Nestáva sa príliš často, aby veľký akciový index reprezentujúci ekonomiku celého národa vzrástol za rok o viac ako 200 percent. Tento rok však práve takýto príbeh píše jeden benchmark na Ďalekom východe.
Juhokórejský akciový index KOSPI (Korea Composite Stock Price Index), ktorý sa aktuálne nachádza na hodnote 8 476 bodov, za tento rok posilnil o 100 percent a za uplynulých 12 mesiacov o takmer 215 percent.
Pre porovnanie, najznámejší akciový index Spojených štátov, ktorý reprezentuje najväčších ťahúňov americkej ekonomiky, teda S&P 500, zvyčajne rastie o 25 až 30 percent ročne. V poslednom období však nedosahuje ani tieto čísla. Za rok 2026 zatiaľ vzrástol približne o 10 percent, minulý rok uzavrel s 18-percentným ziskom.
KOSPI je podobne ako spomínaný S&P 500 benchmarkový index. Jeho záber je však o niečo širší, obsahuje všetky kmeňové akcie na juhokórejskej burze a reprezentuje tak širší juhokórejský akciový trh.
Jeho najväčšia časť je koncentrovaná len do niekoľkých málo odvetví – najmä do výroby polovodičov, automobilového priemyslu (zastúpeného firmami, ako sú Hyundai Motor a Kia), chémie, lodeníc a bankovníctva.
A teraz sa konečne dostávame k otázke, prečo je tento rok KOSPI jedným z absolútnych indexových rekordmanov.
Aj keď svojou štruktúrou skutočne zo všetkého najviac pripomína S&P 500, volatilitou a cyklickosťou sa správa skôr ako indexy rozvíjajúcich sa trhov alebo indexy zahŕňajúce menšie spoločnosti. Čiastočne za to určite môže jeho rádovo menšia veľkosť.
Kým S&P 500 reprezentuje 60 až 70 biliónov dolárov v trhovej kapitalizácii jednotlivých firiem, KOSPI len štyri až 4,6 bilióna dolárov, čo je dokonca menej, než predstavuje súčasná valuácia americkej spoločnosti Nvidia, a je to približne na úrovni hodnoty Googlu alebo Applu.
To však nie je jediný rozhodujúci faktor. Index je tiež oveľa koncentrovanejší než S&P 500, a to tak sektorovo, ako aj z hľadiska váhy jednotlivých podnikov.
Najväčšiu časť indexu tvoria IT spoločnosti, ktoré zodpovedajú za 61 percent jeho zloženia. Keď pôjdeme ešte viac do detailu, zistíme, že 51 percent celého indexu dnes tvoria len dve firmy – Samsung Electronics a SK Hynix.
Ešte minulý rok v tomto období pritom ich podiel v indexe predstavoval približne len 23 percent a tento rok v januári 38,5 percenta. Obe spoločnosti totiž masívne ťažia z opätovného obrovského investorského záujmu o umelú inteligenciu a z dopytu zo strany veľkých amerických hyperscalerov. Práve tieto faktory ťahajú nahor celý index.
V posledných rokoch prebieha bezprecedentná liberalizácia juhokórejského trhu.
Potom je tu však ešte jeden dôvod. Napriek tomu, že zahraničný kapitál dlhodobo tvorí významnú časť obchodov na kórejskom trhu, prístup naň bol dlhé roky pre zahraničných investorov dosť nepohodlný, čo odrádzalo najmä drobných hráčov.
Zložité otváranie účtov, nutnosť špeciálnych registrácií, kapitálová kontrola juhokórejskej meny a nižšie akcionárske práva minoritných akcionárov – to je len časť „bolesti hlavy“, ktorú musel zahraničný záujemca o investície do juhokórejských firiem podstúpiť.
V posledných dvoch rokoch však prebieha bezprecedentná liberalizácia juhokórejského trhu. Minulý rok v apríli tamojšia vláda a najvyšší finančný regulátor v krajine, Komisia pre finančné služby (FSC), oznámili, že zmiernia požiadavky na otváranie takzvaných omnibusových účtov (spoločný zberný účet, ktorý broker využíva na držbu cenných papierov pre viacerých svojich klientov – pozn. red.), aby umožnili zahraničným investorom priame investovanie do kórejských akcií prostredníctvom zahraničných brokerov.
