Biometrická firma EY Technologického podnikateľa roka 2016 Jána Luntera by sa do modernej budovy pri bratislavskej železničnej stanici Vinohrady mala presťahovať do jari 2026. Priestory pre vyše 400 ľudí s dominantným schodiskom majú slúžiť aj ako kampus pre startupy.
Zatiaľ to vyzerá ako obyčajná stavebná jama, na jar by však už na pozemku pri železničnej trati neďaleko vozovne električiek mala stáť hrubá stavba „najbiometrickejšej budovy na svete“ – aspoň tak o nej spoločnosť Innovatrics hovorí. Nové sídlo firmy, ktorá dodáva biometrické technológie do celého sveta, má byť aj mimoriadne ekologickou stavbou.
„Kým sme dostali stavebné povolenie, prešiel projekt vývojom,“ vysvetľuje Barbora Horvat, COO a CFO Innovatrics. „Je to možno trochu nezvyčajné, ale po získaní povolenia sme sa na projekt pozreli ešte raz a povedali si, že je rok 2022 a niektoré veci treba urobiť inak. Vedeli sme, že to nebude lacné ani jednoduché, ale rozhodli sme sa, že si technológie, ktoré je možné nasadiť, opäť prejdeme a všetko, čo sa dá aj vyskúšame.“
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
O akých technológiách je reč? Mali by ísť naprieč všetkým, čo sa týka aj stavby ako takej, ale aj funkcionality budovy. „Úplne sme zrušili použitie plynu a nahradili ho najmä geotermálnou energiou,” vysvetľuje Horvat. Celkovo bude pod budovou až 6,6 kilometra geotermálnych vrtov. Chladenie a kúrenie budú zabezpečovať tepelné čerpadlá s desiatkami geotermálnych vrtov.
Extrémna nezávislosť
Toto rozhodnutie, pokračuje Barbara Horvat, nemá priamy súvis s nedávnou energetickou krízou. „Jednoducho nám dávalo zmysel, aby sme išli do skutočne extrémnej nezávislosti budovy na akýchkoľvek iných zdrojoch ako tých, ktoré nám ponúka príroda. Nie je to ale jediná výnimočnosť projektu. Elektrinu a dátové pripojenie k pracovným stolom budeme rozvádzať iným spôsobom, ako je bežné. Použijeme takzvané zbernicové systémy.“
V budove pre štyri stovky ľudí vyčíslili vďaka tomuto riešeniu predpokladanú úsporu kabeláže na – pre laika ťažko uveriteľné – desiatky kilometrov. Budove má tento systém dodať aj vyššiu flexibilitu oproti usporiadaniu s káblami vedenými v podlahe, čo by malo pomôcť zvýšiť hodnotu priestorov v budúcnosti.
Vráťme sa však od kabeláže k jadru stavby. Keďže základom energetiky budú geotermálne vrty, odovzdanie tepla má primárne zabezpečiť takzvaná aktivácia betónového jadra (TABS). Ide o systém, v ktorom chladiaca alebo vykurovacia voda cirkuluje v potrubiach zabudovaných v betónovej konštrukcii. „Využíva sa tu princíp sálania,“ hovorí Horvat.
„Ďalším cieľom je aj optimalizácia spotreby vody. Zdroj pitnej vody z verejného vodovodu budeme používať len na zariadeniach, ktoré sa budú dotýkať ľudí, napríklad v kuchynkách, sprchách a toaletách. Všetka ostatná voda bude pochádzať buď zo zadržanej dažďovej vody, alebo vlastnej studne. Sme veľmi hrdí aj na opakované použitie rekuperovanej vody na splachovanie.“
Vnútro budovy je plánované tak, aby zabezpečovalo cirkuláciu vzduchu, chladenie, ohrievanie a okrem toho znižovalo prašnosť. „Chladný vzduch zo zeme bude prirodzene stúpať hore, postupne sa ohreje a bude odsávaný von,“ hovorí Záborský. „Tienenie by zasa malo byť riešené tak, že na sklá na oknách nainštalujeme veľmi tenké žalúzie, ktoré budú južnú stranu budovy čo najefektívnejšie chrániť pred slnkom, aby bolo na chladenie potrebné čo najmenej energie.“
Nezvyčajne veľa dodávateľov
Špecifický prístup si Innovatrics zvolil aj pri výbere dodávateľov. „Nepracujeme s generálnym dodávateľom, tendrujeme si čiastkových,“ vysvetľuje Horvat. „K dnešnému dňu pracujeme so slovenskými firmami a hľadáme medzi nimi tie, ktoré majú s jednotlivými technológiami najväčšie skúsenosti. Od architekta cez výkopové práce po geotermálne vrty, zatiaľ máme slovenských dodávateľov.”
