27. augusta 2021

Cestuje za tichom a pod vodnou hladinou filmuje aj tie najnebezpečnejšie živočíchy, ktoré ľudstvo pozná. Jaroslav Blaško je nitriansky dokumentarista, autor edukačného projektu Požičaná planéta a jedna zo slovenských potápačských legiend. Navštívil takmer všetky krajiny sveta a zoči voči čelil už aj žralokovi modrému (bielemu). Pre Forbes.sk otvorene porozprával aj o tom, ako sa mu podarilo nafilmovať lovcov veľrýb v Japonsku.

Jednou z vašich aktivít je organizovanie zájazdov na skupinové ponory. Môže sa k vám prihlásiť úplne každý?

Môže sa prihlásiť aj úplný začiatočník, nemusí byť skúsený potápač. Podstatný je pre mňa vzťah k vode a rešpekt. Robím aj kurzy potápania, takže poznám frekventantov a spomedzi nich pozývam na safari ľudí, o ktorých viem, že ich prioritou je poznávanie, nie sú kazisveti a ctia základné princípy potápania, ktorými sú úcta k prírode, rešpekt a to, že pod vodou sa ničoho nedotýkame.

Keď niekoho naučíte potápať sa, je to podobné, ako keď matka naučí dieťa chodiť. Vyvinie sa medzi vami osobný vzťah.

Reklama

Podľa čoho si vyberáte vhodné miesta na vaše výpravy?

Výber krajiny a miesta určuje téma, ktorú potrebujem filmom priblížiť. Následne vyberám živočícha, cez ktorého by sa to dalo realizovať. Napríklad jedným zo symbolov príbehu o kvalite života, ktorej by mala dominovať príroda, sa stal žralok veľrybí.

Je to mierumilovný 15-metrový žralok, ktorý žerie planktón, a existuje niekoľko miest na svete, kde sa s ním dá potápať v určitom období. V danej krajine si vybavím všetko potrebné – ubytovanie, potápanie a potom dávam dohromady skupinu.

Podmorský svet pri Maluka Islands v Indonézii. Foto: archív J. Blaška

Ostrov odpadu

Koľko krajín ste už navštívili?

Netuším, nerobím si žiadny zoznam, hoci pre jeden článok som potreboval uviesť počet safari, ktoré som organizoval. Pri čísle 120 som prestal počítať. Ale vyhýbam sa USA či Austrálii, pretože sa nechcem pohybovať po rýdzo komerčných miestach. Skôr ma lákajú krajiny, ostrovy, kde sa dá pozorovať úplne jednoduchý život v domčeku 3×3 metre.

Hovorí sa, že podľa kultúry spoznáš národ. Videli ste na svojich cestách nejaké šokujúce dôsledky ľudskej aktivity?  

Viackrát, v poslednej dobe čoraz častejšie čelíme znečisteniu. To, čo sme zažili na ostrove Grand Comore, ktorý je súčasťou súostrovia Komory, bolo naozaj hrozivé. Videl som tu niečo, čo som nikdy v živote nezažil a nevidel ani vo filme. Bola to doslova nočná mora. Ten ostrov bol doslova posiaty odpadom. Na pláži, v džungli, všade. Išli sme hľadať veľryby a našli sme odpad.

Komorské ostrovy sú doslova posiate odpadom. Stalo sa z nich jedno veľké smetisko. Foto: archív J. Blaška
Odpadky na Komorských ostrovoch úplne zničili prírodu a vyhnali aj živočíchy z vody. Foto: archív J. Blaška

Lov veľrýb na vlastné oči

Predpokladám, že tu sa vaša cesta za veľrybami neskončila. Do Japonska ste sa nepokúsili dostať?

Áno, no v Japonsku sme boli filmovať, ako veľryby zabíjajú. Nakrútili sme, ako privliekli dve veľryby z mora a rozporciovali ich.

Ako sa vám to podarilo? Japonskí rybári nevítajú publicitu, keďže ich môžu loviť len na vedecké účely.

Museli sme sa s tými Japoncami opiť, aby nám to vôbec dovolili. Išli sme nablind do Tokia. Sledovali sme na internete, ako nejaký majiteľ firmy na lov a spracovanie veľrýb neustále vypisoval, že počasie nie je dobré, žiadne veľryby neboli a podobne.

Odrazu dal ale príspevok, že usporadúva seminár o love veľrýb. Kto sa zúčastní seminára a následne „bbq“, môže byť prítomný pri porciovaní veľrýb, ak teda nejakú ulovia.

Sprevádzal ma mladý Slovák, ktorý študoval v Japonsku, tak som mu povedal, aby tam ihneď napísal. Uviedli sme, že odprezentujeme príspevok o tradičnom love veľrýb  v indonézskej Lamalere. Do 5 minút prišla odpoveď, že seminár je obsadený a nemajú záujem.

Čo ste teda urobili?

Nenechali sme sa odradiť. Sadli sme na vlak a išli do Wady. Keď uvideli naše kamery, mali sme problémy s ubytovaním aj s políciou. Muž, ktorý tam chystal to barbecue, nám povedal, že vstupenka bude stáť 10-tisíc jenov, čo je asi 80 eur.

