Nestáva sa často, že by šéfka aeroliniek ľuďom odporučila, aby cestovali vlakom. Marjan Rintel, šéfka holandskej leteckej spoločnosti KLM, to však nedávno urobila. A aj keď hovorila len o cestovaní na krátke vzdialenosti, je podľa nej načase, aby leteckí dopravcovia prestali vnímať železnice ako konkurenciu.
„Ak to s udržateľnosťou myslíme vážne, vlak nie je súperom. Musíme spolupracovať,“ odkázala kolegom.
Prečo to nefunguje?
Šéfka najstarších aeroliniek na svete sama cestovala vlakom pri svojej ostatnej ceste z centrály KLM v Amsterdame do sídla jej materského holdingu v Paríži. Podobne uvažuje stále viac Európanov, ktorí prestávajú lietať z ekologických dôvodov. Prípadne sa snažia ušetriť alebo vyhnúť sa stresom na letisku.
Hromadné presúvanie pasažierov z lietadiel do vlakov, ako si ho predstavuje Európska únia v programe Green Deal, je však ešte ďaleko. Kto si chce dnes Európu prejsť vlakom, skôr či neskôr narazí na nekompatibilitu spojov alebo problémy s medzinárodnými cestovnými lístkami. Tie sú navyše oveľa drahšie ako letenky nízkonákladových leteckých spoločností.
Prvé kroky
Na niektorých vnútroštátnych trasách však letom odzvonilo. Air France, sesterská spoločnosť KLM, zrušila domáce lety už v roku 2020. Zatiaľ len tie, ktoré trvajú menej ako dve a pol hodiny a dajú sa nahradiť cestou vlakom či autobusom. Tento krok je výsledkom dohody s francúzskou vládou, ktorá im zaň poskytla covidovú pomoc.
Onedlho Francúzsko zákaz krátkych letov aj uzákonilo. Na týchto trasách letecké spoločnosti môžu lietať len v nadväznosti na dlhšie, medzinárodné lety. Podobný krok urobilo aj Rakúsko, akurát s trojhodinovým limitom pre alternatívnu dopravu.
Možností je viac
Pôvodný francúzsky návrh mal mať vplyv na osem trás, potreboval však zelenú z Bruselu. Európska komisia teraz hovorí, že ako alternatíva k letom musí byť „denne k dispozícii niekoľko priamych železničných spojov kratších ako dve a pol hodiny“. V praxi teda nové opatrenie ovplyvní tri linky: Paríž – Bordeaux, Paríž – Lyon a Paríž – Nantes.
Podobným spôsobom Rakúsko už skôr zrušilo vnútroštátne lety medzi Viedňou a Salzburgom. Podobnú legislatívu zvažuje aj Španielsko. Vhodným adeptom na zrušenie je tu let medzi Madridom a Barcelonou, ktorý sa dá nahradiť presne dve a polhodinovou cestou vlakom.
Nemecko zasa ide cestou dôraznejšieho zdanenia letov na krátke vzdialenosti, pred dvoma rokmi ich zdvihlo na takmer dvojnásobok.
Osekávanie emisií v doprave dáva zmysel. V ostatnom reporte Medzivládneho panelu pre zmeny klímy, ktorý má viac ako tritisíc strán, je aj táto grafika (nižšie). Podľa nej sú náklady na dekarbonizáciu v doprave v porovnaní s inými oblasťami výrazne nižšie.
Desatina všetkých letov
Obmedzovanie letov, ktoré súvisí s bojom proti klimatickej zmene, sa však zatiaľ takmer nedotklo majiteľov súkromných lietadiel. Práve tie v prepočte na osobu vyprodukujú najviac emisií. Mimovládna organizácia Transport & Environment vo svojej výročnej správe z minulého roka uvádza, že súkromné lety znečisťujú prostredie päťkrát až štrnásťkrát viac ako komerčné lety a štyridsaťkrát viac ako lietadlá.
Rovnaká správa ďalej uvádza, že vo väčšine európskych krajín môže človek lietať vlastným lietadlom bez zvláštneho zdanenia. Výnimkou je Švajčiarsko, kde si vláda za každú cestu účtuje 500 až 5-tisíc eur.
Európskym hotspotom pre privátne lety je Francúzsko. Tu v roku 2019 tvorili desatinu odchádzajúcich letov z krajiny. Sú však terčom stále ostrejšej kritiky.
Päťkrát denne
Odporcovia nadmerného súkromného lietania vo Francúzsku vytvorili napríklad stránku I Fly Bernard. Tá na Twitteri mapuje lety boháčov. Bernardom myslia Bernarda Arnaulta, CEO koncernu LVMH a najbohatšieho človeka na svete.
I Fly Bernard odhalila napríklad, že francúzsky magnát Vincent Bolloré absolvoval 8. augusta päť letov v rozmedzí 12 hodín.
Zákaz súkromných lietadiel po vzore krátkych letov napriek tomu nie je na stole. Viacerí európski politici by radšej videli ich vyššie zdanenie, ale takéto riešenie vyžaduje celoeurópsku zhodu. Klimatický balíček opatrení Fit for 55 však obsahuje niekoľko krokov, ktoré ovplyvnia ich používanie. Príkladom je daň z leteckého paliva. Jeho implementácia je ale behom na dlhú trať.
Odsúvanie problémov
Problémy sa objavujú najmä na hraniciach. Budovanie medzinárodných liniek dlhodobo naráža na byrokraciu, nejasnosť v tom, kto má za čo platiť, protichodnosť noriem a mnoho ďalších prekážok. Už desaťročia tu platí, že sa problémy odsúvajú, kým sa nestanú problémami niekoho iného.
Rušenie krátkych letov bude preto v EÚ pravdepodobne pokračovať až s približovaním sa roka 2050, kedy už chce byť únia uhlíkovo neutrálna. Podľa prieskumu Európskej investičnej banky spred pandémie tento plán väčšina Európanov podporuje. Ekologické organizácie považujú zákazy krátkych letov za malý krok, no správnym smerom.
Najvyťaženejšie linky
Zástupcovia Greenpeace volajú po zákaze všetkých letov kratších ako šesť hodín. Podľa ich reportu z roku 2021 by mohlo až 81 miliónov Európanov ročne cestovať vlakom namiesto lietadla, pričom by na ceste strávili približne rovnaký čas.
Štatistika Európskej únie uvádza, že sedemnásť z dvadsiatich najvyťaženejších leteckých liniek v Európe nepresahuje 700 kilometrov. To je vzdialenosť, ktorú je možné pokryť aj vlakom. Ak by na to, samozrejme, existovala vhodná infraštruktúra.
Voľba medzi lietadlom a autom v Európe sa veľmi odvíja od konkrétnych spojení, no pri vzdialenosti do 600 kilometrov vychádza vlak v priemere lacnejšie ako lietadlo. Časovo sa to však oplatí len pri naozaj krátkych cestách. Vtedy totiž cestujúci môžu ťažiť z toho, že vlakové stanice sú, na rozdiel od letísk, v centrách miest.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.cz. Jeho autorom je Marek Tomanka.