Základná, idealistická predstava firmy, pokračuje jej CFO, je, že postavia budovu, ktorá s ľuďmi bude komunikovať aj o manažmente energií. Fungovanie budovy by malo byť regulované vďaka vstupom z meraní, stálej komunikácii s ľuďmi a vyhodnocovaniu ich správania.
Žalúzie by sa mali napríklad nastavovať na základe vyhodnotenia predpovede počasia aj aktuálneho dopytu po konkrétnych pracovných miestach.
„Zaužívané prístupy facility managementu, prideľovanie parkovacích miest, zasadačiek či miest, kde sa bude možné najesť by sme chceli posunúť na novú úroveň,“ hovorí Horvat. „Ide o to, aby sme vytvorili budovu, v ktorej sa ľudia jednak cítia dobre, ale ktorá im aj vie povedať, kde im bude najlepšie.“
Ideálny príklad, ako by to mohlo fungovať? „Budova by mala vedieť povedať: ,Viem, že na tomto mieste je teplo, ale ak chcete, mám pre vás iné miesto, kde si môžete presadnúť, tam je o stupeň chladnejšie.’ Chceme vytvoriť viaceré zóny, kde budú rôzne podmienky, namiesto toho, aby sme si na klimatizácii nastavovali jeden 18 a druhý 21 stupňov.”
Budova plná biometrických dát
Tu už vlastne hovoríme o inovatívnom prístupe k fungovaniu budovy. „Ako môže vyzerať projekt ,najbiometrickejšej’ možnej budovy, na to sú možné rôzne prístupy – od technokratického až po výrazné začlenenie kontrastných zelených prvkov do budovy. Vytvorili sme preto pracovné konzorcium a dali sme zadanie trom štúdiám, ktoré na ňom majú spolupracovať. Architektov sme spojili a povedali, aby pracovali spolu a našli zlatý stred,“ vraví Horvat.
Podstatou biometrickej budovy sú, pochopiteľne, dáta. „Pracovať môžeme s tisícmi rôznych údajov, ktoré v budove vzniknú.“ hovorí Horvat. „Hlavým cieľom je, aby sme vďaka biometrii a prepojeniu s budovou zvýšili zážitok každého návštevníka a zamestnanca založený na pocite bezpečnosti a slobody zároveň.“
Zaviesť takéto riešenie v praxi je, samozrejme, výzva. Predstava Innovatrics je však taká, že vstup bude v podstate voľný pre každého, kto sa ohlási. „Budova návštevníkom povie: ,Urobte niečo pre svoje zdravie, na druhé poschodie je to po schodisku 55 schodov, spálite toľko a toľko kalórií. Prípadne, o štyri metre ďalej za rohom máte k dispozícii výťah.’“
Vo výťahu by sa návštevník nemal ničoho dotýkať, malo by stačiť, aby sa pozrel na určený bod a výťah ho automaticky odvezie na správne poschodie. A čo ak niečo zle zafunguje a vystúpite na inom poschodí?
„Budova ľuďom povie: ,Ste na štvrtom, vaše stretnutie je na druhom.’ Ak prejde určitý čas, privíta návštevníka niekto, kto mu pomôže zorientovať sa.“ Samozrejme, v budove budú existovať zóny, do ktorých sa návšteva nedostane, ale v princípe by prechod po budove mal zostať voľný.
Foodbox, ktorý poslúcha na pohľad
„Od spätnej analýzy správania užívateľov sa chceme posunúť k prediktívnemu modelu a spolupráci s biometriou. Chceme si v budove urobiť naše laboratórium,“ vraví Horvat. „Až bude návšteva odchádzať, spýtame sa, či nebolo príliš teplo, či sa cítili príjemne. Ak si návštevník vybral koláčik alebo povedzme jedlo, tak foodbox, v ktorom mu príde, by sa mohol otvárať vďaka tvárovej biometrii,“ pridáva CFO ďalší technologický nápad.
S koľkými ľuďmi by sa budova mala takto skamarátiť? Maximálna kapacita uvádzaná v projekte znie na „400+“, keďže budova bude nielen sídlom Innovatrics, ale aj kampusom, priestorom pre technologické firmy, ktoré sú Innovatricsu príbuzné.
