3. decembra 2020

Správy o tom, že v Bratislavskom kraji chýbajú ľudia v IT, sú už pomaly folklórom. Rovnako neutícha ani dopyt po učiteľoch či lekároch. V niektorých regiónoch zas firmy márne hľadajú operátorov výroby, ale aj predavačov či obchodných zástupcov. Ako je možné, že sa pracovné miesta nedarí obsadiť, hoci miera nezamestnanosti presiahla v októbri 8 percent? Kde robia uchádzači najväčšiu chybu? 

Zatváranie prevádzok, rušenie objednávok, uspanie cestovného ruchu — len zopár faktorov, ktoré prispeli k tomu, že firmy počas prvej vlny pandémie Covid-19 nových ľudí nehľadali a počet pracovných ponúk sa rapídne znížil. Navyše nakazených novým koronavírusom bolo výrazne menej ako v súčasnosti. 

Preto je paradoxné, že inzerátov, ponúkajúcich prácu, je oveľa viac ako počas prvej vlny pandémie. Za november pribudlo viac ako 16-tisíc pracovných ponúk, za október ich počet presiahol 17-tisíc. Na porovnanie – v apríli, kedy pandémiu začal pracovný trh výraznejšie pociťovať, si mohli uchádzači vyberať len z 8,5-tisíca inzerátov.

I keď je celkový počet ponúk nižší ako po minulé roky, treba podotknúť, že vo všeobecnosti rozdiel nie je príliš veľký a situácia sa stále zlepšuje. Nájsť si prácu by teda nemal byť až taký problém ako počas prvej vlny.

Menej ponúk v gastre aj v službách

Ešte pred dvoma rokmi pritom platilo, že problémom na trhu práce nebol nedostatok ponúk, ale nedostatok pracovnej sily. Podľa hovorkyne portálu Profesia.sk Nikoly Richterovej tento trend v menšej miere stále pretrváva. „Vidíme to najmä v tých sektoroch, kde majú firmy na uchádzačov špecifické požiadavky, či už na vzdelanie, znalosť jazykov alebo iné skúsenosti. Školstvo, zdravotníctvo aj IT sú sektory, kde vidíme pomerne veľa ponúk, zamestnávatelia však nových ľudí aj pri vyššej nezamestnanosti hľadajú ťažko,“ vysvetľuje Richterová. 

Reklama

S jej slovami súhlasí aj odborníčka na HR a spoluzakladateľka personálnej firmy Alex Peterson Alexandra Rudyová. Aktuálne ponuky sú dnes často zamerané na kľúčové pozície vo firmách, ktoré vedú k pozdvihnutiu biznisu a k lepšiemu výkonu spoločností. Mnoho doplnkových pozícii je preto v úzadí. „Ponúk je dosť, predovšetkým v IT odvetví, avšak v iných segmentoch, ako je obchod, je toto obdobie na pracovné ponuky značne chudobnejšie,“ dopĺňa.  

Najvýraznejší pokles nastal v cestovnom ruchu, gastre a hotelierstve. V tomto odvetví bolo len 283 možností na novú prácu, minulý rok ich bolo v rovnakom období štyrikrát viac, teda 1 158. Výrazne poklesli pracovné ponuky aj v administratíve a v oblasti zákazníckej podpory, o ktoré majú Slováci často záujem a v závislosti od regiónu môže byť konkurencia vysoká. 

Nemajú digitálne zručnosti, slabinou sú aj jazyky

Čo sa týka rozdielov medzi regiónmi Slovenska, pokles pracovných ponúk bol podľa portálu Profesia.sk rovnomerný. „Robili sme si analýzu, ktorá sledovala, či pracovné ponuky klesli výraznejšie v okresoch mimo krajských miest, čo by mohlo viesť k rastu potreby cestovania za prácou, ale toto sa nám zatiaľ nepotvrdilo,“ objasňuje Richterová.

V Trnavskom, Nitrianskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji boli najviac žiadaní operátori výroby, skladníci, robotníci a predavači. V Banskobystrickom a Prešovskom kraji to boli operátori výroby, predavači a obchodní zástupcovia. V Bratislave a Košiciach kraľovali voľné pracovné miesta v oblasti IT.

S vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa hľadali zamestnávatelia hlavne učiteľov, lekárov, finančných analytikov, projektových manažérov a IT konzultantov. Pri tomto type ponúk je veľkým problémom nedostatok pracovnej sily, pretože málokto spĺňa uvedené požiadavky otvoreného medzinárodného trhu ako sú digitálne zručnosti či dobrá znalosť cudzích jazykov.

Prvý dojem sa dá urobiť len raz

V poslednom prieskume portálu Profesia.sk však až tretina respondentov odpovedala, že ich frustruje nielen nedostatok pracovných príležitostí, ale aj chýbajúca spätná väzba od zamestnávateľov, ktorým poslali životopis. 

Odborníčka na HR Alexandra Rudyová však upozorňuje, že uchádzači často reagujú na každú zverejnenú ponuku. Potom sa stáva, že v nich aj sami strácajú prehľad.

To sčasti potvrdzujú aj čísla. Kým vlani reagovalo na jednu pracovnú ponuku v priemere 16 uchádzačov, dnes je to dvojnásobok. Navyše je problémom aj zasielanie nevhodných životopisov a motivačných listov, ktoré nekorešpondujú s požiadavkami na danú pozíciu.

Uchádzači sú podľa Rudyovej frustrovaní a čoraz menej profesionálni v telefonických rozhovoroch. Ako dodáva: „Rozumieme, že kríza trvá už značné obdobie, ale prvý dojem sa dá urobiť len raz.“

Dodáva, že chyby často robia aj firmy. „V rámci výberových procesov sú značne prísne. Hľadajú hotových ľudí, no častokrát ľuďom s veľkým potenciálom šancu nedávajú,” hovorí s tým, že je ťažké firmám tento fakt vyčítať, pretože je prirodzene jednoduchšie začať s človekom, ktorý má skúsenosť z rovnakej pozície. No na druhej strane je škoda, že nadaní ľudia nemajú možnosť rozvíjať sa. 

Päť rád od HR odborníčky, ako si nájsť vhodnú prácu:

  1. Vyhľadajte poradcu, recruitera  či headhuntera, ktorého poznáte z minulosti, alebo vám ho niekto odporučil na základe vlastnej skúsenosti.
  2. Popracujte na svojom životopise.
  3. Buďte aktívni na sociálnych sieťach. Vytvorte si LinkedIn účet a precízne vyplňte svoj profil, vytvorte si sieť kontaktov tak, že pridáte svojich bývalých spolužiakov a kolegov. Práve LinkedIn je, podľa odborníčky na ľudské zdroje, stále najúčinnejším pracovným portálom.
  4. Využite  čas na vzdelávanie a pracujte na svojich slabých stránkach. Vhodné sú rekvalifikačné kurzy cez Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny iné formy vzdelávania  (momentálne je väčšina kurzov zadarmo a online).
  5. Adaptujte sa/pripravte sa na online pohovor.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?