Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne sa vo februári 2023 spomalilo na 8,5 percenta z 8,6 percenta v januári. Prispel k tomu najmä miernejší rast cien energií.
Ekonómovia pritom odhadovali, že rast spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, vo februári klesne ešte viac – na 8,2 percenta. Dôvodom vyššej ako očakávanej inflácie bolo väčšie zdraženie potravín.
Medzimesačné porovnanie
Presnejšie ceny potravín, alkoholu a tabaku sa podľa rýchleho odhadu vo februári 2023 zvýšili o 15 percent po náraste o 14,1 percenta v januári. Ceny v energetike pritom stúpli už „len“ o 13,7 percenta oproti 18,9 percentám v januári.
Cena priemyselných tovarov bez energií stúpla o 6,8 percenta (v januári to bolo o 6,7 %) a služieb o 4,8 percenta (v januári o 4,4 percenta).
Analytici očakávajú ďalšie zvyšovanie sadzieb
Februárové údaje signalizujú, že inflačný tlak v 20-člennej eurozóne zostal vysoký. To podporuje očakávania, že Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať v dvíhaní úrokových sadzieb, keďže inflácia viac ako štvornásobne prekračuje jej cieľ na úrovni dvoch percent.
Spomedzi najväčších ekonomík eurozóny sa takzvaná harmonizovaná inflácia vo februári spomalila len v Taliansku (na 9,9 % z 10,7 %) a zrýchlila:
- vo Francúzsku na 7,2 % zo 7 %,
- Španielsku na 6,1 % z 5,9 %,
- Holandsku na 8,9 % z 8,4 %
- a v Nemecku na 9,3 % z 9,2 %.
Najnižšiu mieru inflácie v eurozóne vykázali podľa rýchleho odhadu vo februári:
- Luxembursko (4,8 percenta)
- a Belgicko (5,5 percenta).
Najvyššiu mieru inflácie v eurozóne mali:
- Lotyšsko (20,1 percenta),
- Estónsko (17,8 percenta)
- a Litva (17,2 percenta).
TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.