23. mája 2021

Asertivita. Jedno slovo ukrývajúce mnohé pozitívne vlastnosti, ktoré sú čoraz žiadanejšie v súkromnom i kariérnom živote. Kým v minulosti ju stelesňovali šľachetní a udatní rytieri, dnes ju môžete mať vo svojej osobnostnej výbave aj bez toho, aby ste sa oháňali mečom v mene slabších a utláčaných. Ak sa rozhodnete pre jej prirodzené budovanie, tak vám dovolí načrieť v komunikácii aj do menej príjemných tém, či zdravo zvládať konflikty. 

„V zásade je to schopnosť primeraného sebavyjadrenia a určenie vašich hraníc pri súčasnom rešpektovaní potrieb ostatných. Má tri základné roviny – rešpekt voči sebe, rešpekt voči druhým, sebapresadzovanie a vymedzovanie sa voči potrebám alebo požiadavkám iných ľudí,“ vysvetľuje Martin Prodaj, ktorý pôsobí ako kouč, mentor a lektor.

Nižšie v piatich bodoch približuje asertivitu a pridáva tipy na to, ako si ju môžete budovať.

O asertivite sme sa rozprávali s Martinom Prodajom. Foto: archív Martina Prodaja

1. Asertivita je súčasťou ideálnej komunikácie.

Ak by ste mali definovať ideálnu komunikáciu, tak je to komunikácia, ktorá obsahuje práve elementy asertivity. Sebapoznanie, sebauvedomovanie, porozumenie vlastným emóciám, schopnosť vyjadrovať sa a ukázať vonkajšiemu svetu, čo vnímate, čo prežívate, aké sú vaše potreby.

To sú dôležité prvky, ktoré sa v asertívnej komunikácii objavujú. V tomto kontexte je asertívna komunikácia takmer ideálna. 

Reklama

2. Asertivita je ľudskosť, úcta aj rešpekt.

Asertivita je spôsob správania, ktoré ovplyvňuje aj životy ľudí vo vašom okolí, pretože voči nim nejakým spôsobom vystupujete, a to vyplýva z vášho asertívneho jadra a nastavenia mysle.

Označiť to môžete pojmami ako ľudskosť, rešpekt, úcta, empatia voči ostatným. Asertivita pramení z elementárnych humanistických zásad. Ak niekomu podržíte dvere, tak je to prejav úcty, keď sa niekto trápi a vy mu pomôžete s problémom, je to prejav empatie.  

Zjednodušene povedané, asertivita je férové, čestné a správne konanie. To, čo sa nemá alebo má, všetci poznáte. Je to možno akási civilizačná nadstavba toho, čo sa v minulosti hovorilo a pripisovalo hrdinom – napríklad Artušovi a rytierom okrúhleho stola.

Kedysi to boli cnosti, čo je zastaraný výraz, dnes je to asertívne správanie, ale aj napriek tomu je obsah týchto dvoch pojmov v princípe rovnaký.  

Príklad asertívneho správania: Náhodný okoloidúci sa vás v meste opýta na cestu, pretože sa stratil. Neodbite ho ani ho neignorujte. Vystupujte asertívne s ochotou pomôcť a uvedomte si, že nie všetci sa v meste vyznajú, preto nebuďte podráždení. Keď ste konfrontovaní s požiadavkou iného človeka, pracujte s emóciami. Ak vám to situácia nedovoľuje, civilizovane a ľudsky ho odmietnite: „Prepáčte, teraz mi to nevyhovuje, ponáhľam sa. Opýtajte sa niekoho iného.“

3. Asertivita je nástroj na zvládanie konfliktov.

Často sa asertivita spomína v stresových a konfliktných situáciách. Významne vás v tejto súvislosti ovplyvňuje aj výchova, skúsenosti, zážitky a vzťahy, čo sa podpisuje na tom, ako riešite konflikty a aká je vaša konfliktná komunikácia.

Keď chce závislý človek začať liečbu, tak prvou nevyhnutnou podmienkou je uvedomenie si, že má problém. Bez toho to nie je možné. Podobne je to aj vtedy, ak chcete rozvíjať asertivitu, pretože nezvládate konflikty. 

Keď si to uvedomíte, prichádza vaše reorganizovanie a budovanie, ktoré je zámerné, cielené a je to ťažký a pomalý proces. Takáto zmena sa neudeje na základe vášho rozhodnutia, ale vytvára sa budovaním drobných návykov.

