22. marca 2021

Počas leta si zrejme na chvíľu vydýchneme, no stále nebudeme mať s koronavírusom vyhraté, hovorí Alexandra Bražinová, zástupkyňa prednostky Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Mutácie vírusu totiž posunuli hranice kolektívnej imunity až k 90 percentám zaočkovanosti a kým nebudeme mať vakcíny aj pre deti, stále budeme v riziku. V rozhovore pre Forbes epidemiologička tiež hovorí, či sa oplatí plánovať letné svadby, ako to bude s cestovaním do zahraničia a čo si myslí o bezpečnosti vakcín.

Na Slovensku je zaočkovaných prvou dávkou asi 8 percent ľudí, druhou približne 4 percentá. Vplýva to aktuálnu epidemickú situáciu? 

Sú to ešte príliš nízke čísla, aby sa očkovanie už teraz prejavilo na zlepšovaní situácie. 

Pri akom percente zaočkovanosti predpokladáte, že to budeme reálne pociťovať na klesajúcom počte nakazených? 

Je potrebné zaočkovať aspoň zhruba 20 % populácie, aby sme to začali vidieť na klesajúcich číslach.  

Reklama

Výhody pre zaočkovaných áno, ale…

Predstavme si situáciu, že polovica ľudí na Slovensku je zaočkovaná, druhá polovica nie. Nebude to v praxi problém, keď 50 % ľudí sa už asi bude chcieť správať slobodnejšie? 

Aj teraz je, a aj potom bude, veľmi dôležitá solidarita tých, čo už by nemuseli striktne dodržiavať opatrenia. Či už preto, že sú zaočkovaní, alebo covid prekonali a dá sa predpokladať, že sú istý čas imúnni – voči tým, čo sa ešte stále musia chrániť. Vidím to tak, že nejaké opatrenia sa aj v tom bode zaočkovanosti budú musieť dodržiavať.

Dôležité je, či vtedy budeme v stave, že tá polovica nezaočkovaných sa bude môcť okamžite zaočkovať, lebo vakcín bude dostatok, alebo či budú na tú svoju musieť čakať v poradovníku. V tom prvom prípade si viem predstaviť otváranie krajiny aj ako motiváciu, aby sa čo najskôr zaočkovala čo najväčšia skupina ľudí. Kým však nebude dostatočná dostupnosť vakcín pre všetkých, nie je fér, aby zaočkovaní mali výhody. 

Vo viacerých zdrojoch som našiel informáciu, že na dosiahnutie kolektívnej imunity budeme potrebovať zaočkovať aspoň 80 % populácie. Sedí to? 

Je to trochu komplikovanejšie. Ten odhad, akú časť populácie je potrebné zaočkovať, sa odvíja od rýchlosti šírenia daného ochorenia. Sledujeme v tom prípade základný parameter – reprodukčné číslo. Pri osýpkach sa napríklad kolektívna imunita získa až nad hranicou zaočkovania 95 % populácie, pretože je to vysoko nákazlivé ochorenie.

Pri koronavíruse odborníci pôvodne odhadovali, že na kolektívnu imunitu bude potrebné zaočkovať 60 až 70 % ľudí v krajine, no s novými nákazlivejšími mutáciami sa dostávame až k 90 %. 

To je vrátane detí? Pre ne totiž ešte vakcíny neprešli schvaľovacím procesom… 

Áno, hovoríme o celej populácii, teda aj o deťoch. Klinické testy registrovaných vakcín, počas ktorých sa skúša účinok na deti, ešte stále prebiehajú. Odporúčania pre očkovanie detí môžeme očakávať zrejme najskôr na jeseň. 

Takže dovtedy v podstate nevieme dosiahnuť kolektívnu imunitu?  

Nevieme. Zaočkovanosť u dospelých by musela byť ešte vyššia ako 90 %, aby boli deti aspoň čiastočne chránené tým, že drvivá väčšina dospelých v ich okolí bude zaočkovaná.  

Tretia dávka vakcíny proti mutáciám?

Epidemiologička Alexandra Bražinová. Foto: archív Alexandry Bražinovej

Očkovacia stratégia, podľa ktorej prídu mladí na rad ako poslední, súvisí aj s nízkym rizikom ochorenia u nižších vekových kategórií. Keď sa pozrieme do minulosti, španielska chrípka bola nebezpečná najmä pre mladých dospelých. Môže nejaká mutácia koronavírusu spôsobiť, že ohrození budú zrazu skôr mladší? 

Už aj dnes u nás prevládajúci britský variant je iný ako dovtedy cirkulujúce varianty v tom, že v oveľa väčšej miere zasahuje mladších ľudí. Je ešte predmetom výskumu, či je to tým, že je infikovaný väčší počet ľudí, alebo tá zmena naozaj súvisí s daným variantom. Do budúcnosti však nevieme predpokladať, akým smerom bude vírus mutovať a stať sa môže všeličo.  

Vieme už, ako dlho nás bude očkovanie chrániť? 