Môj sprievodca ma presviedčal, že majiteľ nás určite pozve, no ten keď nás uvidel, utekal od nás so slovami, že tu má teraz hostí.

Vyjednávanie s borovičkou

Presvedčili ste ho nakoniec?

Reklama

Naštval som sa a kúpil som lístky. V tom momente sme boli aj my jeho hostia. Napriek tomu sa nám celý večer vyhýbal. Našťastie sme mali so sebou zo Slovenska aj po jednej fľaške borovičky a fernetu. Doniesli sme teda tie fľaše, naliali sme prvé kolo a poslali sme jednu zo žien, aby za nami priviedla majiteľa firmy.

Mali sme obrovské šťastie, pretože jeden z domácich nám medzitým povedal, že sa práve podarilo po troch týždňoch uloviť veľrybu. Vedeli sme teda, že porciovanie bude.

Nakoniec sme majiteľa firmy presvedčili. Uznal, že sme prešli obrovský kus cesty s neistým výsledkom, a dovolil nám filmovať. Okolo poludnia pritiahla veľrybárska loď ďalšiu veľrybu. Filmovali sme od štvrtej ráno do šiestej večer, bolo naozaj ťažké sa na to pozerať.

Príliš blízke stretnutie

Na svojich cestách teda idete veľakrát do rizika. Dostali ste sa niekedy na hranicu svojich síl?

Do vody treba vstupovať s pokorou a hľadať v nej pokoj. Raz sa mi stalo na Kube, kam chodíme pozorovať a filmovať žraloky, že som mal problémy s prieduškami. Keď bol prúd, hneď som sa zadýchal. Na útesoch nás vždy obklopilo 20 až 30 dvoj-, trojmetrových žralokov.

Žralok má špeciálne Lorenziniho ampuly, pomocou ktorých číta naše elektrické pole a číta nás dokonale. Počas jedného z ponorov som spozoroval obrovský húf kranasov (subtropická ostriežovitá ryba, pozn. red.). Neodolal som a vydal som sa ich nafilmovať. Vo chvíli, keď som sa otočil naspäť, už som nevidel svoju skupinu a musel som plávať proti prúdu.

Zadýchaný som dobehol skupinu a v tom momente na mňa zaútočil jeden zo žralokov. Búšil som do neho kamerou, no on dobre vedel, že nie som v poriadku, a útoky neustále opakoval. Takto to trvalo desiatky sekúnd.

Napokon som počkal, kým na chvíľu odpláva, vyplával som do plytšej vody a zopárkrát som sa zhlboka nadýchol, aby som upokojil svoj dych. Keď sa žralok vrátil, chvíľu ma pozoroval a potom odplával. Cítil, že zo mňa nebude zdochlina.

Blaško sa viackrát stretol so žralokom zoči-voči. Hovorí, že všetko je v tej chvíli o tom, ako sa človek správa. Foto archív: J. Blaško

Žralok biely na hrudi

Máte aj iné adrenalínové zážitky?

Zažil som už aj žraloka bieleho (v slovenčine sa používa označenie žralok modrý, pozn. red.), no bol som v klietke. Chlapi, ktorí boli so mnou na lodi, mu hodili návnadu a ťahali ju. On sa v tom momente rozbehol po nej a nestihol ubrzdiť. Dostal som hlavou rovno do hrude.

Pôvodne sme sa mali potápať bez klietky, ale po prílete nás informovali, že vláda JAR to práve zakázala. Najskôr som sa hneval, ale keď som uvidel vedľa lode skoro päťmetrového žraloka, vravel som si, ako dobre, že to zakázali.

Takže na čo treba pamätať v takýchto situáciách?

Rešpekt je vo vode naozaj kľúčový. Dôležité je tiež zvládnuť techniku potápania a dokázať sa perfektne vyvážiť v akejkoľvek hĺbke, vtedy vás aj živočíchy začnú brať inak. Splyniete s nimi a ja verím, že napokon funguje neverbálna komunikácia medzi vami a konkrétnym živočíchom.

Rok plný plánov

Máte v pláne tento rok ešte cestovať?

Mal som ísť do Arktídy, ale pre rodinné problémy som to musel odložiť. V pláne bolo aj Mexiko –  ostrov Guadalupe v Tichom oceáne, kde sa potápa so žralokom veľkým bielym. Tu sa dá vystúpiť aj z klietky von, ak pripláva ten správny žralok.

Dátum bol určený na október 2021, no zastavil nás Covid-19. V decembri by ale mala byť cesta na Raya Ampat v Indonézii, čo je jeden z najkrajších kútov sveta s panenskými koralovými útesmi. Dúfam, že sa to podarí.

Na svojich cestách sa Jaroslav snaží zachytiť vodné živočíchy vždy detailne. Hovorí, že musí cítiť ich emóciu. Foto archív: J. Blaško

Určite sa ale tento rok nenudím. Intenzívne pracujeme spolu s expertmi z Fakulty prírodných vied UKF v Nitre na našom programe Požičaná planéta. Ministerstvo školstva SR práve schválilo jeho prvú časť ako učebnú pomôcku, a tak sa reálne stáva najväčším a najkomplexnejším environmentálnym vzdelávacím programom na Slovensku. Veríme, že ním prispejeme k zmene postojov a zodpovednému životnému štýlu mladých ľudí.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?