Ekonomický model povojnovej generácie priviedol Európu do slepej uličky. Existuje z nej cesta pre dnešných investorov?
V minulosti mala nerovnosť v Európe najmä geografický rozmer. Bohatá západná polovica kontinentu jazdila na drahých autách a trávila dovolenky v zahraničí. Východný blok medzitým opravoval staré spotrebiče a stál v dlhých radoch na základné potraviny. Tri dekády rýchleho hospodárskeho rastu v postsocialistických krajinách však tieto rozdiely z veľkej časti vymazali.
V súčasnosti však spoločnosť čelí novému rozmeru nerovnosti. Má vertikálny charakter, prechádza naprieč generáciami. Mladí ľudia pre zhoršujúcu sa dostupnosť bývania dnes nedokážu opustiť detské izby. Tridsiatnici v produktívnom veku pritom odvádzajú vysoké dane, aby financovali pomerne štedré dôchodkové schémy.
Súčasné nastavenie zvýhodňuje držiteľov existujúceho majetku, medzi ktorými dominujú staršie vekové skupiny. Mladí Európania zatiaľ na svojich pleciach nesú bremeno neudržateľného sociálneho systému.
Na nerovný generačný súboj a s ním spojený úpadok Európy sa zameral aktuálny článok populárneho britského týždenníka The Economist. Jeho pravidelný stĺpček Charlemagne sa venuje európskej politike a súčasnému dianiu.
Autor pôsobiaci pod pseudonymom prvého cisára Svätej ríše rímskej prirovnáva európsky sociálny štát k pyramídovej hre a generáciu baby boomerov k faraónom.
Poukazuje na to, že výdavky spojené so starnutím obyvateľstva pohlcujú približne štvrtinu hrubého domáceho produktu Európskej únie. Výška samotného podielu však pravdepodobne ešte porastie s postupným starnutím kontinentu.
Demografické nástrahy
Hlavnými aktérmi ekonomického príbehu sú podľa portálu príslušníci silnej povojnovej generácie. Ľudia narodení v dvoch desaťročiach po skončení druhej svetovej vojny vstúpia do histórie ako tí, ktorí priniesli mier a kultúrnu revolúciu. Oslavu si zaslúži aj ich prínos k rozvoju modernej spoločnosti a hudby.
Ekonómovia však budú k tejto generácii podstatne kritickejší. Staršie ročníky si totiž schválili štedré starobné dôchodky, spoliehajúce sa na demografické trendy, ktoré dnes už dávno neplatia. Práve obrovská finančná záťaž nakoniec urobila z Európy pomalý a málo flexibilný región.
Uzamknutie trhu pre mladých
Najviditeľnejším benefitom medzigeneračného posunu sú nehnuteľnosti. Povojnová generácia nakupovala domy a byty za zlomok ich dnešnej hodnoty. Súčasné ceny tohto majetku aktuálne dosahujú miliónové sumy.
Starší ľudia si síce v minulosti požičiavali peniaze pri vysokých úrokových sadzbách, no zároveň významne profitovali z následného nepretržitého rastu cien.
Po očistení o infláciu vzrástli ceny bývania v Európe za jedinú dekádu približne o štvrtinu. Nájomné navyše stúpa podstatne rýchlejšie ako reálne príjmy pracujúcich.
Aktuálny vývoj vytvára u staršej generácie pocit finančnej geniality. Reálnejší pohľad britského publicistu však skôr ukazuje na obrovské šťastie.
Mladí ľudia medzitým strácajú šancu na zabezpečenie vlastného bývania. Podiel Európanov žijúcich v rodičovských domoch až do stredného veku priebežne stúpa.
Podľa údajov britského týždenníka takmer štvrtina ľudí narodených v 80. rokoch minulého storočia stále žila vo veku 30 rokov u svojich rodičov. To predstavuje polovičný nárast oproti generácii narodenej o 20 rokov skôr. Rozhodne teda nejde o dobrovoľný stav vychádzajúci z lásky k rodičovskej kuchyni.
Vlastníctvo nehnuteľnosti kedysi otváralo cestu k finančnej nezávislosti. Dnes sa ako lepšia možnosť javí dedičstvo. Je však otázne, či k nemu vôbec príde.
Penzie ako prekážka rastu
Európa nie je jediným miestom na svete s vysokými cenami bývania. Miestne sociálne štáty však presunuli oveľa väčšiu časť nákladov spojených so starnutím obyvateľstva priamo na plecia mladých ľudí.
Vo väčšine ostatných bohatých regiónov, ako sú Spojené štáty, Japonsko či Južná Kórea, funguje iný model. Starší ľudia tam získavajú väčšinu príjmov z práce na čiastočný úväzok a zo súkromných dôchodkových fondov, ktoré si sami financovali počas kariéry.
Európania odchádzajú z práce predčasne, dožívajú sa vysokého veku a očakávajú od štátu plné krytie penzijných plánov. Peniaze na ne však musia poskytovať súčasní daňoví poplatníci.
