25. januára 2021

Ak ste niekedy snívali o tom, že vyplávate na šíre more, o jachtárskych skúsenostiach a knihách podnikateľa Vladimíra Porvazníka ste už možno počuli. So svojou jachtou Civetta II oboplával svet, niekoľkokrát preplával Atlantik a plavil sa z Grónska cez Aljašku cez Severozápadný prieplav. 

Sladkému biznisu, čokoládovni Illui, ktorú spoluvlastní s bratom Jánom, sa Vladimír Porvazník už dnes venuje menej, firmu zveril do rúk svojej dcéry. O to viac času trávi plánovaním ďalších námorných dobrodružstiev či vydávaniu kníh o svojej najväčšej životnej vášni jachtingu, ku ktorej prvý raz pričuchol pred 19 rokmi.

Cesta okolo sveta za 22 mesiacov

V rokoch 2013 až 2015 Porvazník oboplával svet na svojej jachte Civetta II, nazvanej podľa kilometer vysokej kolmej steny v Severných Dolomitoch. Názov lode v sebe nesie symboliku. Stenu zdolal v zime v roku 1983 a náročnosť a krása tohto výstupu v ňom zanechali trvalý dojem.

Plavba okolo sveta trvala celkovo 22 mesiacov a patrí k vrcholným výkonom jeho doterajšej jachtárskej kariéry.

V roku 2017 sa zúčastnil na dvojmesačnej plavbe na americkej lodi Celebrate manželov Cathy a Charlesa Simonovcov. Plavili sa z Grónska na Aljašku cez Severozápadný prieplav a Porvazník, na vlastnej lodi kapitán, sa počas tejto výpravy plavil ako člen posádky z mesta Nuuk v Grónsku po Nome na Aljaške.

Reklama

To, že dostal príležitosť zúčastniť sa na plavbe po tejto legendárnej plavebnej ceste, si nesmierne váži, aj keď, ako hovorí, nikdy nemal v pláne plaviť sa v extrémnych arktických podmienkach. „Podľa mňa ide viac o sebatrýznenie ako jachting.“

Koncom augusta 2019 zdolal veľký okruh Atlantickým oceánom, počas ktorého jeho Civetta II naplávala takmer 13 600 míľ (viac ako 25-tisíc kilometrov). Pre tých, ktorí majú radi fakty a čísla, tu je krátke zhrnutie plavby: loď s posádkou bola počas nej najvýchodnejšie na 20. poludníku východnej zemepisnej dĺžky na ostrove Korfu a najzápadnejšie v St. Augustine v USA na 81. poludníku západnej zemepisnej dĺžky.

Najjužnejšie zas na ostrove St. Martin v Karibiku na 18. rovnobežke severnej pologule a najsevernejšie v grónskom Upernaviku na 73. rovnobežke. Ako vyratúva Porvazník, počas Atlantického okruhu prebrázdili spoločne s posádkou vody Grécka, Talianska, Španielska, Tenerife na Kanárskych ostrovoch, Saint Martin v Karibiku, Caicos na Bahamách, preplávali cez výsostné vody USA, Kanady, Grónska, Islandu, Severného Írska či Anglicka. Plavili sa v Stredozemnom mori, Atlantickom oceáne, Labradorskom mori, Severnom Atlantickom oceáne aj v Írskom mori. Táto výprava trvala niečo vyše šiestich mesiacov.

Z krokodíla sa stal „precizák“ a stratég

Vladimír Porvazník priznáva, že ho veľmi vyčerpala. Po jej skončení si do svojho lodného denníka zapísal: „Túto plavbu radím v rebríčku mojich plavieb na úroveň tej okolo sveta. Aj keď netrvala 22 mesiacov… Tento Atlantický okruh trval iba čosi cez šesť mesiacov, ale jachting ma opäť dokázal vyzliecť donaha a vysať zo mňa všetku energiu, a to hneď niekoľkokrát.“ Čo sa stalo? „Bola to hlavne psychická únava,“ vysvetľuje Porvazník pre Forbes.

