Analytici sa pozreli na vzťah úrokových sadzieb a investičného alkoholu. Podľa odborníka pripomína hľadanie vhodných fliaš prácu Jamesa Bonda.
V špecializovaných aukciách sa predávajú fľaše whisky, rumu i destilátov aj za niekoľko tisíc eur. Než jemne zakrútime pohárom, aby sa uvoľnili chute, ktoré roky dozrievajú, čaká nás matematická úloha.
Vypočítajte vek whisky The Macallan Fine & Rare z roku 1926. Hoci sa prirodzene tisne na jazyk okrúhlych sto rokov, táto fľaša obsahuje 60-ročný nápoj, a to už celých 40 rokov. Základné pravidlo znie, že kým víno dozrieva aj vo fľaši, pri whisky a ďalších destilátoch sa vek počíta, len kým je v sudoch. Po nafľašovaní už nezostarne, hoci na cene môže ďalej rásť.
Špeciálne v prípade tejto edície si v spoločnosti Macallan dali záležať, aby investičný potenciál ďalej rástol. Napokon, išlo o zabudnutý sud, ktorý akoby padol z neba. A to si vypýtalo vysokú anjelskú daň.
Z pôvodne päťstolitrového suda sa podarilo naplniť len 40 fliaš s objemom 0,7 litra, viac ako 90 percent vzácneho nápoja sa vyparilo alebo nasiaklo do dreva. V kombinácii s nápadom zveriť etikety umelcom to urobilo z obsahu suda číslo 263 najdrahšiu whisky na svete. Jedna z fliaš sa už v roku 2023 vydražila za 2,1 milióna libier.
Alkohol je veľmi špecifický investičný nástroj. Ako ukazujú čísla, dokáže priniesť zaujímavé zhodnotenie dokonca s nižšou volatilitou ako akcie. Hoci je tekutý, s jeho likviditou je to zložitejšie. Kvalitné víno či whisky má predsa len menšiu a uzavretejšiu komunitu kupujúcich, ako sú napríklad investori do technologického sektora. Navyše, nakupuje sa nielen na zhodnocovanie, ale aj na spotrebu pri výnimočných príležitostiach.
Investícia verzus potešenie
V praxi si napríklad investor kúpi tri vzácne fľaše, vo vhodnej chvíli jednu otvorí a ďalšie dve nechá zarábať. Mnohí zberatelia vrátane mňa padnú do takejto králičej nory. Nekúpime si jednu fľašu, ale dve, tri, niekedy aj celý kartón. Človek ju nechce mať len v pivnici, chce ju aj ochutnať a podeliť sa s ostatnými. „Otvorená fľaša stráca na hodnote, ale získavame na príbehu a zážitku,“ vraví odborník, barman a člen rebríčka 30 pod 30 Martin Hudák.
Tu by sa s ním dalo polemizovať. Napríklad otvorenie jednej z troch fliaš nemusí automaticky znamenať znehodnotenie portfólia o tretinu. Ak z trhu zmizne tretina dostupnej ponuky, môže to zvýšiť cenu zostávajúcich kúskov. Ide však iba o hypotézu, ktorá sa v praxi nemusí naplniť. No aj keby sa hodnota zostávajúcich fliaš nezvýšila, žiadne iné aktívum neponúka chuťovú odmenu za znehodnotenie portfólia.
„Zaujímavé bude sledovať, či niekto otvorí aj miliónové fľaše Macallanu zo suda číslo 263, ktorý naplnili pred sto rokmi presne 25. februára 1926. Sudy, ktoré ležali okolo neho, postupne odpredali neznámym odberateľom a s najväčšou pravdepodobnosťou skončili v miešaných whisky. Našťastie, jediný dubový sud po sherry 60 rokov driemal v sklade a čakal na chvíľu, keď sa z neho stane najcennejšia whisky na svete,“ vraví pre americký Forbes konzultant Mark Littler.
Zdroj: SITA/AP
Nájdený sud
Až do 60. rokov minulého storočia sa whisky fľašovala namiešaná z rôznych nádob. Sud 263 našli v 80. rokoch pri pátraní po inom, 50-ročnom. Vtedajší výkonný riaditeľ Willie Phillips hľadal v tom čase spôsob, ako zo značky Macallan urobiť lídra v oblasti single malt, teda nápojov z jedného suda.
