Investície na páku by investorom, najmä tým mladším, mohli znásobiť výnosy. Ide o spôsob, kedy si investor k vlastným prostriedkom pridáva aj cudzie zdroje, ktoré si požičia. Finax by bol prvý, kto by niečo takéto ponúkol drobným investorom.
Najväčšia slovenská investičná platforma má viaceré novinky. Priniesla napríklad nízkorizikový investičný produkt, ktorý s úrokovým výnosom konkuruje bankovým účtom.
Pri príležitosti prekonania 500 miliónov eur na vkladoch spoločnosť navždy zrušila poplatok za vklad. Navyše, pokračuje v regionálnej expanzii a okrem Slovenska pôsobí už na šiestich trhoch strednej Európy.
Foto: archív Finaxu
Finax chce priniesť možnosť investície na páku. Foto: archív Finaxu
Čelí však aj výzvam. Bojuje s predčasnými výbermi pred dosiahnutím investičného cieľa. „Akoby investori vymazali všetko, čo predtým dosiahli. Hovoríme tomu násobenie nulou,“ uvádza v rozhovore pre Forbes jeden z dvoch spoluzakladateľov Finaxu, Radoslav Kasík.
Správcovia peňazí hlásia za uplynulé obdobie pokles záujmu o investovanie. Nové vklady im síce pritekajú, ale veľa ľudí si tiež peniaze vyberá. Je to podobné aj u vás?
Áno. Prvý polrok tohto roka bol slabší. Pri vkladoch sme neklesli pod desať miliónov eur mesačne, čo je fajn, no výbery nám vzrástli, niekedy aj na tri milióny. Ťažko povedať, čím to je. Je prirodzené, že ľudia po nejakom čase sporenia začínajú vyberať úspory. Navyše sú ovplyvnení infláciou, takže miera úspor je nižšia.
Zisťujete, prečo si ľudia vyberajú peniaze?
Pri výberoch vyplňujú krátky dotazník. Často sa tam objavuje odpoveď „vyššie neplánované výdavky“, „kúpa nehnuteľnosti“, niekedy aj „prechod ku konkurencii“. Nespokojnosti je však veľmi málo.
Viete teda odhadnúť, aká je medzi investormi nálada?
Naďalej sú opatrní. Prevláda pesimizmus, hoci už menej ako na začiatku roka. Je za tým aj rast amerických trhov v tomto roku. Ľudia však vývoj ekonomiky vnímajú veľmi citlivo. Čakajú, ako sa bude vyvíjať inflácia. Dôvere nepridávajú ani stále vysoké úrokové sadzby.
Väčšina našich klientov však patrí k strednej vrstve, takže rast cien dokážu lepšie zvládnuť. Aj tak sú ostražití. Ekonomika môže ešte stále upadnúť do recesie. Navyše, máme tu vojenský konflikt za hranicami.
Ľudia tieto informácie často pretavujú do nesprávnych investičných rozhodnutí. Predávajú, kedy by mali kupovať a naopak. Platí to aj u vás?
Naďalej platí, že na dne sú vklady najnižšie a na vrchole najvyššie, aj keď by to malo byť naopak. Rekordnými boli mesiace november a december roku 2021 a január 2022, keď boli trhy na vrchole. Potom to klesalo. Záver minulého roka teda určite nebol najsilnejší, hoci by mal byť.
Vzdelávanie ako konkurenčná výhoda
Vy s investičnou gramotnosťou pracujete pomerne intenzívne. Organizujete webináre a iné vzdelávacie akcie. Meriate si, ako sa mení prístup ľudí k financiám?
Vidíme, že naše príspevky sú sledované a čítané. Dostávame pomerne silnú spätnú väzbu. Medzi našimi klientmi je určite veľká skupina ľudí, ktorí si doplnili finančnú gramotnosť, chápu princípy a správajú sa zodpovedne. Niekedy sa snažia žiť až asketickým spôsobom, čo nie je naším cieľom.
Naša komunikácia však má svoj efekt. Relácia „Finax radí“ má už 150 dielov a robíme ju tri roky. Naďalej nám prichádzajú otázky. Pred dvomi rokmi sa každá druhá týkala hypotéky, dnes sa ľudia pýtajú na predčasné splátky alebo na investičné nehnuteľnosti.
Do vzdelávania a marketingu dávate veľa energie. Je vašou ambíciou vybudovať si klientskú komunitu a dať jej firemný spirit?
