Jeden z našich najväčších predajcov spoločenských hier, a predsa taký nenápadný. Pokiaľ neviete, kam ísť, centrálu tajuplného, no z hľadiska zážitkov bohatého sveta zábavy, by ste si všimli asi len úplnou náhodou. Predajňa spoločnosti iHRYsko je totiž celkom dôkladne skrytá v bratislavskom Ružinove.
Potenciálneho hráča upúta hneď pri vstupe nadšený personál. Nie je to len povinná jazda, ktorú presadzujú niektorí zamestnávatelia v zmysle “náš zákazník, náš pán, a preto sa treba stále pokorne usmievať”. V predajnej časti, ktorá je mimochodom vzhľadom na široký sortiment prekvapivo malá, stojí za pokladňou muž vyžarujúci fakt, že je na správnom mieste. Automaticky sa tento pocit prenáša aj na zákazníka – dostane, čo potrebuje aj s ľahko odborným výkladom.
Biznis s ľudskou tvárou
Spoluzakladateľ deväť rokov fungujúcej značky Peter Černák tvrdí, že je dôležité zdieľať hodnoty, na ktorých obchod stojí. “Pred tým, než som založil iHRYsko, som pracoval osem rokov v neziskovej organizácii, takže jednou z vecí, ktorú som hľadal, keď som šiel do biznisu, bolo, ako reflektovať veci, ktoré považujem za správne,” vysvetľuje s tým, že nejde len o samozrejmosti ako je slušné a korektné správanie.
Napriek zjavnému čerpaniu z náboženstva si však nepotrpí na to, aby zamestnanci boli až do takejto miery rovnako nastavení. “Mám tu samé pohančatá,” smeje sa, “sú to moji najobľúbenejší pohania. Nie je to vôbec definované tým kresťanstvom. Tam je nulová súvislosť,” dodáva. Má na mysli skôr budovanie príjemných vzťahov “doma” aj navonok.
Peter Černák. Foto: iHRYsko
Druhá hodnota, na ktorej obchod stojí, súvisí s prejavom dôvery voči zákazníkovi. V iHRYsku je bežnou praxou, že si nadšenec objedná tovar s platbou prevodom, no kým vôbec transakcia prebehne, adresát si už užíva svoju hru. Často aj bez dodatočného zaplatenia. Za minulý rok sa pri takmer trištvrtemiliónovom obrate takto “stratilo” až tritisíc eur. Spolumajiteľ však nemá hlavu v oblakoch: “Uvedomujeme si, čo nás to stojí. Na druhej strane všetci tí, ktorí to oceňujú, nám dodávajú pocit zadosťučinenia. Vzniká príjemnejší vzťah.”
Kocky bratislavské
Táto nevídaná prívetivosť súvisí aj s tým, že vznik spoločnosti podnietili zážitky z vysokej školy. Partia herných fanúšikov sa začala pravidelne stretávať, prinášať a zdieľať vlastné hry a klub Alea Istropolitana bol na svete. Neexistovalo členstvo, no hrania chtivých zvedavcov sa v ňom raz týždenne prestriedalo aj štyridsať. Na rad prišli Majstrovstvá Slovenska v spoločenskej hre Carcassonne, ktoré Černák vyhral. Úspech ho napokon doviedol na Majstrovstvá sveta, kde skončil “iba” na deviatom mieste.
“Uvedomil som si, že na Slovensku naozaj chýba čokoľvek, čo by seriózne bralo hry a dostávalo ich k ľuďom. Popri reprezentácii som stretol takých ľudí z Čiech. Hral som s nimi detské hry a nevedel som, že oni ich testujú. Keď som sa vrátil, prežúval som tú myšlienku a rozhodol som sa, že idem do toho. Akurát som mal výborný nápad, nie som úplne nešikovný, ale nemal som žiadne peniaze. Začal som sondovať, čo by sa s tým dalo robiť. Vtedy sa zrazu jeden zo spomínaných Čechov (pozn. red. Jaromír Kovařík, spoluzakladateľ Albi a majiteľ vydavateľstva Mindok) objavil a spýtal sa, koľko potrebujem a koľko som ochotný pustiť z firmy. Povedal, že ide do toho,” zaspomínal si Černák.
Robili aj chyby
Kovaříka si ako spoločníka nevie vynachváliť, keďže sa postupom času všetky jeho podnikateľské rady ukázali ako správne. Navyše mu necháva v riadení hernej značky voľnú ruku. Ochotne radil aj vtedy, keď Černáka nadchla myšlienka starať sa o hračkársky maloobchod v Bratislave, ktorý jeho exmajiteľ nechal pred odchodom do Ameriky napospas osudu. “Uznal som jeho argument, že je lepšie sústrediť sa na to, v čom sme suverénne najlepší a to budovať, než sa rozširovať. Škoda, že som ho neposlúchol, keď ma odhováral, lebo ja som do toho zainvestoval nielen čas, ale aj peniaze,“ opisuje svoje podnikateľské chyby.
Za najväčšiu prekážku v začiatkoch totiž považoval neskúsenosť. Nebyť ochotného Čecha, kamaráta so skladovými priestormi či iného priateľa zdatného v programovaní e-shopu, azda by ešte stále fungovalo iHRYsko ako kedysi – v dvojizbovom, vďaka extra stenám z krabíc od hier občasne päťizbovom, byte.
Keď sa mestá hrajú
V súčasnosti iHRYsko zabáva po celom Slovensku minimálne stotisíc ľudí. Robí tak prostredníctvom akcií organizovaných po celej krajine. Dohodne sa s mestom, pridruží sa ako súčasť Bibliotéky, postaví si stan s hrami na festivale Pohoda alebo si vymyslí vlastnú Hratislavu. Posledné spomínané podujatie sa z pohľadu kalendára dá klasifikovať ako vyvrcholenie hráčskej sezóny. Vo výstavisku Incheby sa v prvý decembrový víkend, teda ešte aj dnes, hrajú všetci začínajúc personálom, pokračujúc rodinami s deťmi a končiac mileniálmi, čo je v dnešnej digitálnej dobe tak trochu aj paradoxom.
“To, čo hry prinášajú, je to prostredie, tá platforma. Niekedy ani nejde o tú hru samotnú, ale o to, aký zážitok vytvorí,” tvrdí Černák s akýmsi optimizmom k tomu, že mladí ľudia si ešte stále vedia oddýchnuť od sveta virtuálnej reality, aby zažili ten nevšedný plný fantázie s priateľmi.
Autor Marek Majzon je prispievateľom Forbes Slovensko.