Namiesto toho, aby urobili kolekciu totožných fliaš, rozhodol sa s kolegami pre unikátne fľašky, pričom si etikety objednali od známych umelcov. „Najprv pozvali Petra Blakea, aby vytvoril nálepky pre 12 fliaš. Neskôr Talian Valerio Adami vyrobil vinety pre ďalších 12 a nakoniec poverili Michaela Dillona ručnou maľbou jednej fľaše. Zostávajúce sa buď predali bez etikiet, alebo boli v roku 2002 ozdobené ikonickým nápisom Fine & Rare,“ dodáva Littler. V rôznych aukciách po celom svete sa táto whisky predala za šesť- až sedemmiestne sumy.
Keď nastal prepad
Nie každý si môže dovoliť miliónové fľaše, navyše trh v tomto prípade ocenil nielen kvalitný nápoj, ale aj umeleckú pridanú hodnotu. V nižšej investičnej kategórii boli ostatné roky divokejšie. Trh bol pred pandémiou a vojnovými konfliktmi predvídateľnejší. Teraz sa to pohybuje hore a dole.
„Napríklad jedna fľaša whisky Macallan, ktorú mám, stála pred pandémiou dve- až tritisíc eur. Počas krízy jej trhová hodnota na chvíľu klesla na tisíc eur, čo bola ideálna šanca na nákup. Dnes sa vracia na pôvodnú úroveň a bude už len stúpať,“ vraví Hudák.
Dodáva, že na sledovanie cien existujú špeciálne štatistické stránky, podobne ako vo finančnom svete. Môžete tam vidieť históriu aukcií konkrétnej fľaše, dopĺňa. Slovensko postupne dobieha Západ a učí sa oceniť kvalitný alkohol.
„Som veľmi milo prekvapený. Vrátil som sa domov po 10 rokoch pôsobenia vo svete, či už to bol Londýn, Austrália, alebo Panama. Vidím, že tuzemský trh sa mení k lepšiemu v rámci konzumácie prémiových spiritov. Klientela, ktorá dokáže oceniť kvalitu, je širšia a jej náročnosť je vyššia,“ dodáva známy barman. Hľadanie vhodnej fľaše pre klienta je podľa neho trocha práca Jamesa Bonda. „Často sa musím vžiť do roly špióna alebo niekoho ako Sherlock Holmes,“ poznamenáva.
Hodnota neklesá
Sám má v portfóliu vyše tristo zaujímavých kusov. Jeden z najvzácnejších je práve zo spomenutej škótskej pálenice Macallan. Jeho hodnota stúpa, nikdy neklesá. Momentálne asi najvzácnejšia fľaša je z roku 1991, z edície Elegancia. Bola vyrobená pre španielsky trh a určená vyslovene pre duty free obchody na letiskách. Tých nie je veľa. Prakticky už neexistujú.
Na letiskách dnes nájdete úplne iné kusy, takže táto je asi najvzácnejšia, približuje. „Výrobcovia si všimli potenciálny dopyt a viac sa sústreďujú na investičný trh. Vedia, že zberatelia sa na fľaše hneď vrhnú. No historicky si nemyslím, že by v 90. rokoch veľký dom ako Macallan uvažoval nad tým, že jeho produkty budú raz také vzácne. Teraz je to už marketingový trik. Prídete na akékoľvek letisko, či už v Bratislave, alebo vo Viedni, a vidíte, že Macallan má retailové kusy určené priamo pre duty free obchod, ktoré každý rok obmieňa,“ hovorí.
Podľa čoho vyberať
Práve nedostatok robí fľašu prémiovou. Keď človek vidí, že ide o Limited Edition, či už je to preto, že sa vyrobilo len dvesto kusov, alebo je fľaša vytvorená k špeciálnej udalosti, ako je korunovácia či svadba, cena stúpa. Dôležité je aj to, kto ju vyrába. Značka whisky ako Johnnie Walker je dostupná pre každého a má krásnu históriu, avšak v porovnaní s Macallanom je to niečo úplne iné, porovnáva Hudák.