„Možno je to už aj vekom alebo aj mojou povahou.“ Jeho bratranec mu raz povedal, že existujú tri základné povahy človeka – krokodíl, „precizák“ a stratég. „Krokodíl reaguje v strese, okamžite a bez rozmýšľania. ‚Precizák‘ potrebuje pokoj, čas a 100-percentné videnie. Stratég sa na problém pozerá z vtáčej perspektívy. Nevie riešiť detaily, ale vidí cieľ. Ja som bol celý život krokodíl. Jachting je úžasný v tom, že ma núti byť aj stratégom a ‚precizákom‘. Mení ma, a dúfam, že k lepšiemu,“ hovorí.

Jeho povaha mu tiež velí tešiť sa na nové výzvy a plánovať nové dobrodružstvá. Priznáva, že by predsa len ešte raz rád oboplával svet. Aká teda bola jeho cesta za všetkými týmito dobrodružstvami?

Prvá vášeň – hory

Ako 14-ročný začal Porvazník v roku 1976 „loziť po horách“. Po sérii výstupov na rôzne vrcholy v roku 1990 s horolezectvom dočasne skončil výstupom na Mont Blanc. Bol to jeho tretí výstup na tento 4 810 metrov vysoký alpský štít.

Okrem toho liezol v Dolomitoch, čo doteraz považuje za svoje „naj“. „V zime 1983 sme viseli sedem dní v stene Civetta. Je tam zima, sneh a tisícmetrová kolmá stena,“ hovorí Porvazník a náročnosť tohto výstupu približuje svojou váhou „pred“ a „po“ výstupe. „Keď som tam išiel, mal som 74 kilogramov a keď sme sa vrátili naspäť dole, mal som 62. A to už sme boli najedení,“ hovorí.

Z pohľadu nadmorskej výšky bol pre neho vrcholom výstup na Štít Korženevskej v Pamíre, ktorý sa týči 7 100 metrov nad morom. „Výšky ako také mi nikdy nesedeli. Iní ľudia s tým nemali problém, ale ja – aj keď som bol fyzicky veľmi silný – som tie výšky až tak dobre neznášal. Vždy ma fyzicky aj psychicky odrovnali,“ spomína a odhaľuje aj temnejšiu časť svojich horolezeckých zážitkov.

Podnikateľ v tričku

Jeho nadšenie pre hory totiž ešte v roku 1985 narušila nepríjemná príhoda pod severovýchodnou stenou Rysov v Českej doline (v roku 2006 bola premenovaná na Ťažkú dolinu). „V januári 1985 ma tam zasypalo v lavíne. Vyhrabal som sa, ale… nerád o tom rozprávam. Veľmi ma to psychicky rozhodilo a začal som sa báť snehu, či skôr situácií a miest, kde hrozili lavíny,“ priznáva Porvazník.

Po páde socializmu sa dal v 90. rokoch na podnikanie v oblasti výškových prác a neskôr v stavebníctve a realitách. V roku 2008 ho oslovil kamarát, či by nechcel vstúpiť do biznisu s pralinkami. Aj keď sa mu v podnikaní celkom darilo, klasický biznisový život mu príliš nesedel. Ako hovorí, 10 rokov chodil v obleku. „Od roku 2008 nosím už len tričká.“

Jachta na prečistenie hlavy

Okolo roku 2002 začal hľadať niečo, čo mu zamestná hlavu. „Priznám sa, môj spôsob života nebol predtým veľmi zdravý, nešportoval som, nabral som na váhe, ani alkoholu nebolo málo.“

Dobrú noc! Vladimír si vyskúšal aj bivakovanie v stene El Capitana. Foto: archív Vladimíra Porvazníka

V 90. rokoch a začiatkom milénia veľa času venoval práci a zdalo sa, že na koníčky nie je čas. Neskôr, keď si uvedomil, že treba niečo zmeniť, sa začal venovať behu a bicyklovaniu, vrátil sa k lezeniu a následne sa presunul aj na vodu.

