Letné oddychovanie sa dokáže postarať o rovnováhu medzi myšlienkami, pocitmi a fyzickou únavou. Oplatí sa nájsť akúsi prijateľnú hranicu aktivít, ktorá vám dovolí splniť každodenné úlohy bez toho, aby ste dostali „pokutu“ za prekročenie svojich limitov. Taká bezpečná, letná jazda, ktorú si užijete – a nižšia spotreba vás poteší.
Jazdíte na plný plyn?
Chcete od seba plný výkon za každých okolností bez ohľadu na to, ako sa cítite a čo máte za sebou? Už ste sa presvedčili, že výkon na 120 percent vám neprinesie automaticky úspech. Z dlhodobého hľadiska sa totiž nedá udržať a zaplatíte zaň príliš veľa.
Nedá sa vždy jazdiť iba v rýchlom pruhu. Stane sa totiž to najhoršie zo všetkého – nebudete schopní ani relaxovať, ani pracovať.
Múdrou cestou je sústrediť sa buď na prácu, alebo na niečo iné – ale nič medzi tým! Letný čas je ako stvorený na to, aby ste si postupne našli jasnú deliacu čiaru medzi výkonom a ničnerobením – čiaru, ktorá je nevyhnutná pre rovnováhu a zdravie v živote.
Zvyknete padať do „jednej strany“?
Pri udržiavaní zdravej rovnováhy treba myslieť na štyri dôležité dimenzie: fyzickú, mentálnu, sociálnu a spirituálnu.
Každej tejto oblasti by ste mali venovať plnú pozornosť a starostlivosť. Ich ignorovaním vzniká stav, ktorý nahráva vyhoreniu. Odolnosť voči stresu sa vtedy dostane na kritickú hranicu a vy už nemusíte zvládnuť ani menšiu záťaž.
Prevencia spočíva v jednoduchom pravidle: keď uvoľníte hlavu, uvoľníte aj telo. A platí to i naopak. Vtedy prestanete byť napnutou pružinou, ktorá môže čochvíľa prasknúť opotrebovanosťou. Pravidelne povoľovať znamená ušetriť si aj explózie emócií, ktoré sa bijú s racionalitou a sebaovládaním.
Keď pružina praskne, dostávate sa mimo svojej kontroly a robíte veci, ktoré nedávajú zmysel. Napríklad zrýchľujete vtedy, keď máte spomaliť. Kolízie vás stoja príliš veľa energie a tá vám následne chýba niekde inde.
Ako prísť k väčšej rovnováhe – 2 nenáročné zásady
Chcete vždy všetko hneď a očakávate od seba nulovú chybovosť a plné nasadenie? V praxi počúvam dva najčastejšie dôvody, ktoré klientov oberajú o nadhľad a odstup (uvedené nižšie). Dá sa k nim zaujať proaktívny postoj: Čo môžem v danej chvíli urobiť, aby som zmiernil/-a dopady?
1. „Mám málo času“.
Ide o uhol pohľadu, priority a vyhodnotenie situácie. Pri akútnom nedostatku času sa zvykneme správať ako človek s nedostatkom peňazí, ktorý siahne po nevýhodnej pôžičke s vysokým úrokom.
Riešením sú krátke chvíľky pre seba, ktoré vám spríjemnia prežívanie. Čas vám totiž nepožierajú malé potešenia, ale nutkavé aktivity, ktoré si ani neuvedomujete – lebo myseľ riadi autopilot. Automat je síce pohodlný, ale nie vždy ideálny.
Keď budete mať najbližšie na jazyku „nemám čas“, skúste to formulovať takto: „Nie je pre mňa dôležité starať sa o seba,“ alebo „nie je pre mňa dôležité venovať čas blízkym“.
Znie to príšerne, však? A práve to vás môže vyburcovať k prehodnoteniu postoja. Keď totiž chcete, čas si nájdete. Treba si však v prvom rade určiť priority – a tou hlavnou by malo byť zdravie skĺbené s duševnou pohodou.
2. „Potrebujem sa na chvíľu skryť pred svetom, ktorý sa rúti veľkou rýchlosťou.“
Vtedy odporúčam aspoň malé pauzy. Stačí vám na ne 90 sekúnd. Hoci je to krátky čas, dokáže vás vymaniť z matrixu a uvoľniť rezervné sily.
Hovoríte si: „Deväťdesiat sekúnd je nič.“ Neznie to nijako zaujímavo. Ale skúsme to sformulovať takto: „Deväťdesiat sekúnd iba pre mňa.“ Je to váš priestor, chvíľka pre seba, ktorú by ste mohli využiť. Ako to urobíte, záleží od vás – hlavné je, aby ste vypli hučanie v hlave a uvoľnili sa.
Keď si tento rituál počas dňa doprajete (ideálne) každých 90 minút (môžete si nastaviť budíky na oddych), vyšlete samým sebe jasný signál, že ste dôležití a dokážete si urobiť čas pre seba. je to mocný signál, lebo sa stará o posilňovanie sebadôvery. A tá prispieva k tomu, že to nepreháňate s výkonom a nepotrebujete si za každú cenu dokazovať, že ste superhrdinovia.
