„Ľudia v internetových konverzáciách akoby zabudli, že sa rozprávajú s reálnym človekom. Niektoré veci, ktoré napíšu, by nikdy nikomu nepovedali priamo do očí, pretože dobre vedia, ako by tým mohli ublížiť,“ týmito slovami začína Samuel Ondrek rozprávanie o iniciatíve #somtu, ktorá v polovici roka 2017 vznikla ako odozva na potreby skultúrnenia online priestoru. Ten sa totiž postupom času stal aj na Slovensku miestom, kde ľudia bez faktických znalostí k danej téme verejne urážajú iných svojimi názormi. Bez ostychu a okolkov, pretože s druhou stranou nemusia byť konfrontovaní naživo.
Kde pôvodne vznikla myšlienka faktickej internetovej platformy, ako funguje u nás a v iných európskych krajinách, čo je jej podstatou a aký význam v skutočnosti má? Podrobnosti pre Forbes prezradili spomínaný Samuel Ondrek, spoluzakladateľ tejto platformy na Slovensku, a Alex Urban, jeden z členov nemeckej verzie projektu pod názvom #ichbinhier.
#somtu pochádza zo Švédska
Veroniku Pavlíkovú Klindovú, spoluzakladateľku #somtu začiatkom roka 2017 nadchla švédska idea založenia faktickej platformy, ktorej členovia by do online diskusií prinášali vedomosti a ľudskosť. Bolo to v čase, keď sa aj Slovenskom začala šíriť nenávistná propaganda nadväzujúca na každý status, ktorý súvisel s pomocou prichádzajúcim utečencom.
„S nápadom #jagärhär (#somtu po švédsky, pozn. red.) prišla švédska novinárka Mina Dennert po tom, ako si uvedomila, ako veľmi sa spoločnosť na internete polarizuje,“ vysvetľuje Ondrek. To isté sa dalo povedať aj o našej krajine, preto sa slovenskí zakladatelia s Minou skontaktovali a bližšie zisťovali, ako platforma funguje vo Švédsku, koľko má členov či do akých diskusií sa ľudia najčastejšie zapájajú. O nejaký čas neskôr priniesli nápad aj na Slovensko.
O nejaký čas skôr sa iniciatíva rozbehla aj v Nemecku. Alex spomína na zakladateľa Hannesa Leya, ktorému so štruktúrou pomáhalo niekoľko priateľov. Skupinu a jej 45 000 členov dnes spravuje okolo 30 administrátorov. Každý, kto sa chce stať členom iniciatívy #somtu, vyplní žiadosť, odpovie na niekoľko otázok a opíše svoju motiváciu. Jedinou podmienkou prijatia budúceho diskutéra do skupiny je, že musí mať overiteľný profil, na ktorom nezdieľa nenávistný obsah a chce otvorene a konštruktívne debatovať.
A ako sa členovia skupiny dozvedia, že by mali prispieť do debaty pod článkom? S iniciatívou spolupracujú viaceré médiá, ktoré jej vopred oznámia, že budú publikovať článok, ktorý môže vznietiť vášne čitateľov, respektíve diskutujúcich. Rovnako tak sa môže stať, že člen iniciatívy nájde článok s diskusiou, do ktorej treba prispieť, a jednoducho naň upozorní ostatných.
Dodať odvahu tým, ktorí by sa vyjadriť mali
Cieľ je však v oboch krajinách rovnaký – vnášať do online komentárov a rozbehnutých konverzácií pod kontroverznými príspevkami faktickosť a ľudskosť. „Ide nám o to, aby si ľudia uvedomili, že niektoré veci, ktoré povedia v online svete, by nikdy nikomu nepovedali z očí do očí. Na to sa totiž často zabúda,“ zhodujú sa Ondrek s Urbanom. Ten navyše dodáva, že úlohou platformy je aj motivácia tej skupiny obyvateľstva, ktorá sa zväčša do rozvášnených diskusií na internete nezapája. Tá však často vie o téme najviac, a práve jej názor by bol vo väčšine prípadov cenným prínosom.
„Ľudia dnes už nečítajú. Respektíve určite nie celý text, stačí im nadpis a prvých pár komentárov. A ak je prvý či druhý komentár negatívny, majú pocit, že musí mať podobný názor väčšina spoločnosti, aj keď tá často len ‚slušne‘ mlčí,“ dodáva Ondrek.