Najskôr objavil windsurfing, no lákali ho ešte väčšie dobrodružstvá na mori. „Chcel som sa plaviť na ostrovy. A tak som si kúpil loď,“ hovorí. Najskôr mal 3,5-metrovú lodičku bez motora, potom 6,5-metrovú so závesným motorom a kajutou. S horolezcom a dlhoročným kamarátom Stenlym Zelenskym už vyrážali na plavby zo Zadaru do Dubrovníka, odtiaľ do talianskeho mestečka Brindisi, prvýkrát sa plavili tak, že nemali na dohľad zem.

Neskôr však Porvazníkovo nadšenie pre moreplavbu nabralo úplne iný spád. Kúpil si ďalšiu, deväť metrov dlhú loď, s ktorou sa plavil na Maltu, Sicíliu či do Grécka, potom 11-metrovú, s ktorou prvýkrát plával cez Atlantik, a napokon súčasnú 14-metrovú loď Civetta II. Práve s touto loďou kotvil v marínach okolo celého sveta.

Bez „kutilských“ zručností sa nezaobídete

Plaviť sa po mori nie je zďaleka len o romantike. Často sa na lodi vyskytnú situácie, keď sa okrem zručnosti a znalostí z oblasti plavby a navigácie vyžadujú aj vlastnosti „kutila“, ktorý dokáže opraviť všetko, a to aj s obmedzeným materiálom či možnosťami.

Reklama

Počas plavby Atlantickým okruhom napríklad museli vyriešiť niekoľko viac či menej vážnych opráv. Na Sardínii Porvazník menil roztrhanú prednú plachtu, počas plavby vypovedal službu takzvaný splitter – rozdeľovač signálu od automatického identifikačného systému (AIS) vysielača a vysielačky. Neskôr prestal fungovať aj samotný AIS a Gibraltárom preplávali len s pomocou radaru.

Bez šikovných rúk a nástrojov sa na mori nezaobídete. Foto: archív Vladimíra Porvazníka

Ďalšou pohromou bol skorodovaný ventil pod umývadlom, ktorý sa zlomil a do lode im natekala voda. Na ostrove St. Martin v Karibiku sa pokazil „windmeter“, ktorý prestal ukazovať silu vetra. Na severe Grónska zase vypovedal službu kotvový vrátok, ktorý pomáha na palubu vytiahnuť reťaz, na ktorej je upevnená kotva.

Pokazil sa im aj termostat na chladničke, na Islande vymenili aj vodné čerpadlo a zažili veľké adrenalínové dobrodružstvo vo forme „šoku, beznádeje a eufórie“ pri vplávaní do prístavu v severozápadnom grónskom meste Maniistoq, keď s hrôzou zistili, že počas plavby niekde stratili propeler. Do maríny tak napokon museli priplachtiť bez motora.

Ako si udržať na palube zdravý rozum?

Keď sa plavíte okolo sveta, pred vami je nekonečno krokov, začína rozprávanie o rutine na lodi Porvazník. „Nemôžete riešiť to, čo je niekde v diaľke, nemôžete riešiť nekonečno, ale konkrétne kroky pred vami. Krok jeden, dva…“

Počas plavby okolo sveta začal Porvazník aj s ďalšou skvelou „vychytávkou“, ktorá mu dokázala vyplniť čas. Človek, ktorý mu prišiel na Civettu II namontovať vysielačku, mu ponúkol webstránku. „Stálo ma to 500 eur, ale vtedy som ani netušil, aký to bol fantastický nápad. Tá stránka funguje dodnes. Písal som na ňu počas každej plavby a psychicky mi pomáhalo, keď som videl, že to ľudia čítajú a píšu mi na ňu správy.“

Na lodi má Vladimír Porvazník vždy pevne stanovený režim. Deň začína ranným cvičením, nasledujú denné zodpovednosti ako navigácia, nastavenie a kontrola plachiet a lode či varenie. „Na lodi som mal so sebou knihy – angličtina, taliančina, nemčina. Takže popri úlohách súvisiacich s plavbou som si tiež stanovil, že každý deň si musím zopakovať 100 slovíčok, prejsť si 10 strán talianskej, nemeckej aj anglickej učebnice. Mal som tabuľku, kde som si všetko odškrtával. Na lodi máte veľa času, ale ja som si toho stanovil toľko, že som sa ráno niekedy budil s pocitom, že nestíham,“ hovorí.

