2. augusta 2017

Odbočíte z hlavnej cesty, vojdete do nenápadného dvora industriálnej budovy a odrazu premýšľate, ako ste sa za pár minút chôdze z košickej Hlavnej ulice dostali až do 700 kilometrov vzdialeného Berlína. Na slnkom zaliatom nádvorí bývalej fabriky na spracovanie tabaku vidíte farebné steny, na ktorých zanechali svoje umenie streetartisti, desiatky odparkovaných bicyklov a pri stoloch sediacich ľudí vychutnávajúcich si poobednú kávičku.

Už na prvý pohľad cítite inšpiráciu z krajín západnej Európy, kde má tradícia pretvárania opustených fabrík na kultúrne, komunitné a vzdelávacie centrá už viac ako 35 rokov. V roku 2009 sa k nim pridala aj Tabačka Kulturfabrik, ktorá je po IC Cultur Train a Kasárňach Kulturpark už tretím spoločenským centrom, ktoré v Košiciach založil Peter Radkoff z občianskeho združenia Bona Fide. „Na začiatku 90. rokov ma kamarát v Hamburgu zaviedol na perifériu do veľkej bývalej fabriky, kde som takéto nezávislé kultúrne centrum videl prvýkrát. Hneď som vedel, že také niečo chcem spraviť doma,“ spomína Radkoff. Veľkou inšpiráciou mu bol aj multifunkčný priestor Les Subsistances v Lyone vo Francúzsku či Rojc v chorvátskej Pule.

„Prvé štyri roky sme si Tabačku svojpomocne upravovali a v roku 2012 podporil našu aktivitu aj Košický samosprávny kraj, ktorý je vlastníkom budovy. Schválil finančné prostriedky na rozsiahlu rekonštrukciu a modernizáciu priestorov Tabačky. Vďaka tejto podpore sa podarilo naplniť naše dvadsaťročné úsilie na poli súčasného umenia a kultúry v Košiciach,“ hovorí Radkoff. Dnes je areál bývalej tabakovej továrne unikátnym kultúrnym centrom a otvorenou zónou pre umenie, kreativitu a spoluprácu v Košiciach.

Do letného kina na dvore chodia diváci na artové filmy, v utorok majú svoj vyhradený čas dokumenty. Foto: Tabačka Kulturfabrik
Za domovskú scénu považuje Tabačku aj komunita streetarterov zo Street Art Communication, ktorá stojí za projektom Otvorenej mestskej galérie. Foto: Tabačka Kulturfabrik
Black box. V priestore veľkom 10×10 metrov skúšajú predstavenia herci i tanečníci. Firmy si ho prenajímajú na workshopy. Foto: Davin Hanko

Tabačku Radkoff ale nevníma len ako kultúrny priestor, kde sa organizujú koncerty, divadelné predstavenia a premietajú filmy, ale aj ako miesto na budovanie komunít. „Snažíme sa byť aj vzdelanostným zázemím a rozvíjať kritické myslenie. Usporadúvame diskusie na aktuálne témy. Ak cítime, že sa prebúdza nejaký problém, napríklad nástup rasizmu, okamžite je tu na túto tému diskusia s kvalitnými hosťami,“ vysvetľuje Radkoff.

V HUBa coworkingu stretnete grafikov, dizajnérov, fotografov, ale i architektov. Foto: David Hanko

Okolo umeleckého podhubia vyrástla tiež komunita mladých podnikateľov z kreatívneho priemyslu, ktorý tu môžu pracovať v HUBa co-workingu alebo si prenajať jednu z trinástich samostatných kancelárií. „Firmy a jednotlivcov sa snažíme prepájať medzi sebou a vytvoriť ekosystém. Už sa stalo, že niekto navrhol produkt, dizajnér z coworkingu vymyslel obal a tlačiareň, ktorá tu sídli, ho vytlačila.“

Pocit, že sú na jednej lodi podporuje aj samotná architektúra priestoru a presklené priečky kancelárií, vďaka ktorým sa všetci vidia a vnímajú. Sklo v kontraste s priznanými tehlami po obvodových stenách dáva tomuto industriálnemu priestoru punc modernosti, no zachováva pri tom aj odkaz na pôvodné využitie tohto miesta. Foto: David Hanko
Tabačka láka nielen na umenie, ale aj na chutné jedlo v bistre. Foto: David Hanko

Po ôsmich rokoch od jej vzniku Tabačka už zhruba vyzerá podľa predstáv Petra Radkoffa. Chýbajú mu ešte zelené strechy s komunitnými záhradami a letným kinom. Plánuje tiež vytvoriť energetický ekosystém s alternatívnymi zdrojmi energie a zbierať živú vodu.

Tabačka je dnes mnohými označovaná za miesto s najvyššou koncentráciou kreatívnych ľudí na meter štvorcový v metropole východu. Pri otázke, ako Košičania toto unikátne miesto vnímajú, sa Radkoff na chvíľu zamyslí a povie: „Najväčší obdiv prichádza z iných slovenských miest alebo zo zahraničia. Doma nikto nie je prorokom.“