Samotná značka nestačí, ak chýba chuť. Je ťažké fľaše ochutnať, keďže si ich kupujete ako investíciu. Musíte teda veriť výrobcovi a tomu, čo uvádza na etikete. „Ak mám niekomu niečo odporučiť, nájdite silnú značku s príbehom, históriou. Zožeňte limitovanú edíciu v objeme napríklad dvesto až tristo kusov. Po tretie, hľadajte fľašu, ktorá je niečím výnimočná,“ radí.
Podľa neho nejde len o vek, ale aj o inováciu v procese. Pri whisky vidíme momentálne najväčší boom v tom, že pálenice a destilační majstri pracujú so sudmi a hrajú sa s drevom. „Najvzácnejšie je momentálne drevo z vína sherry, lebo výrobcovia musia ísť do Jerezu, čo je španielsky názov pre sherry, odkúpiť sezónne sudy, doviezť ich do Škótska a nechať v nich dozrieť whisky,“ opisuje odborník.
Amerika, Škótsko, Japonsko
Zdroj: Archív Martina Hudáka
Starý sud po víne často predstavuje obrovskú výhodu, no nepoužívajú ho všetci. Napríklad Američania nechávajú kukuričné bourbony zrieť v nových nádobách. Na Slovensku sú trendom škótske a japonské whisky. Majú dominantnejšiu, sladšiu a zaoblenejšiu chuť, čo je dané iným obilím a prácou so sudmi.
Americké zrejú v čerstvých sudoch, je tam viac surového dreva, takže bývajú ostrejšie a silnejšie. Sú vhodné pre tamojší trh alebo pre ľudí, ktorí vyhľadávajú ostrejšie chute, porovnáva slovenský expert.
Na prvý pohľad to môže byť prekvapujúce, ale skvelé produkty vyrábajú Japonci. Už pár rokov patrí medzi najpredávanejšie a najkvalitnejšie whisky produkcia z japonských domov, či už hovoríme o Suntory, alebo Nikka. Otvára sa tam čoraz viac mladých a moderných páleníc.
Dôvod je jednoduchý: Japonci veci nekopírujú, oni ich zlepšujú. V 40. rokoch počas vojnového obdobia prišli do Škótska a Anglicka, naučili sa procesy a poznatky preniesli domov. Vylepšili ich. „Dnes, keď postavím vedľa seba japonskú a škótsku whisky, možno povedať, že prvá je možno už o krok vpred,“ predostiera Hudák. Rozdiel je aj v spôsobe, akým uvažujú.
„Japonci tancujú krásny pomalý valčík, zatiaľ čo my sme si vybrali šialené flamenco. Európania, hlavne na juhu, ale aj u nás, sa neboja experimentovať a priniesť na trh niečo nové, Japonci sú konzervatívnejší, ale tento prístup vytvára víťaznú receptúru: dodávajú produkt, ktorý je konzistentný,“ hovorí slovenský odborník.
Majstrovské víno od Nemca
Kým Škóti kraľujú whisky, kontinentálna Európa ponúka úžasné vína. Koncom minulého roka zažili nadšenci výnimočnú aukciu. V ponuke domu Christie’s sa objavila zbierka Nemca Jürgena Schwarza, ktorý ju zostavoval 50 rokov a podarilo sa mu získať aj dvestoročné fľaše. Jeho cesta k vínu sa začala v roku 1974 na mieste, ktoré nie je najznámejšou apeláciou, ale má svoje čaro – pri Bodamskom jazere.
„Pomáhal som svojmu priateľovi fľašovať víno v chladnej pivnici domu jeho rodičov. Dole bola zaprášená polica približne so 60 kúskami, ktoré nazýval svojimi pokladmi. Jedného dňa otvoril Sauternes Château Coutet zo 40. rokov 20. storočia. Chuť mi odhalila nový svet, kde história žila v pohári. Bol som uchvátený,“ cituje jeho spomienky aukčný dom.
Zo Schwarza sa stal vytrvalý zberateľ. Keďže profesionálny život ho nútil cestovať široko-ďaleko, vždy využíval voľné víkendy na návštevu viníc a na spoznávanie miestnej vinárskej komunity. „Každé stretnutie, ako napríklad s Raoulom Blondelom mladším v záhrade Château Mouton Rothschild, formovalo nielen moje chuťové poháriky, ale aj moju úctu k tým, ktorí zasvätili svoj život vínu,“ opisuje.