Aj keď sa neplaví a je práve doma, má rád, keď je jeho deň plný aktivít. „Korčuľujem, behám, bicyklujem, leziem na lezeckej stene. Sám mám svoje predpísané normy, ktoré musím do mesiaca splniť. Vtedy sa cítim dobre.“

Počas svojich plavieb navštívil aj domorodný kmeň na Vanuatu. Foto: archív Vladimíra Porvazníka

Plavba na mori so sebou ale prináša aj ťažšie situácie. Ako reagovať keď príde silná víchrica, búrky a na loď sa valia obrovské vlny? „Základom v každej situácii je zachovať si disciplínu, postupnosť krokov a nepanikáriť. A keď je na mori naozaj veľká búrka, zalezte do kabíny a radšej sa nepozerajte von. Musíte veriť, že autopilot to zvládne,“ usmieva sa Porvazník.

Na konte už má tri knihy – jedna je záznamom z plavby okolo sveta na Civette II, druhá z plavby z Grónska na Aljašku cez Severozápadný prieplav na americkej lodi Celebrate. V roku 2019 vydal cestopis Plávam na svojich snoch – Od trópov po Arktídu.

Čo hovorí na súčasný trend – jachtárov, ktorí sa plavia okolo sveta celkom sami? „Jachtári sú špeciálny druh, mnohí z nich sú zvláštni ľudia … také tie samotárske kusy. O nich sa hovorí, že pre nich je ‘doma dobre, ale všade najlepšie’. Sú aj takí oceánski jachtári, ktorí sú na lodi aj sedem-osem rokov. Ja na toto nie som, mne domov chýba,“ hovorí. „Bez rodiny, priateľov jachtárov či horolezcov by som svoje plavby nikdy nezvládol.“

Všetko, čo potrebujete vedieť o plavbe okolo sveta

Keď sa Porvazník v roku 2012 plavil cez Atlantik, na ostrove Santa Lucia zbadal plachetnice so zástavami a na nich nápis Okolo sveta. Bola to flotilová plavba organizovaná britskou spoločnosťou World Cruising Club, ktorá jachtárom za poplatok pomáha zorganizovať plavbu, vybaviť rôzne povolenia či registrácie, pomôže s kontaktmi na miestnych v prípade porúch, naplánuje poznávacie výlety na rôznych miestach.

Pre jachtárov je preplávanie Atlantiku či plavba okolo sveta atraktívna záležitosť. Ľudí do posádky hľadajú buď medzi známymi, alebo cez špecializované stránky ako crewbay.com či sailingnetworks.com.

Loď Celebrate medzi ľadovcami. Foto: archív Vladimíra Porvazníka

Posádka sa okrem práce na lodi finančne podieľa aj na nákladoch na samotnú plavbu. „Mám vypočítané, koľko ma stojí jedna námorná míľa plavby, poplatok na cestu teda vypočítam na počet preplávaných námorných míľ, k tomu prirátam niečo za stravu, pohonné hmoty či poplatky v marínach,“ vysvetľuje Porvazník.

Náklady na jeho plavbu okolo sveta dosiahli zhruba 60-tisíc eur, z toho platba pre World Cruising Club predstavovala 17-tisíc libier. Nákup na plavbu okolo sveta si vyžaduje dobrú organizáciu a prehľad – má viac ako 200 položiek, vrátane vybavenia lode, náradia, náhradných dielov, zásob jedla, liekov a podobne.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?