Systém omnibusových účtov Južná Kórea zaviedla už v roku 2017, no pre zložité a rigidné požiadavky na ich otváranie tento krok nepriniesol očakávaný prílev zahraničného kapitálu a trochu vyšiel naprázdno.
Problém bol napríklad v tom, že zahraniční investori si mohli otvoriť omnibusový účet len prostredníctvom pridruženej kórejskej finančnej investičnej firmy alebo zahraničného makléra, ktorého bola kórejská firma majoritným akcionárom.
Tento rok v máji potom šéf FSC prišiel s ďalšou pripravovanou novinkou. Úrad sa chystá zrevidovať predpisy pre drobných zahraničných investorov tak, aby mohli nakupovať a predávať prostredníctvom omnibusových účtov priamo nielen konkrétne akcie, ale aj burzovo obchodované fondy (ETF).
Regulátor si od toho sľubuje ešte viac zahraničného kapitálu na domácom akciovom trhu. Dôvodom je okrem iného fakt, že veľká časť kapitálu drobných kórejských investorov, naopak, končí v zahraničných akciách.
Napriek „medvedím callom“ na konci minulého a na začiatku tohto roka vlak menom infraštruktúra umelej inteligencie letí stále dopredu a nejaví príliš veľké známky spomaľovania.
Je to dané najmä tým, že obrovskí americkí hyperscaleri, ako sú Alphabet, Google, Amazon, Microsoft a Meta, neprestávajú pumpovať do sektora obrovské sumy, ktoré často tvoria najväčšiu časť ich kapitálových výdavkov.
A zatiaľ čo Spojené štáty si stále udržiavajú dominantné postavenie v oblasti návrhu čipov a samotných dátových centier, zvyšok infraštruktúry pre rozvoj AI sa v súčasnosti nachádza najmä vo východnej Ázii.
Pre kórejských výrobcov v tomto smere dorazil jackpot rovno dvojnásobný.
Južná Kórea, ktorá na začiatku AI horúčky hrala druhé husle, sa zrazu stala úplne nevyhnutnou pre fungovanie systémov umelej inteligencie.
Kým hlavným úzkym hrdlom pre veľké jazykové modely boli dlhý čas predovšetkým procesory, prudký vývoj doviedol technológiu do bodu, keď moderné AI akcelerátory veľkých jazykových modelov limituje to, ako rýchlo dostanú dáta k výpočtovým jednotkám, koľko modelov sa zmestí do pamäte a ako rýchlo možno pri veľkých jazykových modeloch obsluhovať inferencie (procesy, pri ktorých natrénovaný model spracováva používateľský vstup a generuje odpoveď – pozn. red.).
Prím tak začala hrať najmä rýchla pamäť. Svetovému trhu s veľmi rýchlymi pamäťami dnes dominujú tri spoločnosti – americký Micron a práve juhokórejské spoločnosti Samsung Electronics a SK Hynix.
Južná Kórea, ktorá na začiatku AI horúčky hrala druhé husle, sa tak zrazu stala úplne nevyhnutnou pre fungovanie systémov umelej inteligencie.
Vidieť to napokon práve na menšej z oboch kórejských spoločností. SK Hynix minulý týždeň prekročil významný symbolický míľnik a dosiahol trhovú kapitalizáciu jedného bilióna dolárov, čím sa stal dvanástou najhodnotnejšou spoločnosťou sveta podľa trhovej kapitalizácie.
Dostal sa tak o parník pred ďalšiu „celebritu“ infraštruktúrneho AI rastu, americkú spoločnosť AMD. Súčasná trhová kapitalizácia spoločnosti je dokonca vyššia než v prípade Berkshire Hathaway. SK Hynix jednoducho zažil premenu z obyčajného výrobcu pamätí na strategicky kľúčovú firmu v ére umelej inteligencie.
Článok vyšiel na forbes.cz.