Najcennejšie rady
Zdroj: SITA
„Dve hodiny vo viniciach v Kapskom Meste s Ebenom Sadiem ma naučili viac o odolnosti a environmentálnej rovnováhe ako ktorákoľvek učebnica,“ spomína. No dôrazne dodáva, že nikdy nezbieral etikety.
„Pre mňa každá fľaša predstavuje moment v histórii a ľudí, ktorí ju formovali. Tento predaj nie je len vyvrcholením 50 rokov zberateľstva, ale aj pozvánkou pre novú generáciu, aby ochutnala živých svedkov dejín vína,“ hovorí.
Šéf zbierok Christie’s Edwin Vos vraví, že je to jedna z najkomplexnejších súkromných zbierok historických vín. Pôvod a kvalita skladovania sú pre Jürgena najdôležitejšie, čo zdôrazňujú staré faktúry siahajúce až do roku 1982, ktoré zahŕňali aj jeden z jeho prvých nákupov v Christie’s v júni 1987, objasňuje.
Ťahúňmi aukcie bolo 12 fliaš Henri Jayer, Vosne-Romanée, Cros Parantoux z roku 1999 s odhadovanou cenou 110- až 160-tisíc dolárov, fľaša Château Lafite Rothschild z roku 1868 s hodnotou od 50- do 110-tisíc a šesť fliaš magnum Château Lafleur z roku 1962 za 15- až 65-tisíc.
Celkovo sa v kolekcii nachádzalo viac ako 60 vín z 19. storočia, najstaršia bola Château Lafite Rothschild z roku 1806. Pitie veľmi starého vína však predstavuje jedinečnú výzvu. „Musíte nájsť ľudí, ktorí ho ocenia, pretože môže chutiť úplne inak. Terciárne tóny, ako napríklad tabak alebo kameň, sa stávajú oveľa rozšírenejšími,“ približuje zberateľ.
„Ovocie, ktoré nájdete v mladšom víne, je takmer preč.“ Celkovo dosiahol výnos z jeho zbierky 4,25 milióna dolárov. Aukcie vzácnych nápojov sú dnes úplne bežné. Christie’s pripomína, že vína a liehoviny ponúkala už od roku 1766. V začiatkoch však boli predmetom dražieb skôr celé vínne pivnice a archívy šľachticov a dôvodom kúpy nebolo investičné zhodnotenie, ale snaha mať cenné fľaše na vzácne príležitosti.
Spotreba klesá, cena rastie
Kvalitné víno naberá na hodnote aj napriek tomu, že záujem o tento nápoj klesá. Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Moore Global Network sa v roku 2024 znížila celosvetová spotreba na 214 miliónov hektolitrov, čo je najmenej od roku 1961. Práve to naznačuje posun v správaní spotrebiteľov. Tržby by však napriek tomu mali dlhodobo rásť.
Za minulý rok by mali dosiahnuť 347 miliárd dolárov a v roku 2027 narastú až na 412 miliárd. „Existuje aj trend premiumizácie. Spotrebitelia uprednostňujú kvalitu pred kvantitou a vyhľadávajú exkluzívne vína s jasným príbehom, biologickým pôvodom a remeselným spracovaním,“ hovorí Petr Kymlička, partner poradenskej skupiny Moore Czech Republic.
„Pre investorov sa tak ťažisko presúva od objemu k fľašiam s vysokou maržou. Pomáhajú tomu aj technológie, napríklad blockchain, ktoré obmedzujú falzifikáty, alebo precízne poľnohospodárstvo. Posilňuje to dôveru a dlhodobý potenciál zhodnotenia sektora,“ dodáva. Víno však nie je zlatou mincou. Ide o dlhodobé aktívum s nižšou likviditou, nie o nástroj na rýchle špekulácie.
„Možno to vnímať ako strategickú diverzifikáciu portfólia. Kľúčový je správny výber producenta, kvalita ročníka a spôsob skladovania. Rovnako ako pri iných investíciách tu nemožno výnos garantovať, a preto hrá zásadnú úlohu odborné zázemie a trpezlivosť,“ zdôrazňuje.
