovanie a urážky. Bráňte slabších. Internet je prostredie, ktoré nahráva útočníkom a obetiam dáva len obmedzené možnosti obrany. Preto neváhajte využiť všetky možnosti, ako ubrániť človeka alebo skupinu ľudí pred verejným lynčom. Nahlasujte nenávistné statusy a príspevky správcom sociálnej siete i polícii.

kritické myslenie sa dá naučiť, šachový veľmajster ján markoš radí ako na to, šachista, rady, tipy
Kritické myslenie je niečo, čo sa dá naučiť. Napríklad tým, že si názor neurobíme len na základe pocitov. Foto: Unsplash/Cristofer Jeschke

Práve hrozba kompromitujúcich kampaní a veľkých dávok nenávisti často odradí od vstupu do politiky či verejného života kompetentných a inak aktívnych ľudí. Načo by si kazili život a dobrú povesť, keď sú úspešní vo svojich profesiách a môžu žiť pokojný život?

Ale ak by sa nám podarilo zmeniť atmosféru v spoločnosti do takej miery, že nenávistné anonymné útoky budú považované za nechutné a zbabelé, možno sa nájde i viac ľudí, ktorí budú ochotní obetovať kus svojho súkromného šťastia v prospech verejného dobra.

6. Majte odvahu uznať, že ste sa mýlili. 

Ak spozorujete, že ste našli chybu vo svojich názoroch či vo svojom videní sveta, je to dôvod na oslavu. Znamená to totiž, že ste svetu o čosi lepšie porozumeli, že ste zrelším človekom. Ako povedal Winston Churchill: „Len blázon nemení svoje názory.“

Človek, ktorý nie je ochotný meniť svoje názory, si postupne vytvorí vlastnú realitu oddelenú od skutočného sveta. Kto by chcel žiť v osamelom vzdušnom zámku?

7. Nezatvárajte oči pred utrpením.

Na Slovensku i vo svete žije mnoho ľudí, ktorí sú na tom podstatne horšie ako vy. Mnohí z nich nemajú čo jesť. Mnohí nemajú kde spať. Mnohí si nemajú za čo kúpiť lieky. Mnohí trpia krutými bolesťami. Ďalší museli svoje mestá a krajiny opustiť pred vojnou. Iní sú osamelí. Ďalší sú v pasci závislostí.

Citlivosť k utrpeniu z nás robí ľudí. Necitlivosť k utrpeniu nás naopak robí neobjektívnymi, pretože sa nedokážeme dívať na svet v jeho celistvosti. Preto nezatvárajme oči pred trápením svojich blízkych.

Nenechajme sa pripraviť o ľudskosť.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk