Realitná sieť RE/MAX si v našom regionálnom priestore prešla veľkými zmenami. CEO československej franšízy globálnej realitky Jan Hrubý pre Forbes prezradil, ako museli personálne prekopať slovenskú „filiálku“ a postaviť ju na nohy.
Kostoly, kaštiele, ale aj zámky. Lokálna franšíza realitky RE/MAX na Slovensku a v Českej republike funguje už roky a ich produktový štandard by sa dal opísať ako „dvojizbák v Petržalke“. CEO československej vetvy realitky však opísal, že v ich portfóliu sa objavili už aj aristokratické sídla či miliónové domy.
Na úvod musím povedať, že sa to nepočíta ľahko, pretože pri tých údajoch musíte zohľadniť aktuálny vývoj trhu. Výsledky trhu za 2024 ešte nie sú kompletne k dispozícii, ale v Česku sme trhový podiel o niečo navýšili a na Slovensku sme zhruba na podobnej úrovni.
To by bolo skvelé, ten nárast je v praxi oveľa pomalší. Na českom trhu je nárast približne o dve percentá. Na Slovensku sa to počíta o niečo horšie, a to obzvlášť teraz, keď kataster nefunguje, ako má. V obrate sme na Slovensku narástli približne o dve percentá, ale neviem úplne odhadnúť tržný podiel na Slovensku. Bude to však podobné ako v minulosti, teda okolo spomínaných desať percent.
Áno, český manažment prevzal zodpovednosť za Slovensko.
Je to citlivá téma. Začnem trochu zoširoka. RE/MAX stojí na takzvaných franšízantoch a makléroch. My ako „matka“, materská spoločnosť v rámci Česka a Slovenska, dávame know-how a podporu. V Česku sme boli od počiatku schopní priviesť franšízantov, ktorí dokázali rýchlejšie ako na Slovensku naplniť podstatu svojej roly v systéme RE/MAX.
Môžete v skratke vysvetliť bežnému čitateľovi princíp franšízingu v prípade realitných maklérov?
Princípom franšízanta je najímať maklérov, rozvíjať kanceláriu a pracovať na budovaní tržného podielu v jednotlivých lokalitách.
Čo sa na Slovensku teda pokazilo?
Na Slovensku, žiaľ, nebolo až tak veľa franšízantov ako v Česku. Inými slovami, na Slovensku pôsobili franšízanti, ktorí si síce kúpili značku RE/MAX, ale namiesto jej rozvíjania v duchu vzťahu franšízant – maklér sa sami stali maklérmi. To viedlo k menšiemu rozvoju a rozmachu značky. Veľká časť z nich si myslela, že ide o dostatočné úsilie, no z nášho pohľadu sme v určitých lokalitách neboli schopní dosahovať adekvátny tržný a transakčný podiel, čím sa nenapĺňala podstata podnikania v RE/MAX-e.
Toto bol jediný aspekt, ktorý na Slovensku škrípal?
Bol tu aj ďalší faktor. Seniorita tímu, ktorú som mal k dispozícii v Česku, bola na úplne inej úrovni, ako tá, s ktorou pracoval môj kolega na Slovensku. Niektoré veci z manažérskeho hľadiska bolo potrebné zmeniť a začať lepšie využívať spoločné synergie. Z tohto hľadiska bolo preto potrebné vykonať určité zmeny. Aj preto došlo k reorganizácii, v rámci ktorej obe republiky začal riadiť jednotný manažment.
Ako ste to teda manažérsky nakopli?
Investovali sme a naďalej investujeme predovšetkým do vzdelávania a business developmentu franšízantov na Slovensku. Máme skvelé a skúsené jadro franšízantov, s ktorými intenzívne pracujeme na tom, aby sme čo najskôr znížili rozdiel oproti Česku. Do tímu sme prijali business development manažéra, ktorý v tejto lokalite doteraz historicky nepôsobil. Jeho úloha je denne sa venovať franšízantom a riešiť s nimi kľúčové procesy týkajúce sa chodu kancelárií, náboru maklérov, zadávania cieľov a ich kontroly. Implementujeme proces, ktorý sa zameriava na kľúčové činnosti franšízanta a produktivitu maklérov. Pre slovenský trh ide o zásadnú zmenu, ktorá by nám mala pomôcť zvýšiť obrat až o 20 percent.
Zároveň sme výrazne posilnili obchodné oddelenie, čo je kľúčová zmena. Na Slovensku teraz máme dvoch ľudí, ktorí sa venujú výhradne predaju licencií (pre franšízy, pozn. red.). Tento rok sme už predali dve licencie a veríme, že čoskoro pribudnú ďalšie. Náš cieľ je pritiahnuť do systému nových franšízantov – potrebujeme novú krv. V rámci Česka napríklad RE/MAX výrazne omladzujeme. Uvedomujeme si, že v tejto lokalizácii je RE/MAX starý dvadsať rokov a potrebujeme novú energiu.
Miliónová licencia
Samotných franšízantov je v Česku a na Slovensku 160. Od vás ako master franšízy si kupujú licenciu a pod sebou majú určitý počet maklérov. Aká je cena licencie na Slovensku?
Ako vstupný poplatok sa platí 12-tisíc eur. Päť rokov musí tiež platiť fixný poplatok 500 eur za využívanie značky. Z každej transakcie, ktorú urobí maklér, musí na centrálu spoločnosti odviesť deväť percent.
V Česku je vstupný poplatok vyšší?
Vyšší, a to z dôvodu odlišnosti trhu. V Prahe sa bavíme o vstupnom poplatku 470-tisíc korún, čo je niečo vyše 18-tisíc eur.
Československému RE/MAXu sa skončila licencia, ktorú mal zakúpenú na dvadsať rokov od americkej materskej spoločnosti. V súčasnosti kupujete licenciu na ďalšie dve desaťročia. O akej cenovke sa bavíme?
To nemôžeme úplne komunikovať z dôvodu platnej dohody o mlčanlivosti.
Hovoríme však o stovkách tisíc dolárov?
Vyššie stovky tisíc. Ten poplatok je, samozrejme, rozdelený. Jeden je fixný a zároveň odvádzame poplatky za počet franšízantov a maklérov, ktorý máme. Zároveň odvádzame aj obratové poplatky. Ako som spomenul, franšízant z transakcie uzatvorenej maklérom odvedie určité percento nám. Z tejto sumy však my ešte odvádzame našej americkej „matke“ tretinu. Takže všetky poplatky dokopy za dvadsať rokov určite prekročia niekoľko miliónov dolárov.
RE/MAX eviduje provízne tržby za minulý rok v hodnote 4,2 milióna eur. Ako má vyzerať rok 2025 z pohľadu obratu?
Naše plány sú, že chceme narásť približne o 20 percent.
Teda približne viac ako 800-tisíc eur?
Áno, na Slovensku sme si ešte nesiahli na potenciál, ktorý môžeme dosiahnuť. V Českej republike sme na približne desaťnásobku obratu, ktorý generujeme na Slovensku. Pri porovnaní veľkosti oboch republík to ukazuje, že na Slovensku sme v predchádzajúcich rokoch nefungovali tak, ako sme mohli. Máme tam rezervy, na ktorých pracujeme.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska cena nehnuteľností v eurách za meter štvorcový na konci roku 2024 medziročne poskočila o 6,7 percenta. Akým spôsobom sa navýšenie odrazilo aj na portfóliu nehnuteľností RE/MAX-u?
Myslím si, že zásadný vplyv na nárast cien nehnuteľností mal skôr plánovaný nárast DPH na 23 percent. Veľa ľudí, ktorí uvažovali o kúpe nehnuteľnosti, tak logicky urobilo už na konci roka. Cena nehnuteľnosti krásne funguje ako ukážka vývoja dopytu a ponuky. Vo chvíli, keď je dopyt silnejší, cena ihneď vyletí. Historicky to vidíme v rôznych cykloch. Logicky sa to prenáša práve na sekundárny trh, na ktorý sa špecializuje práve RE/MAX, a áno, spomínaných 6,7 percent sa určite prepísalo do cien, ktoré realizujeme.
Viete konkretizovať, o koľko sa navýšili predajné ceny nehnuteľností za rok 2024?
Určite. Vzhľadom na to, že RE/MAX sa špecializuje na sekundárny trh, teda na nehnuteľnosti, ktoré už boli predtým v obehu, vidíme, že nárast cien sa pohyboval v rozmedzí od 5 až 8 percent v závislosti od konkrétnych lokalít a typu nehnuteľnosti. V niektorých oblastiach, kde bol dopyt obzvlášť silný, prekonal tento priemer a ceny vzrástli aj o viac. V každom prípade, tento trend jasne odzrkadľuje vplyv zvyšovania DPH, ktoré povzbudilo rozhodovanie ľudí kúpiť skôr než neskôr.
Vráťme sa ešte k zvýšenej DPH. Naznačili ste to, ale ako konkrétne sa to rozhodnutie podpísalo na predajoch a obrate?
Ako som spomínal, v decembri sme mali naozaj rekordný nárast tržieb. Nie vždy však viete rozkľúčovať motív, prečo dochádza k určitému trendu a prečo ľudia nakupujú nehnuteľnosti viac ako v iné mesiace.
Teraz bol motív kupujúcich jasnejší?
Povedal by som, že ten motív bol ušetriť v budúcnosti. Takto to funguje. Ľudia často riešia percentá, úrokový faktor, DPH a často u nich ide o zásadnejší aspekt ako samotná cena nehnuteľnosti. Častokrát má niečo podobné psychologický vplyv na samotnú kúpu nehnuteľnosti.
Keď sa to stalo, prvá informácia o výpadku nepochádzala od katastrálneho úradu, o celej situácii sme sa paradoxne dozvedeli z médií. Každý katastrálny úrad na Slovensku funguje trochu inak, čo nás však prekvapilo, je, že príliš nefunguje centrálne riadenie katastra. Samozrejme, celkovo je prekvapujúce, že vôbec došlo k takému dlhodobému výpadku. Druhá vec je, že nedošlo k nejakej kompenzácii výpadku v súvislosti s klientmi katastra. Cenník služieb slovenského katastra v súčasnosti prevyšuje napríklad cenové relácie v Českej republike.
Čo znamená výpadok katastra z praktického hľadiska biznisu pre realitné kancelárie?
Všetkým to komplikuje život. Lehoty sa predĺžili, čo znamená fyzickú prítomnosť na katastri, a to znamená obrovské rady. Našťastie sa prešlo aspoň k papierovej podobe fungovania katastra, a preto sa procesy len predĺžili a nedošlo k absolútnej paralýze. Vnímame, že realitný obchod sa výrazne predĺžil. Potvrdiť to môžeme z pohľadu realitného biznisu, v kontexte fantasticky vyzerajúceho konca roku. Pre ilustráciu, v decembri sme oproti roku 2023 narástli takmer o polovicu. Aktuálne to však vyzerá tak, že cítime určitú nedôveru aj zo strany samotných klientov, predávajúcich.
Ako to myslíte?
Rozprával som sa nedávno s ľuďmi, ktorí hovorili, že časť klientov sa bojí, či sa údaje po zapnutí katastra v ňom naozaj objavia.
Tieto pochybnosti ovplyvňujú predaje?
Presne tak. Veľa ľudí si totiž povie, že odloží kúpu nehnuteľnosti na časy, keď už bude kataster normálne fungovať. To isté platí aj pri potenciálnych predajcoch. Radšej si povedia, že predaj odložia, pretože tomu teraz neveria. Samotné informácie o aktuálnom stave katastra nie sú totiž príliš konkrétne. Nevieme, ako to je so samotnými servermi a v akej miere boli napadnuté. Neveril by som, že v roku 2024 môže nastať podobná situácia.
Môže výpadok katastra ovplyvniť celkové tržby RE/MAX-u za rok 2025?
Správa z našich realitných kancelárií je taká, že niektorí ľudia skrátka nemajú priveľkú dôveru k systému. Teda buď čakajú, alebo sa rozhodnú v určitý moment nehnuteľnosť nekúpiť alebo nepredať.
Máte trend už pretavený do dát?
Vo všeobecnosti veríme, že naše vyhliadky do roku 2025 sú pozitívne. Ukázalo sa, že trh sa nadychuje k tomu, že by mohol dopyt vzrásť a ľudia by chceli viac bývať vo vlastnom. Za predpokladu, že sa postavia nové byty. Správy sú také, že by mohlo dôjsť k obnove, no oficiálne nám to zatiaľ nikto nepotvrdil. (Rozhovor sa konal v polovici marca, pozn. red.) Ak sa rozprávame o januári a februári, to môže mať vplyv na tržby 15 až 20 percent.
Dvojizbák, zámok, ale aj kostol
Ako by ste definovali štandardnú službu RE/MAX-u?
RE/MAX je masová realitná kancelária ponúkajúca špičkový servis pri predaji či prenájme akejkoľvek nehnuteľnosti, či v súvislostiach spojených s nehnuteľnosťami. Náš bestseller v Českej republike je byt „2+1“ v pražskom Južnom meste. Ekvivalentom pre Slovensko je zase byt v bratislavskej Petržalke. Pre nás je štandardný produkt byt, ktorý nijako nevybočuje. Sú to napríklad nehnuteľnosti, ktoré majú najľahšie definovanú cenovú úroveň a je po nich najväčší dopyt.
Ako sa realitka stavia k prémiovému, luxusnejšiemu bývaniu? Má podobný produkt zastúpený v predajnom portfóliu?
Ak sa rozprávame o cenovo mimoriadnych nehnuteľnostiach, samozrejme, predávame aj tie. Ak sa rozprávame o cenovej hladine, maklér by mal adekvátne vyhodnotiť, či predstava majiteľa zodpovedá realite. Občas je to trochu problematické, v mnohých prípadoch majú majitelia niektorých nehnuteľností predstavu o cene nehnuteľnosti inú, aká je v skutočnosti. Určite však predávame aj drahšie nehnuteľnosti a máme v portfóliu aj niekoľko rarít.
Akých napríklad?
V ponuke sme mali napríklad rodinný dom v pražskej štvrti Troja, ktorý mal cenovku 300 miliónov českých korún. Táto nehnuteľnosť je jedinečná aj tým, že jej cena je taká vysoká, že si ju v Českej republike môže reálne dovoliť len veľmi úzka skupina ľudí – možno len desať osôb. Takéto nehnuteľnosti sú primárne zamerané na zahraničnú klientelu, ktorá má záujem o exkluzívne bývanie v prestížnych lokalitách. Tieto nehnuteľnosti vynikajú unikátnym dizajnom, kvalitou a často aj výnimočným umiestnením, čo ich robí atraktívnymi pre tých, ktorí hľadajú skutočný luxus.
Medzi skutočné rarity, ktoré mal RE/MAX v portfóliu, patrí aj 3D tlačený dom Prvok. Tento inovatívny projekt je prvý dom svojho druhu v Českej republike, ktorý bol postavený pomocou 3D tlače. Dom nie je len technický zázrak, ale aj vzor ekologického prístupu k modernému bývaniu. Má unikátnu konštrukciu a flexibilitu, ktoré umožňujú prispôsobenie podľa potrieb nového majiteľa – či už na pozemku, alebo dokonca na vodnej ploche. Zaujal nielen domácich, ale aj zahraničných klientov, ktorí hľadajú niečo výnimočné a moderné.
Lehoty sa predĺžili, čo znamená fyzickú prítomnosť na katastri, a to znamená obrovské rady. Našťastie sa prešlo aspoň k papierovej podobe fungovania.
V Bratislave sú asi najvypuklejšie príklady prémiového bývania medzi novostavbami aktuálne Sky Park či nedávno skolaudovaná Vydrica. Rozumiem tomu, že sa zaoberáte najmä sekundárnym trhom a podobné nehnuteľnosti napriamo predáva developer, ale predsa – dostanete sa niekedy, aj k podobnej real estate ponuke?
Máme množstvo maklérov s bohatou praxou a klientela sa často na nich obracia aj s rôznymi mimoriadnymi nehnuteľnosťami. V ponuke sme mali aj prémiové loftové byty, terasové byty, ale aj vily. Často napríklad predávame aj celé komplexy a bytové domy. Predávame aj zámky. V Českej republike sme napríklad predali za minulý rok nehnuteľnosti za 32 miliárd českých korún (1,28 miliardy eur) a na Slovensku v hodnote 133,5 milióna eur.
Kto kúpi taký zámok?
Dobrá otázka. Sú to firmy. Máme kolegu, ktorý sa špecializuje na historické nehnuteľnosti, a podľa neho podobnú nehnuteľnosť kúpi firma. Keď je na to určená dotácia z ministerstva kultúry, dá sa podobná nehnuteľnosť prenajímať na rôzne spoločensko-vzdelávacie eventy.
Je predaj podobného typu nehnuteľnosti špecifikum Českej republiky alebo je dopyt po podobných raritách aj na Slovensku?
Na Slovensku sme napríklad predali kostol.
Podobná otázka. Kto kúpi kostol? Mesto? Kraj?
Väčšinou mesto alebo človek, ktorý je veriaci a má dosť financií. Už sme však predávali aj kaštiele či meštianske domy.
Má to určite svoje špecifiká. Podobný typ predaja, samozrejme, nemôže robiť maklér, ktorý je nováčik. Ak je do nejakej miery súdny, tak si na to netrúfne. Zároveň nie je pravdepodobné, že predávajúci by si vybral na predaj historického statku či zámku niekoho, kto s tým nemá skúsenosť. Skôr je to v tom, že niektorí z maklérov sa k podobnému typu nehnuteľností dostanú časom.
Máme napríklad jednu maklérku, ktorá úzko spolupracuje s pani Kristinou z aristokratického rodu Colloredo-Mansfeld. Stala sa tak jej výhradnou maklérkou. Väčšinou je to tak, že maklér sa dostane k určitým nehnuteľnostiam, ktoré sú typovo podobné, a ak uspeje, prepracuje sa k ďalšej.
Väčšinou, keď má majiteľ k nehnuteľnosti vzťah s daným maklérom, tak pri ďalšom predaji kontaktuje práve jeho. RE/MAX je vo všeobecnosti vzťahový biznis. Devíza našej realitnej kancelárie je, že nechceme pre klienta fungovať len v momente danej transakcie, ale podľa amerického vzoru chceme klienta sprevádzať celý život.
Veľa ľudí, ktorí sú si vedomí hodnoty svojho času, využíva služby odborníka, ktorému veria. Bez urážky, v oboch našich republikách sa bežní ľudia nevyznajú do detailov v predaji nehnuteľností, a nie je preto hanba poradiť sa s niekým, kto sa tomu venuje päť či desať rokov.
Máte maklérov s podobne lukratívnymi kontaktmi aj na Slovensku?
Určite máme. Nie sú to stovky, ale podobne expertných maklérov máme v počte nižších desiatok.
Môžete aj konkretizovať niekoho z tejto lukratívnej klientely?
To by asi nechceli, takže radšej nie.
Trendy sú také, že ľudia sa sťahujú do veľkých miest a hustota v nich rastie. Ľudia, ktorí preferujú dostupnosť a občiansku vybavenosť väčšieho mesta, sa uskromnia.
RE/MAX o mikrobytoch
Vnímame ho v kontexte zvyšovania cien nehnuteľností a nie tak rýchlo rastúcich miezd. Videli sme to napríklad aj v Česku. Po náraste cien nehnuteľností ľudia akoby zľavili zo svojich predstáv a nárokov. Ľudia, ktorí chceli pôvodne „3kk“, si nakoniec vzali „2kk“ a ľudia, ktorí chceli dvojgarsónku si radšej kúpili garsónku.
Poľavovalo sa napríklad aj z nárokov, čo sa týka poschodia. Namiesto bytu na ôsmom poschodí sa nakoniec rozhodli pre byt na treťom. A preto si nemyslím, že to bude len trend roku 2025, ale aj dlhodobej budúcnosti. Špeciálne, ak sa to týka veľkých miest.
Ako to myslíte?
Trendy sú také, že ľudia sa sťahujú do veľkých miest a hustota v nich rastie. Ľudia, ktorí preferujú dostupnosť a občiansku vybavenosť väčšieho mesta, sa uskromnia. Kúpia si radšej nehnuteľnosť na nižšej úrovni, ako tú, ktorá sa nachádza dvadsať kilometrov za Bratislavou alebo Prahou. Alternatívou sa pre nich môže stať nižšia metráž alebo nižšia úroveň bývania.
Kto je „cieľovka“ podobného typu nehnuteľností? Single ľudia alebo napríklad investori?
Odpovedali ste si. Sú to aj investori, ktorí podobné byty majú na prenájom, alebo ide o nehnuteľnosti pre začínajúce rodiny alebo single ľudí.
Taký čarovný termín na inzertných portáloch sú „štartovacie byty“…
Áno, je to tak. Naberá to na intenzite a špeciálne to tak je práve vo veľkých mestách. Nie je totiž možné z jedného či dvoch platov pár rokov po vysokej škole kúpiť trojizbák.
foto Ondřej Pýcha
Aký byt s najnižšou metrážou ste historicky predali?
Čo si pamätám, okolo 16 metrov štvorcových. V ponuke máme obvykle byty menších rozmerov, o ktoré je pomerne veľký záujem a to predovšetkým pre cenovú dostupnosť.
Čo spája československý realitný trh?
Český a slovenský trh spája história, ktorá je veľmi podobná.