Pri pohľade na čísla treba dodať, že svetové indexy kvalitného vína dosahovali v posledných 15 rokoch priemerné ročné zhodnotenie osem až 10 percent, a to pri nižšej volatilite ako akciové trhy a minimálnej väzbe na úrokové sadzby. Hoci sa môže zdať, že investovanie do alkoholu je predovšetkým o pocitoch, aj tu sú prítomné fundamenty.
Sadzby verzus ceny vína
Blog najznámejšej burzy vína London International Vintners Exchange (Liv-ex) sa pozrel na to, ako ekonomické faktory ovplyvňujú ceny vína. Teoreticky by nízke sadzby mali viesť k zvýšenému dopytu, zamýšľajú sa autori blogu.
Zdroj: SITA/AP
V obdobiach priaznivých úrokov, ako boli napríklad lockdowny spôsobené ochorením covid-19 či finančná kríza v roku 2008, ceny kvalitného vína okamžite vzrástli. No stúpali aj v obdobiach relatívne vysokých sadzieb ako napríklad v roku 2015. To naznačuje, že nie je dôležitý úrok ako taký, ale základné podmienky, na ktoré politici reagujú, odpovedajú na vlastnú hypotézu.
Priamejší vplyv môže mať inflácia – hoci s dôležitou poznámkou. „Faktory ovplyvňujúce cenu vajec, benzínu a mlieka sa líšia od tých, ktoré hýbu kvalitným vínom. Aj keď ho ovplyvňujú výrobné náklady, väčšina nápoja obchodovaného na sekundárnom trhu bola vyrobená pred rokmi. Počas období vysokej inflácie sa hmotný majetok často stáva atraktívnou príležitosťou. Z toho môže profitovať kvalitné víno, pretože investori sa snažia diverzifikovať svoje aktivity mimo verejných trhov,“ dodávajú experti.
Nadhodnotené ceny
No aj ceny vína môžu byť nadhodnotené. Posledné roky však podľa autorov bloguzdôraznili, že ceny pri uvedení na trh boli stanovené nad rámec toho, čo bol trh ochotný zaplatiť. Výsledkom bol nesúlad medzi očakávaniami nákladov a apetítom investorov.
„Po troch rokoch, ktoré sa vyznačujú vysokou infláciou, rastúcimi sadzbami a príliš sebavedomými uvoľňovacími cenami, sa prostredie mení. Inflácia sa zmiernila. Menová politika sa stabilizuje. A ceny mnohých nedávnych ročníkov sa upravili na atraktívnejšie úrovne pre kupujúcich, dodávajú.
Ani menová politika však podľa nich nedokáže resetovať trh s kvalitným vínom. Ročníky, ktoré vznikli v období vysokých nákladov a prehnaných očakávaní, musí trh najprv vstrebať. Až potom môže prísť ďalšia fáza rastu, uzatvárajú.
Vychutnajte si investíciu
Výhoda vína môže byť aj jeho slabinou. Keďže stále dozrieva, potrebuje kvalitné uskladnenie. Destilát nemá až také prísne požiadavky na skladovanie. Samozrejme, platí, že si vyžaduje tmavé prostredie, dobré vetranie a stabilnú teplotu. Pri investičnom alkohole však nejde len o obsah, ale aj o vizuálny stav fľaše.
Hodnotu tvoria etiketa, korok, fólia, škatuľa či príbalový leták. V nevhodných podmienkach fľaša trpí esteticky. Na rozdiel od vína tvrdý alkohol musí stáť. Je to zlaté pravidlo. A dôležité je vyhnúť sa slnečnému žiareniu. To platí najmä pri likéroch s obsahom cukru. Mení sa ich farba. „Jantárový likér môže po troch rokoch úplne stmavnúť,“ objasňuje barman Hudák.
Dodáva, že odborníci si zlé uskladnenie hneď všimnú. Likéry majú špecifickú pachuť, ktorá pripomína pražené oriešky. Nie je to vyslovene zlé, ale je to jasný znak nesprávneho skladovania, približuje. Koľko toho treba vypiť, aby sa človek mohol považovať za odborníka? „Nejde o to, koľko toho vypijete, ale s kým,“ oponuje slovenský expert.
