Index S&P 500 je oproti začiatku roka slabší o 20 percent, klesajú aj ďalšie akciové trhy. Investori z celého sveta si preto kladú otázku: Kde a kedy sa tento pád zastaví?
Americký Forbes uvádza, že medvedí trh, ktorým sa označuje obdobie poklesu o viac ako 20 percent, trvá v priemere zhruba rok. Podľa toho sme zhruba v polovici poklesu, ktorý by sa mal skončiť v decembri. Priemerný pokles predstavuje 32 percent. Ak máme 20 % už za sebou, čaká nás možno ešte 12 percent.
Slabšie vklady slovenských investorov
Neistotu vidieť aj na priebežných výsledkoch kolektívneho investovania na Slovensku. Kým v druhom štvrťroku 2021 našinci vložili do podielových fondov 880 miliónov eur, tento rok to v rovnakom čase bolo o 200 miliónov menej.
Silný pokles na trhoch pritom naopak vytvára vhodné prostredie na väčšie nové investície. Investori by mali vkladať viac ako inokedy. Nedeje sa to však. Mnohí sa pýtajú: Dosiahli sme už dno? Kedy začnú akcie rásť? Napovedať nám môže vývoj finančných trhov pri podobných situáciách v minulosti.
Obdobia medvedieho trhu S&P 500 od roku 1950. Zdroj: awealthofcommonsense.com
Tento pohľad nás učí, že prepady trhov sa opakujú. Navyše s rastúcou mierou pomoci vlád a centrálnych bánk a spolu s lepším poznaním mechanizmov sa trvanie kríz skracuje. Dokážeme ich zvládať lepšie a ich následky minimalizovať. Pozrime sa na konkrétne prípady.
Tulipánová horúčka – 1637
Ide o prvú zdokumentovanú trhovú bublinu v histórii. Tulipány sa začali do Holandska dovážať v roku 1593 a spôsobili doslova ošiaľ. Ľudia boli ochotní zaplatiť za jednu cibuľku často aj svoje celoživotné úspory. Cena tak narástla do extrémnych rozmerov.
Bublina následne spľasla v roku 1637. Cena komodity bola totiž taká vysoká, že cibuľky si nemohol nikto dovoliť. Dôvera v tulipány ako investičné aktívum sa vyparila a ich cena sa prepadla. Svet tak dostal prvú lekciu o tom, aké nebezpečné je stádovité a horúčkovité investičné správanie.
Krach na newyorskej burze – 1929
Za dva dni – 28. a 29. októbra 1929 – sa Wall Street prepadla o takmer 25 percent. Znamenalo to koniec bohatých 20. rokov a začiatok Veľkej hospodárskej krízy. Tento deň dostal pomenovanie Čierny utorok.
Dôvodom prepadu boli negatívne signály z reálnej ekonomiky, ktoré naznačovali koniec niekoľko rokov trvajúcej rely na finančných trhoch. Nožnice medzi prajným akciovým trhom a neduživou ekonomikou sa tak začali zatvárať. Pokles trval až do roku 1932, keď akcie dosiahli svoje dno.
Dav pred newyorskou pobočkou American Union Bank na začiatku Veľkej hospodárskej krízy. Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Ekonomická kríza však trvala dlhšie. V roku 1933 dosiahla nezamestnanosť v Spojených štátoch 25 percent a zasiahnuť musela vláda. Americký prezident Franklin Roosevelt priniesol takzvanú Novú dohodu, ktorej cieľom bolo stimulovať ekonomiku a vytvoriť nové pracovné miesta. Index Dow Jones Industrial Average dosiahol predkrízové úrovne až o 25 rokov neskôr, v roku 1954.
Čierny pondelok – 1987
Akciové trhy klesli v pondelok 19. októbra 1987 o 23 percent. Prvotným dôvodom bola panika z toho, že sa blíži ďalšia kríza. Aj vtedy totiž americká ekonomika spomaľovala a export klesal.
Skutočnou príčinou prepadu však bol nástup obchodovania prostredníctvom počítačov. Mnoho investorov malo nastavený automatický predaj pri prekročení istého percenta poklesu. Akcie teda klesali vplyvom domino efektu, ktorý spôsobili automatizované systémy.
Hoci išlo o rázny prepad, netrval príliš dlho. Centrálne banky zareagovali znížením úrokových sadzieb a trh sa zotavil do dvoch rokov.
„Dotcom bublina“ – začiatok milénia
Za nafúknutím „dotcom bubliny“ bol nástup internetu a ním spôsobené zmeny v ekonomike. Bolo všeobecným presvedčením, že spoločnosti, ktoré sa zaoberajú internetom, budú ziskové. Často k tomu stačilo len pridanie prípony .com do názvu spoločnosti. Toto chybné presvedčenie spôsobilo nafúknutie bubliny, ktorá v marci roku 2000 praskla.
Technologický index Nasdaq spadol o viac ako 20 percent. Dno dosiahol v októbri na úrovni 80 percent pod hodnotou z marca. Opätovne začali akcie rásť v roku 2002, no na predchádzajúce maximá sa dostali až v roku 2007.
Finančná kríza – 2008-2009
Finančnú krízu spôsobila séria krachov veľkých finančných inštitúcií v USA aj v Európe. Viaceré svetové akciové indexy klesli zhruba o desať percent. Vyvolalo to ekonomickú krízu, ktorej dôsledkom bol pokles HDP a nárast nezamestnanosti.
Vlády a centrálne banky rýchlo zasiahli. Nulové úrokové sadzby zavedené v dôsledku tejto krízy máme v Európe dodnes. Ich cieľom bolo podporiť spotrebu a investície. Aktuálnym dôsledkom však je prudký nárast inflácie.
Trhy začali po finančnej kríze opäť rásť už v roku 2009 a predchádzajúce maximá dorovnali v roku 2013. Ekonomika sa však zotavovala oveľa dlhšie.
V čom sa môžeme poučiť
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že nevieme predvídať budúcnosť trhov. Vieme však s istotou povedať, že jedného dňa sa vrátia k rastu a prekonajú predchádzajúce maximá.
„Každá kríza je určitým spôsobom jedinečná, no zároveň majú vždy množstvo spoločných čŕt,“ konštatuje CIO platformy Finax Radoslav Kasík. Dodáva, že porovnateľnú situáciu ako dnes sme naposledy registrovali začiatkom 80. rokov, ktoré rovnako poznačila extrémna inflácia a slabý ekonomický rast.
Bez ohľadu na príčinu poklesu trhov by však investori mali reagovať rovnako, ako v každej takejto situácii. „Aj tento pokles trhov skôr či neskôr prehrmí a budeme sa na neho dívať len ako na príležitosť,“ konštatuje finančník.
Ani pri súčasnom poklese to teda nebude inak. Pohľad na portfólio, ktoré je v poklese o 25 percent, nie je práve príjemný. Odborníci však radia nemeniť svoju investičnú stratégiu.
Emotívnejší investori
„Z historického pohľadu sa vždy každý trh spamätal. Ja osobne práve dnes investujem o niečo viac, keď viem, že môžem akcie nakúpiť prakticky lacnejšie. Je to predsa celkom logické – nakupujete, keď je niečo lacné, a následne sa radujete, keď hodnota vášho relatívne lacno nadobudnutého aktíva narastie,“ hovorí CEO platformy Fondee Jan Hlavsa.
„Je dôležité si uvedomiť, že keď predávate investície v čase poklesu, stratíte. Ak naopak dnes začnete s investovaním, vaša budúcnosť sa vám za to odvďačí,“ dodáva.
Kasík priznáva, že investori dnes reagujú emotívnejšie, ako pri prepuknutí pandémie v roku 2020. Dôvodom je obava z vojenského konfliktu na Ukrajine, No aj rastúce životné náklady, ktoré znižujú mieru úspor a motivujú k okamžitému realizovaniu spotreby, alebo rastúce úrokové sadzby, ktoré nabádajú na skoršiu kúpu nehnuteľností.
„Učebnicové poučky v reálnom živote neplatia. Ľudská psychológia je silnejšia. Keď trhy rastú, ľudia investujú viac. Keď trhy klesajú, investujú menej alebo investície vyberajú. Tempo získavania nových klientov je pomalšie ako na konci minulého roka,” konštatuje investičný šéf pôvodom slovenskej platformy Finax.
Zásady investovania na medveďom trhu:
1. Obrňte sa voči strachu.
Strachom poháňaná reakcia na dočasný prepad nie je dôvodom na zrušenie investície. Mali by ste si vopred určiť svoju toleranciu rizika a ujasniť si, koľko ste ochotní podstúpiť výmenou za vyššie potenciálne výnosy.
Investovanie je vo svojej podstate vždy riskantné, ale to, čo prispieva k dosiahnutiu dlhodobých výnosov, je schopnosť prekonať nepríjemnosti a pokračovať v investičnej stratégii.
2. Využite nízke ceny.
Prepady trhu sú príležitosťou na nákup. Predstavte si to ako nákup akcií vo výpredaji. Mali by ste byť pripravení na pád a investovať peniaze do aktív, ktorých ceny klesajú. Nemusíte na to byť žiaden „vlk z Wall Street“. Stačí jednoduchý vklad do fondu v čase poklesu akcií.
3. Diverzifikácia.
Rozdelenie peňazí do rôznych investícií je kľúčom k zníženiu investičného rizika. Diverzifikácia zabráni tomu, aby sa investície nekoncentrovali do jedného typu aktíva. Ak má jedna akcia alebo odvetvie „zlý deň“, vaše ostatné investície môžu pomôcť straty kompenzovať.
Japonský príklad
Na japonskom akciovom trhu sa v 80. rokov minulého storočia nafúkla masívna bublina. Jedným z dôvodov bolo umelé posilnenie jenu. Vytriezvenie a pád prišli v decembri 1990. Hoci odvtedy prešli viac ako tri dekády, akcie doteraz nedosiahli predkrízové úrovne.
Investori, ktorí vtedy stavili na rastúcu japonskú ekonomiku, teda ešte stále nedorovnali straty. Dokazuje to dôležitosť diverzifikácie. Investície treba rozkladať naprieč triedami aktív a regiónmi.