Z cholerickej osobnosti sa budete postupne stávať osobnosťou, ktorá bude reagovať na konflikty pokojnejšie. Je to beh na dlhú trať. Dopomôcť môže meditácia, sebaskúmanie či psychoterapia. Sú to nástroje, ktoré môžu zmenu urýchliť. 

4. Asertivita je lepšia prirodzená ako mechanická.

K budovaniu asertivity môžete pristupovať dvojakým spôsobom. Tým prvým je mechanický, ktorý spočíva v tom, že sa naučíte nejaké asertívne techniky, ktoré následne umelo (mechanicky) aplikujete vo svojom živote.

Nie je to síce ideálny prístup, ale ak vyskúšate techniku otvorených dverí (princíp spočíva v tom, že neodporujete, ale otvorene prijmete kritiku a partnerove argumenty, pozn. ed.) či techniku pokazenej gramoplatne (princípom techniky je vytrvalé a najmä pokojné opakovanie toho, čo chcete dosiahnuť, pozn. ed.), tak dosiahnete nejaké výsledky.  

Vhodnejším postupom je pracovať na sebe, aby asertívne správanie bolo pre vás tým najprirodzenejším spôsobom správania, o ktorom ani nemusíte uvažovať. Pretože ak premýšľate o tom, či použijete takú alebo onakú techniku, tak to nie je úplne šťastné riešenie.

Oveľa šťastnejšie riešenie je, keď to máte v sebe, máte nastavenie mysle, ktoré je rešpektujúce, empatické, súcitné, nevyhľadávajúce konflikt a smerujúce k riešeniu. Ako na to? 

  • Prvý krok: Pracujte na sebe. Pracujte na tom, aby ste boli skutočne zrelí, emočne vyrovnaní a aby ste vedeli primerane vyjadrovať emócie, neboli závislí od hodnotenia či kritiky ostatných ľudí. Takéto nastavenie mysle vám umožní dobre zvládať konflikty, rozumieť ostatným aj hľadať kompromisné riešenia. 
  • Druhý krok: Trénujte si komunikáciu. Pracujte na komunikačných zručnostiach, naučte sa pozorne počúvať, klásť otvorené otázky, všímať si neverbálnu komunikáciu, skutočne sa zaujímať o človeka, ktorého máte pred sebou, a vnímať ho.  
  • Tretí krok: Rozvíjajte konštruktívne nastavenie mysle. Neuchyľujte sa k výčitkám, obhajobám či obvineniam, ale radšej sa pozrite na to, čo sa dá urobiť. Toto nastavenie mysle je charakteristické tým, že preň v každej situácii exituje riešenie. Nenechajte sa zatiahnuť do konfliktu, ale ponúknite konštruktívne východisko z problému.  

5. Asertivita je odvaha otvoriť nepríjemné témy.

Prirodzene vám teda asertivita dáva možnosť otvárať s ľuďmi nepríjemné alebo citlivé témy, pretože ich viete pomenovať, primerane vyjadriť a dokážete si poradiť s nepohodlím, ktoré je spojené s takouto situáciou.

Ste teda dostatočne odvážni ísť do konfrontácie, a to aj napriek tomu, že nepoznáte výstup, pretože človek na druhej strane vám môže povedať niečo negatívne, môže zareagovať konflikte alebo stresovo, no vy to ustojíte.

Príklad asertívneho správania. Kolega vo vedľajšej kancelárii si pravidelne nahlas púšťa rádio. Uvedomíte si, že vám to prekáža. Následne to môžete komunikovať spôsobom, ktorý sa kolegu nedotkne: „Jozef, prepáč, chcel by som s tebou otvoriť tému, ktorá ti možno nebude príjemná, ale považujem ju za dôležitú, pretože s tým mám problém. Ide o to, že by som bol rád, keby si to rádio mohol stíšiť, bol by som ti za to vďačný.“

V takýchto situáciách sa vyjadrujte fakticky, diplomaticky a slušne. Zároveň by ste mali vedieť ustáť, že povedať niečo také nie je príjemné ani pre vás, pretože je to istá forma konfrontácie.

Rešpektujte svoje vnútorné prežívanie a nepotláčajte pocit frustrácie. Tiež musíte byť schopní spracovať s reakciu druhého človeka, ktorá môže byť aj agresívna. Môže sa na vás oboriť, môže vám vynadať, ale vy to musíte vedieť asertívne spracovať, prípadne sa k tomu vrátiť neskôr.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?