Podľa mňa sa to už deje, aj keď na začiatku to nebolo našim cieľom. Identifikovali sme si v úvode misiu: pozdvihnúť financie ľudí. Myslíme si totiž, že majetnejší ľudia majú väčší potenciál byť šťastnejší. Ako hovorí Woody Allen: „Mať peniaze je dobré, minimálne z finančných dôvodov“.
Stanovili sme si za cieľ naučiť ľudí pracovať s peniazmi. Chceli sme vyvrátiť častý argument, že ľudia investovaniu nerozumejú a neveria.
Aj v mojom predchádzajúcom zamestnaní sme intenzívne komunikovali s novinármi. Komentovali sme však najmä dianie na finančných trhoch. Tak to vtedy robili všetky spoločnosti. Hovorili sme o trhu s ropou alebo o geopolitických udalostiach.
Ako ste si definovali komunikáciu vo Finaxe?
Stanovili sme si za cieľ naučiť ľudí pracovať s peniazmi. Chceli sme vyvrátiť častý argument, že ľudia investovaniu nerozumejú a neveria. Alebo to, že nemajú dosť peňazí. Mysleli sme si, že keď ich to naučíme, výsledky sa dostavia. To sa nám potvrdzuje. Naším cieľom bolo postaviť komunikáciu na vzdelávaní.
Dá sa teda povedať, že komunikácia je u vás aspoň tak dôležitá ako produkty?
Stále tvrdím, že náš produkt, teda riadené portfóliá založené na ETF fondoch, sú komodita. Nie je to unikátne know-how. Možno sme boli prví, ktorí ich priniesli online a dostupné bežným ľuďom. No dnes vidíme, že podobných firiem je viacero. Skúšajú to mnohí. Nikto z nás nebol na začiatku marketingový mág, ale podarilo sa.
Čo robíte inak ako konkurenti?
Nechcem sa nejako chváliť, ale myslím si, že unikátnosť nášho prístupu je v jeho autenticite. Od prvého momentu je jasné, že to myslíme úprimne. A pokračujeme v tom.
Keď sa rozprávame s marketingovými agentúrami o tom, čo je u nás špecifické, väčšinou dôjdeme k záveru, že sme tými „Fluent Devices“. Podobne ako Alzák v známom e-shope. Nie je veľa inštitúcii, kde majitelia a CEO dávajú do komunikácie svoju tvár. To nám dáva dôveryhodnosť.
Radovan Kasík a Juraj Hrbatý. Foto: archív Forbesu
Radovan Kasík a Juraj Hrbatý. Foto: archív Forbesu
Vklady 500 miliónov
Na začiatku ste uviedli, že vašim cieľom nie sú poplatky, ale výnosy klientov. Platí to stále?
Máme viacero cieľov. Tie dlhodobé sú menej kvantifikovateľné. Chceme, aby náš biznis bol dlhodobo udržateľný. Musí teda generovať príjmy, ktoré pokryjú náklady. Je treba stále investovať, najmä do IT inovácií. Naďalej máme veľa nápadov, ktoré nestíhame realizovať. Naše ciele sú teda viac rastové ako ziskové.
Je pre vás dôležitejší rast ako ziskovosť?
Fungujeme už šiesty rok a stále sme v strate, hoci v prvom kvartáli sme dosiahli zisk. Mnohí nám vyčítajú, čo je to za firmu, keď je stále v strate. Treba však zohľadniť, že máme investíciu od Ivana Chrenka v hodnote 3,5 milióna eur, ktorú sme použili na rozvoj. Je teda prirodzené, že musíme byť v zápore.
Riadite sa inými ako finančnými cieľmi?
Chceme byť jednotkou v správe peňazí v regióne strednej Európy. Možno nie hneď z pohľadu majetku pod správou, no byť v povedomí ľudí zapísaní tak, že keď sa povie správa peňazí, ako prvé vám napadne Finax.
V porovnaní s konkurentmi, ktorí majú za sebou silný kapitál, je to veľmi ambiciózne. Ešte stále teda máme čo robiť. Nedávno sme si dali robiť prieskum a Finax pozná iba jeden z desiatich Slovákov, čo je pomerne málo.
Máme však aj krátkodobejšie ciele. Chceli by sme mať napríklad koncom budúceho roka pod správou jednu miliardu eur.
Koľko je to dnes?