Predpoklady sa rôznia, ale mnohí odborníci sa prikláňajú k názoru, že očkovanie bude mať dlhodobý účinok. Teda nebudeme musieť podstupovať preočkovanie každý rok, ako je to napríklad pri chrípke. Dnes napríklad vieme, že okrem tvorby špecifických protilátok zohráva veľkú úlohu aj bunková imunita, teda pamäťové bunky, ktoré likvidujú vírusom napadnuté bunky. Bunková imunita pritom v tele pretrváva dlhodobo. Nie je však zatiaľ známe, ako dlho.  

Môžu to zmeniť nové varianty?  

Pozrime sa napríklad na tzv. juhoafrický variant, ktorý má taký typ mutácie, že čiastočne uniká imunitnej odpovedi získanej po ochorení aj po očkovaní. Očkovanie proti tomuto konkrétnemu variantu preto nechráni stopercentne pred infekciou. Rada by som však pripomenula, že máme dôkazy, že pred závažným priebehom ochorenia a úmrtím očkovanie chráni spoľahlivo. 

Môžu sa ale objaviť ďalšie nové varianty, ktoré budú mať podobnú vlastnosť. Aj preto je teoreticky možné, že po pár mesiacoch by sme dostali ešte tretiu dávku vakcíny, ktorá by bola upravená, aby pokrývala aj nové varianty koronavírusov. Toto je ale zatiaľ všetko hypotetické. 

Reklama

Robia sa u nás systematické testy, ktoré by skúmali imunitnú odpoveď u zaočkovaných ľudí? 

Neviem o tom. My máme niečo podobné v pláne u nás na pracovisku. Rozbiehame projekt, v rámci ktorého budeme počas troch mesiacov sledovať imunitnú reakciu. Najskôr u ľudí, ktorí covid prekonali, následne by sme chceli testovať aj zaočkovaných. 

Oteplenie môže pomôcť, no veľké plány na leto si zatiaľ nerobte

Vlani koronavírus počas leta ustúpil. Čo už vieme o vplyve teplejšieho počasia na tento patogén?  

Vieme, že ultrafialové svetlo, teda súčasť slnečného žiarenia, má tzv. germicídny účinok. To znamená, že zabíja niektoré mikroorganizmy a zrejme spomaľuje šírenie nového koronavírusuOčakávame teda, že so zvyšovaním teplôt a slnečných dní sa vírus do istej miery „stiahne“ tak, ako vlani v lete. 

Očkovacie centrum Bratislavského samosprávneho kraja v priestoroch Národného futbalového štadióna. Foto: SITA/Jana Biroová

Dajú sa plánovať napríklad letné svadby? 

Skôr nie, nemáme momentálne spoľahlivú predpoveď, ako to bude v lete vyzerať. Môžem len zopakovať, že je veľmi pravdepodobné, že situácia bude lepšia ako teraz. Bezpečný termín na organizáciu nejakých podujatí sa zatiaľ nedá stanoviť, dôležitým faktorom je určite rýchlosť očkovania. 

Európska komisia tento týždeň (17. marca) predstavila tzv. digitálne zelené osvedčenie, akýsi očkovací pas. Je to dobré riešenie?  

Teším sa z toho, určite to bude výhodné, pretože ľudia budú môcť opäť cestovať – aspoň v rámci Európy.

Ako sa ako epidemiologička pozeráte na letné dovolenky? Bude pre zaočkovaných „otvorený“ celý svet, alebo by sa mali niektorým miestam ľudia radšej vyhýbať?  

Toto sa naozaj nedá momentálne predpovedať. Situácia sa dynamicky vyvíja, aj z dôvodu opatrení prijímaných novými krajinami, aj preto, že vírus mutuje a nové varianty sú do istej miery odlišné od tých predchádzajúcich. Takže aká bude možnosť cestovať v lete, uvidíme až tak v máji, júni. 

Bezpečnosť vakcín

V poslednom čase sa veľa hovorí o očkovacej látke od AstraZeneca. Ako vnímate diskusiu o bezpečnosti vakcín?

V každej krajine sa sleduje výskyt nežiaducich účinkov, aj preto je dôležité, aby ľudia všetky hlásili. Pri závažnom ohrození zdravia či života očkovaného je nutné dôsledné vyšetrenie klinickým lekárom, prípadne patológom, ak ide o úmrtie. Až na základe týchto úkonov môžeme prísť s nejakým záverom o konkrétnej vakcíne alebo jej šarži. Momentálne neviem o takých dôkazoch, ktoré by boli v neprospech nejakej z používaných vakcín.

Všetko, čo som zachytila, boli len mediálne správy, ktoré neboli potvrdené oficiálnymi odbornými stanoviskami. Čerstvé odborné stanovisko Európskej liekovej agentúry (EMA) v súvislosti s vakcínou AstraZeneca po preskúmaní podozrivých prípadov konštatuje, že očkovanie touto látkou nezvyšuje riziko krvných zrazenín. Pre mňa je toto odborná autorita, ktorej dôverujem.  

A čo vakcíny, na ktoré sa zatiaľ čaká? Zaujala vás niektorá z nich? 

Spomenula by som asi vakcínu od Johnson&Johnson, pretože je jednodávková, čo môže urýchliť proces očkovania. Ale, samozrejme, teraz sme v situácii, kedy každá ďalšia riadne registrovaná a schválená vakcína pomôže zlepšiť situáciu. Očkovanie je jediný účinný nástroj proti koronavírusu, ktorý teraz máme  v rukách.  

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?