Funkcii centra pre väčší počet ľudí zodpovedá aj umiestnenie budovy na križovatke železničnej, električkovej, autobusovej a cyklistickej trate. Miesto, kde sa bratislavské železničné radiály rozdeľujú smerom na Senec a na Trnavu, leží iba sedem kilometrov od Železnej studničky pri trati do Prahy a Viedne, kde sa zasa pripravuje výstavba veľkého kampusu Esetu.
Postaviť dve centrá tech firiem svetových kvalít má mať význam aj pre Bratislavu ako IT destináciu: „Dopyt po kvalifikovaných ľuďoch a konkurencia na pracovnom trhu je v IT veľmi veľká a každá firma preto musí vedieť ponúknuť niečo špeciálne,“ vraví Záborský.
„Čo sa týka budovy, stavili sme na technológie, ktoré sa na Slovensku využívajú len málo a v takej kombinácii, ktorú sme si naplánovali, vôbec.“
Funguje to už niekde?
V oblasti nastupujúcich technológií je niekedy ťažké vôbec zistiť, ktorá už niekde je v prevádzke alebo sa niekde testuje. Aký dlhý čas nás delí od momentu, kedy sa napríklad obchod bez pokladní rozšíri mimo pilotné prevádzky, to je podobne nejasné ako nedávno bolo to, ako rýchlo bezkontaktné platobné karty vytlačia predchádzajúce „zasúvacie“ či „swipeovacie“ modely.
Hoci z pohľadu investora môže ísť o sen o vytvorení unikátnej budovy, mnohé technológie, ktoré Innovatrics plánuje, už existujú. Viaceré z nich však budú na Slovensku použité po prvý raz a výzvou je, ako ich v budove dokážu nakombinovať a zmysluplne uviesť do prevádzky.
„Našou ašpiráciou“, súhlasí Horvat, „nie je, aby sme všetko vymysleli. Nejde o to, aby sme vytvorili množstvo nových produktov, ale aby sme našli prepojenia. Už to bude unikát: prepojenie AI, facility managementu, meraní, regulácie a integrovanie biometrie do budovy, v ktorej je možný fluidný pohyb osôb.“
Architekti, dodáva, nazvali projekt „building of trust“, teda budova, ktorej môžete dôverovať, prípadne budova, na ktorú sa môžete spoľahnúť. Taktiež je to budova, ktorá reaguje na potreby „svojich“ ľudí.
„Príkladom má byť aj aula – srdce kampusu,“ hovorí Horvat. Má viacero použití, či už ako pobytové schodisko na kávu a diskusiu, školiace stredisko, ale je tu aj možnosť, aby sa vďaka oblúkovému uzavretiu zmenilo na auditórium pre približne 80 ľudí.
Innovatrics v budúcnosti plánuje obsadiť dve a pol poschodia, všetko bez uzavretých kancelárií, keďže tie nemá dnes ani CEO. „Zatiaľ sa nám takto darí pracovať,“ hovorí Horvat. „Citlivé tímy sú oddeľované logickými celkami, uzavreté priestory však nemáme.“
Na križovatke všetkých tratí
Na záver povedzme ešte pár slov o okolí. Na úpätí niekdajších bratislavských vinohradov by mal vzniknúť areál zasadený pod kopec a blízko zeleného okraja mesta. „Pri stavebných prácach vykopali pracovníci na stavbe aj veľký kus žuly, ktorý vyzerá ako lavička. Očakávame, že sa ho podarí zapracovať do plánovanej parkovej výsadby,“ vraví Záborský.
„Nevieme, ako bude vyzerať office svet o dva roky,“ pridáva sa Horvat. „Ak sa ale technológie zmenia ako aj využiteľnosť daného priestoru, prispôsobíme sa. Sme otvorení všetkému, vďaka čomu budú ľudia chcieť chodiť do práce a čo pomôže úspornosti budovy.“
O akej budúcnosti konkrétne hovoríme? Cieľom je nasťahovať sa v prvom kvartáli 2026, stavebné práce už prebiehajú. Hrubá stavba, teda aj opláštenie, by mala byť dokončená do konca roka 2024.
Rozpočet zatiaľ Innovatrics neprezrádza. „Vieme však, že to bude finančne náročný projekt, keďže nejde o štandardný kancelársky development,“ vraví Horvat. „Kvalitné technológie s ohľadom na okolie a ľudí sú investične nákladnejšie než štandardné riešenie. My veríme, že prepojením s naším využitím biometrie a AI sa projekt z dlhodobého hľadiska oplatí.”