Pod správou máme aktuálne, po zohľadnení výberov, zhruba 485 miliónov eur. Od začiatku roka nám od klientov pribudlo zhruba 78 miliónov eur čistých vkladov a aj po zohľadnení nárastu trhov nám aktíva pod správou vzrástli o zhruba 115 miliónov eur.
Blížime sa k počtu 50-tisíc klientov. Vklady za našu existenciu dovedna dosiahli hranicu 500 miliónov eur. Splnili sme pri tejto príležitosti náš sľub zrušiť poplatok za vklad vo výške jedného percenta.
Aká je priemerná výška vkladu, ktorú evidujete od klientov?
Za prvých sedem mesiacov tohto roka sme mali celkovo 309-tisíc vkladov v sume 86 miliónov. Priemerný vklad je teda 278 eur.
Dnes tvoria naše príjmy zo zahraničia zhruba 20 percent z celkových tržieb. Sú tvorené najmä Chorvátskom a Poľskom.
Keby sme sa porovnali s inými robo-advisormi v regióne, oslovujeme mierne bonitnejšiu klientelu. Možno je to aj vďaka nášmu vzdelávaniu. Samotný priemerný stav investičného účtu je tiež nad priemerom trhu, zhruba 10-tisíc eur. Pomáha nám v tom aj náš najnovší produkt Bystrý vklad.
Uviedli ste ho pred pár týždňami. Máte už nejaké merateľné výsledky?
Máme zhruba 1400 účtov, celkovo v objeme 16 miliónov eur za dva mesiace. O vklad je teda veľký záujem. Produkt nám prináša nových klientov. Predpokladal som však, že po ňom siahnu najmä existujúci klienti.
Môže byť vklad medzistupeň pre ľudí, ktorí sa doteraz báli investovať a peniaze mali radšej v banke?
Možno áno, no rizikový profil klientov pri tomto produkte je veľmi nízky. Prevažná časť portfólia je zabezpečená štátnymi dlhopismi krajín EÚ, čo znamená ešte menšie riziko ako slovenské dlhopisy. Ide teda o investíciu s najmenším možným rizikom.
Podobné produkty priniesli na trh aj iní poskytovatelia. Cítite konkurenciu?
Peňažný trh ožíva a poskytuje zaujímavé príležitosti. Viacerí konkurenti majú dnes takéto investície ako titulkové. Niektoré sú však postavené na bankových vkladoch, takže sa na ne viaže zrážková daň. U nás naopak môžete ťažiť z časového testu a oslobodenia od dane.
Na zahraničných trhoch
Pôsobíte okrem Slovenska aj na iných trhoch. Ako sa vám tam darí?
Dnes tvoria naše príjmy zo zahraničia zhruba 20 percent z celkových tržieb. Sú tvorené najmä Chorvátskom a Poľskom. V Poľsku sme mali celkom dobrý vstup, no tamojšia ekonomika je viac zasiahnutá krízou ako naša. Sú tam vyššie úrokové sadzby, problémy so splácaním hypoték a vysoká inflácia. Vklady tam preto zastali.
V Chorvátsku je to inak. Krajina má po pandémii najsilnejší rast HDP v Európskej únii. Turizmus ich drží. Finančné povedomie je tu však pomerne nízke. Snom každého Chorváta je kúpiť si dom na pláži a mať z neho dôchodok. Takže s týmto bojujeme. Chorvátsko je však pre nás najrýchlejšie rastúci trh.
Pôsobíte aj inde?
Sľubne sa prebúdza Maďarsko. V Česku sa nám veľmi nedarí, pretože domáce Portu má veľmi silné postavenie. Ťaháme za kratší koniec aj kvôli DPH. Štandardne je totiž služba riadených portfólií zaťažená touto daňou. V ČR to ale neplatí. Domáci poskytovateľ je tým zvýhodnený. Česká vláda sa zaoberá tým, že by sa pravidlá mali zjednotiť. Momentálne tam teda ani veľmi nebojujeme.
Ilustračné foto. Zdroj: Unsplash/Robert Anasch
Jedným z cieľov Finaxu je zlepšiť finančnú gramotnosť Slovákov. Zdroj: Unsplash/Robert Anasch
Čím chcete uspieť na zahraničných trhoch?
Celoeurópsky dôchodkový produkt PEPP je vec, ktorá nám otvára dvere. Ešte stále sme jediní v Európe, ktorí ho majú. Prešľapávame si cestu, je to cítiť. Rozmýšľame však, že sa s európskym dôchodkom pozrieme aj na západ.