V Amerike prúdili bilióny dolárov zo súkromných dôchodkových účtov do fondov rizikového kapitálu. Tieto investície následne umožnili americkým firmám vyrásť na globálnych technologických lídrov.
Vo väčšine európskych krajín však platia zamestnanci súčasných dôchodcov s vierou, že zatiaľ nenarodené deti v budúcnosti prevezmú ich štafetu. A čo je ešte horšie, časť sociálneho systému štáty financujú prostredníctvom deficitov, ktoré budú musieť budúce generácie raz splatiť.
Európskym firmám pre aktuálne nastavenie chýba kapitál a na kontinente vzniká len minimum veľkých technologických podnikov. Verejné financie namiesto toho zaťažuje obrovský skrytý dlh.
Foto: Freepik
Foto: Freepik
Zrútenie demografickej rovnice?
Sociálny systém bez problémov fungoval v obdobiach, keď hospodárstvo aj populácia vykazovali stabilný rast. Demografický vývoj v Európe však momentálne dosahuje svoj vrchol.
Staršia generácia totiž spustila trend nižšej pôrodnosti a menšieho počtu detí. V minulosti podporovalo jedného dôchodcu v západnej Európe viac ako päť pracujúcich ľudí. V súčasnosti tento pomer klesol na dva a pol produktívneho človeka na jedného penzistu.
Súčasná mladá generácia si preto musí vytvárať vlastné penzijné úspory a zároveň odvádzať vysoké odvody na dôchodky rodičov. Jedinou dostupnou možnosťou na zlepšenie nepriaznivého pomeru zostáva prijímanie veľkého množstva migrantov. Podobné snahy však polarizujú európsku politickú scénu a výrazne posilňujú populistické pravicové strany.
Voliči bez budúcnosti
Predlžovanie ľudského života nepochybne predstavuje pozitívnu správu. Staršia generácia sa však podľa portálu primárne zameriava na okamžitú prítomnosť a ignoruje dlhodobé strategické výzvy.
Medián veku voličov v posledných prezidentských voľbách vo Francúzsku už údajne presiahol hranicu 52 rokov. Starší ľudia navyše chodia k volebným urnám oveľa disciplinovanejšie než mladšia generácia.
Politickí predstavitelia preto logicky prispôsobujú priority tejto silnej voličskej skupine. Aj keď štátne rozpočty zápasia s nedostatkom zdrojov, peniaze na ochranu dôchodkov a sociálnych schém sa nakoniec vždy nájdu. Škrty sa totiž oveľa jednoduchšie presadzujú v oblasti školstva, inovácií či technologického výskumu. „O budúcnosti demokracie čoraz viac rozhodujú voliči, ktorí sami žiadnu nemajú,“ sťažuje sa Maxime Sbaihi, ekonóm z demografického think-tanku Club Landoy.
Postupne sa napĺňajú aj varovania francúzskeho mysliteľa Raymonda Arona, ktorý poznamenal, že starnúcu spoločnosť bude prenasledovať duch abdikácie. Ako poznamenáva ekonomický portál, „unavená nálada sa zdá byť pre dnešných Európanov až príliš reálna, keď sa vlečú okolo ďalších jaslí, ktoré sa menia na opatrovateľský dom.“
Alokácia investičného kapitálu
Z investičného pohľadu hlboký štrukturálny vývoj poznamenaný náladou rezignácie a postupného spoločenského úpadku prináša jasné varovania. Európsky kontinent čelí vysokému daňovému zaťaženiu práce a chronickému nedostatku domáceho rizikového kapitálu.
Krízový stav však možno transformovať na situáciu plnú príležitostí pre investorov, ktorí sú ochotní prehodnotiť svoje dlhodobé stratégie. Popri sektore starostlivosti o seniorov či zdravotníckej infraštruktúre sa otvára priestor pre investície do firiem, ktoré zásadne zvyšujú mieru automatizácie.
Cieľom je financovať technológie, ktoré dokážu kompenzovať chýbajúcu pracovnú silu a zvýšiť produktivitu nad rámec demografických limitov. Naliehavá potreba sa ukazuje aj v oblasti diverzifikácie portfólií mimo európskych vládnych dlhopisov, ktoré nesú čoraz vyššie bremeno budúcich demografických záväzkov.
Moderný investor by sa mal rovnako stať advokátom systémovej zmeny. Podpora firiem, ktoré budujú vlastné kapitálové penzijné plány, či tlak na dobudovanie jednotného európskeho kapitálového trhu môžu vytvoriť protiváhu k štátnemu prerozdeľovaniu.
Analýza vekovej štruktúry spoločnosti by mala tvoriť základný pilier každého rozhodnutia. Cieľom by však nemala byť len ochrana kapitálu pred medzigeneračnou krízou, ale aj podpora riešení, ktoré dokážu zmeniť trajektóriu európskej ekonomiky späť smerom k rastu a inováciám.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