A to sa odráža aj na realitnom trhu?
Áno, povedal by som, že najmä v prístupe ľudí k bývaniu. Na Slovensku a aj v Českej republike totiž panuje veľká potreba vlastniť svoje bývanie. Je to dané historicky, ale aj tým, že zákonom nie je príliš chránená osoba nájomníka. Z tohto dôvodu ľudia u nás majú radi istoty. Vlastné bývanie tak patrí medzi najzákladnejšie hodnoty, ktoré vnímame v našom rebríčku kľúčových hodnôt.
To je hlavný faktor?
Obe krajiny sú podobné ešte v ďalšej veci – na Slovensku aj v Česku hrajú prím a dôležitú úlohu hlavné mestá. Dá sa povedať, že Bratislava a aj Praha sú v podstate samostatné trhy, ktoré sa vymykajú republikovým priemerom.
A čo krajiny v real estate segmente naopak rozdeľuje?
Ten faktor je, že ekonomiky oboch štátov sa vyvíjajú trochu inak. Je to dané aj tým, že Česká republika má stále Českú národnú banku a Slovensko funguje s menovou politikou Európskej centrálnej banky, pričom obe banky pracujú trochu inak. Faktom je, že stimul dopytu je primárne riadený úrokovými sadzbami, ktoré sa prenášajú do hypotekárnych úverov.
Keď sa pozriete na nedávnu minulosť, tam bolo celkom dobre vidieť, ako obe banky fungujú, aké majú prístupy a riešenia napríklad k inflácii a ekonomickej situácii. Česká národná banka sa rozhodla pre veľmi radikálne zvýšenie úrokových sadzieb, a to na jar v roku 2022. Úrokové sadzby z úrovne okolo pol percenta a 1,5 percenta sa rapídne dostali až k približne siedmim percentám. V daný moment to malo prakticky ten efekt, že sa kompletne zastavil žiadosti o hypotekárne úvery, pretože ľudia v Česku na toto neboli zvyknutí.
A preto dopyt radikálne upadol, a to sa na Slovensku nestalo. Slovensko z pohľadu realitného trhu vnímame v tom zmysle, že je v malom časovom sklze približne trištvrte roka oproti iným ekonomikám, ktoré sa vyvíjali po covidovej a ukrajinskej kríze. Vplyv zvyšovania sadzieb ECB tak mal vplyv na prelome rokov 2022 a 2023. K zmrazeniu realitného trhu došlo primárne v prvej polovici roku 2024.
ECB však oznámila, že už minulý rok začala so znižovaním úrokových sadzieb…
Áno, aby som sa vrátil k otázke, vnímam skôr podobnosti ako rozdiely. Oba naše trhy sú realitne nevyspelé. Sme vo fáze, keď nás bude čakať väčšia konsolidácia subjektov, ktoré sú na trhu. Veríme, že s plánovanou životnou úrovňou bude služba realitného makléra viac žiadaná.
Čo znamená v praxi táto konsolidácia?
Povedal by som, že to najlepšie vidieť na západných trhoch, kde v podstate už nemáte možnosť predávať si nehnuteľnosť sám. A to z toho dôvodu, že táto komodita má vysokú hodnotu a predstavuje najvyššiu životnú investíciu, ktorú ľudia robia. U nás zatiaľ legislatívou táto transakcia nie je dostatočne bezpečnostne ošetrená, aby sa eliminovali a minimalizovali riziká. Vedie to k tomu, že na trhu stále fungujú subjekty, ktoré z nášho pohľadu neposkytujú záruku bezpečnej transakcie.
O čo ide konkrétne?
Riešime napríklad to, že aktuálne sa dá predávať a kupovať nehnuteľnosť bez vstupu realitnej kancelárie a advokáta.
Pri takýchto transakciách často vznikajú riziká spojené s nejasnou históriou nehnuteľnosti, existenciou záložných práv, nevysporiadanými vlastníckymi podielmi, financovaním či územnými plánmi.
Existuje recept, ako sa vyhnúť podvodom, alebo je každý deal unikátny?
Ročne predáme v rámci Československa sedem- až osemtisíc nehnuteľností. Neexistuje jediná transakcia, ktorá by bola štandardná. V rámci každej nám vyskočí určitá premenná, alebo niečo, čo sa musí riešiť individuálne. Bez adekvátnej právnej pomoci a realitného makléra sa situácia skrátka komplikuje.