Alex problém vidí aj v tom, že ľudia si vytvárajú obraz z čoraz menšieho množstva dát. Platí to aj v Nemecku, kde si určitá skupina ľudí svetonázor vytvára na základe dvoch-troch článkov a nevedeckých diskusií na sociálnych sieťach. „V súčasnosti si v novinách už nik neprečíta celú analýzu, na ktorú sa po dopísaní pozreli dvaja editori a ktorá bola založená na faktoch,“ vysvetľuje bližšie Ondrek.
Problémom je migrácia, menšiny aj klíma
A ktoré novinové články, respektíve príspevky na sociálnych sieťach vytvárajú vášne v spoločnosti najčastejšie? Situácia v oboch krajinách vyzerá takmer rovnako. Online trollom nedajú spávať migranti, utečenecká politika, pravicový extrémizmus a otázka klimatických zmien. A aj keď sú niektoré témy v realite pre Nemecko oveľa pálčivejším problémom ako pre Slovákov, online priestor zjavne stiera akékoľvek hranice, pokiaľ ide o cielenú dramatizáciu problému.
Zakladateľ portálu #somtu Samuel Ondrek sa do tohto projektu pustil v roku 2017. Foto: archív Spoločenské diskusie Zdvorilo
Zakladateľ portálu #somtu Samuel Ondrek sa do tohto projektu pustil v roku 2017. Foto: archív Spoločenské diskusie Zdvorilo
„Sú články, pod ktorými sa nenávistné komentáre stále opakujú. Ide hlavne o rómsku tematiku, ktorá je negatívne prezentovaná už politikmi. Stále sa hovorí o vymyslených dávkach či liekoch zadarmo, ktoré dostávajú. Ďalšou témou je LGBTI a s tým spojené náboženské vymedzovanie sa,“ približuje spoluzakladateľ #somtu.
Alex Urban zase každodenne bojuje s nedôverou Nemcov voči klimatickej kríze. „Denne čítame v diskusiách o tom, ako človek na tom, čo sa deje s našou planétou, nemá žiadny podiel. Aj to, že celá propaganda je platená z vrecka daňových poplatníkov. Žiadne fakty, nikde,“ dodáva.
Obaja však svorne tvrdia, že zapájanie sa do diskusií a vnášanie faktickosti má obrovský význam nielen pod verejnými článkami médií, ale aj pod vlastnými príspevkami. „Ľudia konverzáciu, v ktorej sa odvolávate na fakty, berú celkom inak. Preto je dôležité zapojiť sa do nej aj v prípade, ak sa nachádza pod vaším príspevkom. Keď ľudia vidia fakty, neberú veci tak beznádejne, ako sa na prvý pohľad môžu zdať,“ vysvetľuje Ondrek. „Ak by sme sa na svet pozerali len cez optiku väčšiny komentárov, všetci by mali voliť fašistov a byť istým spôsobom vyhrotení, čo vôbec nereflektuje realitu,“ dodáva.
Z online sveta k diskusiám
Realita sa však deje hlavne mimo online sveta. Preto sa obe platformy pokúšajú spolupracovať s ľuďmi aj mimo sociálnych sietí. Zatiaľ čo v Nemecku to robia formou spoločnej medzinárodnej kampane s kolegami z Francúzska, slovenská platforma sa zamerala na spoluorganizovanie offline podujatia pod názvom Zdvorilo, na ktorom okrem nich participuje viacero rôznych neziskoviek. Zadarmo na ne pozývajú hlavne skupiny ľudí, ktoré sú falošnými správami najviac ovplyvniteľné.
Dôchodcom a mladistvým sa tak za prítomnosti odborníkov na danú tému snažia aj mimo obrazoviek počítačov vysvetliť problematiku Rómov, minorít, globálneho otepľovania či feminizmu.
Offline besedy patria do agendy #somtu rovnako ako zapájanie sa do online debát. Foto: archív Spoločenské diskusie Zdvorilo
Offline besedy patria do agendy #somtu rovnako ako zapájanie sa do online debát. Foto: archív Spoločenské diskusie Zdvorilo
„Snažíme sa mať zastúpené čo najväčšie množstvo názorov. Často sú na oboch stranách ľudia, ktorí majú dobré názory a vedia sa na danú tému rozprávať. Slušne, otvorene a bez útokov. A to chceme ukázať publiku, ktoré si má následne vytvoriť vlastný názor založený na poznatkoch a faktoch,“ dodáva na záver Ondrek, ktorý takto spoločne s tímom okolo diskusií Zdvorilo napĺňa priestor bratislavskej Novej Cvernovky každý mesiac.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