Je tento produkt rovnako nastavený v každej krajine?
EÚ zjednotila pravidlá tak, ako sa len dalo. Je tu teda stanovený maximálny poplatok jedno percento ročne. Ďalšou podmienkou je premiestniteľnosť naprieč krajinami.
Musia tu byť garancie aspoň na zachovanie vkladu alebo pravdepodobnosť, že na danom časovom horizonte prekonáte infláciu. Na úrovni EÚ Je definovaná aj výplatná fáza. Zdaňovanie a benefity však závisia na národných vládach.
Stráca sa úspora z rozsahu tým, keď pre každý trh musíte produkt trochu upraviť?
Tým, že daňové a sociálne politiky nie sú stále harmonizované, jednotný produkt je v skutočnosti zatiaľ skôr utópiou. Myslím si však, že sa to bude postupne zlepšovať.
Myšlienka za tým je určite dobrá. Ak si Švéd a Slovák prispievajú na dôchodok sumou napríklad sto eur mesačne, mali by dostávať ten istý výsledok.
Je na trhoch, na ktorých pôsobíte, podobný záujem o zabezpečenie na dôchodok?
V Českej republike to platí určite. V Poľsku je prekvapivo nízky záujem o budovanie majetku. Je to prekvapivé, pretože burza tam funguje veľmi dobre. Finančné povedomie je však relatívne nízke.
Súvisí to asi s politickou scénou. Politici sa tam stále snažia vytvárať atmosféru „my sa o vás postaráme“. Ľudia navyše veľmi inklinujú k bankám. Ale krajina je ekonomicky veľmi silná.
V Chorvátsku sa záujem posilňuje. Príjmové pomery sú tam podobné ako u nás. Avšak dôchodky sú nižšie. My na Slovensku často nariekame, aké zlé je to s dôchodkami, no podobné je to aj v iných krajinách nášho regiónu.
Keď sa vám pokazí auto alebo práčka, nemali by ste vyberať peniaze určené na dôchodok. Napadlo nás teda skúsiť krátkodobo poskytovať ľuďom úvery.
Aktuálne spúšťame ako šiestu krajinu Rumunsko. Narážame však na bariéry, ako problém s otvorením bankového účtu a daňové znevýhodnenie. V Rumunsku platí, že ak investujete cez lokálny subjekt, platíte z výnosu nižšie dane, než cez zahraničný subjekt. Mala by to riešiť Európsky únia.
Ako vstupujete na jednotlivé trhy? Využívate na to lokálny manažment?
Od začiatku našej medzinárodnej expanzie pred štyrmi rokmi sme si vyskúšali viacero prístupov. Začali sme s tým, čo sme si overili na Slovensku. Zistili sme však, že takto to úplne nejde.
Na jednotlivých trhoch sú daňové špecifikácie a odlišná socioekonomická situácia. Síce sa opakujú témy bývania a dôchodkov, ale tá aktuálna je vždy trochu iná. Preto sa nám osvedčila lokalizácia prístupu.
V Poľsku už máme pobočku a sme pod dohľadom tamojšieho regulátora. Chorvátsky trh zatiaľ obsluhujeme z Bratislavy, podobne aj Rumunsko.
Úvery zabezpečené akciami
Pred nedávnom ste ohlásili zámer ponúkať úvery. V akom štádiu je to teraz?
Aktuálne sme prípravu tohto produktu pozastavili. Aj kvôli tomu, že úroky na úveroch vzrástli. No chceme sa k tomu vrátiť.
Akú filozofiu tým sledujete?
Mrzelo nás, že ľudia, ktorí si už niečo nasporili, si svoje dôchodkové úspory vyberajú predčasne. Hoci potom pokračujú s vkladaním ďalej, akoby vymazali všetko, čo predtým dosiahli. My tomu hovoríme násobenie nulou. Čas je pri investovaní tou najdôležitejšou premennou. Učíme ľudí investovať, no ďalšou výzvou je udržať ich pri tom.
Ľudia teda berú svoje úspory u vás ako príliš ľahko dostupné? To je pri dlhodobom sporení celkom problém.
Sú za tým pravdepodobne aj zle riadené osobné financie, teda nedostatočná hotovostná rezerva, nedostatočné krátkodobé úspory. Keď sa vám pokazí auto alebo práčka, nemali by ste vyberať peniaze určené na dôchodok.
Napadlo nás teda skúsiť krátkodobo poskytovať ľuďom úvery. Cenné papiere, do ktorých investujú, sú tou najlepšou zábezpekou. Sú oveľa likvidnejšie ako napríklad nehnuteľnosti, ktoré štandardne banky akceptujú ako záruku.
Cenné papiere by ste teda založili v banke ako protihodnotu za úver?
Nie, peniaze by pochádzali z našej z Inteligentnej peňaženky. Cenné papiere by sme založili v prospech našich investorov. Vyplácali by sme im za to úrok zhruba úrovni hypoték alebo sadzieb ECB a ten by sme prenášali na úverových klientov.
Tí by teda dostali hotovosť výmenou za to, že zotrvajú v investícii?
Uvažujeme aj o využití úveru na ďalšie investovanie. Peniaze, ktoré by získali, by opäť investovali. Ak má u nás niekto 100-percentné akciové portfólio v hodnote aspoň 10-tisíc eur, vedeli by sme mu požičať do 50 percent tejto hodnoty, teda do päť tisíc eur. Investícia by tým vzrástla na 15-tisíc eur.
Ide o investovanie na páku?
Áno, keď sa u nás dlhodobý výnos akciového portfólia pohybuje na deviatich percentách ročne, s úverom by to bolo 12 percent. Na 30-ročnom investičnom horizonte to urobí obrovský rozdiel vo výslednej sume.
Vychádzame z toho, že mladý človek by si mal doplniť vlastné zdroje úverom. S dlhým investičným horizontom má potenciál vykryť všetky výkyvy. Postupne by potom cudzie zdroje znižoval.
Obchody na páku
Aké veľké je riziko, že by mu takýto obchod nevyšiel?
Ide o veľmi nepravdepodobnú situáciu. Podľa našich modelových predpokladov je pravdepodobnosť takmer nulová.
Páka ale funguje oboma smermi…
Áno, pravidlá chceme nastaviť tak, že ak by hodnota 15-tisícového portfólia, ktorý pozostáva z desaťtisíc vlastných a päťtisíc eur požičaných, klesla na šesťtisíc, investíciu by sme predali. Z výnosu by päťtisíc išlo veriteľovi a tisíc eur majiteľovi portfólia. Toto je riziko obchodovania s pákovým efektom. Hýbe sa nahor aj nadol.
Je to rozumné aj pre drobných investorov?
Platí bez pochyby, že investovanie na páku nesie vyššie riziko. Treba mať preto už nejaké skúsenosti. Preto produkt chceme poskytovať len investorom so 100-percentným akciovým portfóliom.
Predpokladáme, že majú skúsenosti a investujú na dlhodobý horizont. Inak by ich náš dotazník do tohto segmentu nepustil. Dlh je však skratka na dosiahnutie cieľa. V našej rétorike pracujeme s pojmom „dobrý dlh“ a „zlý dlh“.
Ako ich odlišujete?
Dobrý dlh je taký, za ktorý si kupujete aktíva. Ak je váš výnos vyšší ako úrok, ktorý platíte, je to racionálne a správne rozhodnutie.
A aký je zlý dlh?
Taký, ktorý ide na spotrebu. Kreditné karty, či spotrebné úvery.
Čo investičné hypotéky? Ide o dobrý dlh?
Áno, logika je podobná ako pri investičnej hypotéke. Dali ste do nej 20-tisíc eur zo svojich prostriedkov a zvyšok vám požičala banka. Keď cena nehnuteľnosti o pár rokov vzrastie o stotisíc, zarobíte za vklad 20-tisíc eur 100-tisíc. Aj to je princíp páky.
Nie je teda rozumnejšie investovať do nehnuteľností, než do akcií?
Uvidíme v najbližšom období, keď budú ceny nehnuteľností klesať. Trochu ma mrzí, keď ľudia zovšeobecňujú realitný trh na základe skúseností za 20 či 30 rokov. Ak sa pozrieme do USA, kde majú nehnuteľnosti históriu možno sto rokov, priemerný výnos je tri až päť percent. Aj tam mali nehnuteľnosti počas uplynulej dekády silné obdobie.
To, čo sme tu mali v uplynulých desiatich rokoch, nebola normálna situácia. Veľa ľudí teraz bude čakať, že hypotéky sa opäť vrátia k jednému percentu. No k tomu už nemusí nikdy prísť. Normálne je to, čo máme teraz. Štandardné úroky sú na úrovni troch až štyroch percent.