Spoločnosť pri ochutnávaní je kľúčová. „Nechajte barmana, aby vám vysvetlil príbeh, proces a nuansy. Postupne sa dopracujete do štádia, keď si sami poviete: toto mi chutí, toto nie,“ poznamenáva. Dodáva však, že aj barman musí dozrieť. „Na začiatku kariéry má človek tendenciu hostí poučovať a hovoriť im, ako majú piť. No postupom času si uvedomíte, že robíme pohostinnosť pre nich. Ak si niekto objedná najdrahšiu whisky a chce do nej ľad alebo nebodaj kolu, urobím mu zvolený nápoj najlepšie, ako viem. V Japonsku je najpredávanejším drinkom Highball – whisky, ľad a sóda. V Amerike sa bourbon a ražná bežne pijú s ľadom. Je to vkus človeka. Proti gustu žiaden dišputát,“ pripomína.
No dodáva, že je to podobné, ako keď si kúpite krásne športové auto, ale tankujete doň lacný benzín. Kvalitný investičný alkohol si vyžaduje primeraný servis. Žiaľ, zážitok z pitia môže byť negatívne ovplyvnený práve tým, z čoho sa pije. Veľa laikov nevenuje pozornosť teplote či typu skla, ľutuje. Ideálna je izbová teplota. Nielen ľad, ale ani nahrievanie pohára zážitku nepomáhajú.
Barrels sit in a storage area at Buffalo Trace Distillery on Sept. 16, 2025, in Frankfort, Ky. (AP Photo/Jon Cherry)
Pozor na chytáky
S rozvojom každého trhu prichádzajú aj špekulanti. Inak to nie je ani pri alkohole. Problémom podľa Martina Hudáka môžu byť marketingové pasce v podobe takzvaných celebrity bottles. V praxi si známa hviezda vytvorí vlastnú značku a fanúšikovia nadšene kupujú. Typickým príkladom je značka tequily Casamigos od Georgea Clooneyho a Randeho Gerbera.
Značku predali gigantu Diageo za miliardy. Neskoršie laboratórne testy naznačili, že väčšinový podiel alkoholu nepochádza z agávy, ale z iných produktov, ako je etanol na báze obilia a cukrovej trstiny, poukazuje.
Všeobecne platí, že biely alkohol na rozdiel od brandy, whisky či rumu nemá až taký investičný potenciál. Pri brandy hovorí o čase zrenia v sude skratka: VS (Very Special) znamená, že alkohol bol v sude minimálne dva roky. VSOP (Very Superior Old Pale) naznačuje až štyri roky. XO (Extra Old) indikuje minimálne 10 rokov.
„VS je produkt, ktorý sa vo Francúzsku bežne pije ako long drink so zázvorovou limonádou na osvieženie. VSOP je už skôr na čisté pitie, keďže ide o zrenie minimálne štyri roky. XO sú fľaše, ktoré už môžeme považovať za investičné alebo na špeciálne príležitosti, pretože destilát dozrieval minimálne 10 rokov,“ dodáva Hudák.
Limitované edície
Z pohľadu investora je dôležité poznať aj špeciality ako Hors d’Age či rôzne limitované edície. Ak však hľadáte skutočnú investíciu v koňakoch alebo armagnacoch, odporúčam fľaše, ktoré nemajú takéto označenie, ale je uvedený rok, v ktorom bola vydestilovaná, a vek fľaše. Príkladom je rodinná firma Lhéraud, ktorá je známa obrovskými zásobami ročníkových koňakov. „Môžete si kúpiť fľašu z roku 1963, napríklad podľa roku vášho narodenia, pričom presne viete, kedy bola vypálená a koľko rokov dozrievala v sude. Pri veľkých domoch ako Martell či Hennessy platí, že dopyt je taký obrovský, že väčšinu produkcie tvoria zmesi, aby udržali jednotnú chuť produktu,“ vraví.
Pri whisky je bežné udávať vek v rokoch, no aj tu sa výrobcovia snažia čas zrenia zamaskovať. „Preto vznikol trend Non-Age Statement (NAS). Napríklad Macallan mal dlho 12-ročnú whisky Sherry Cask, momentálne ju však pod týmto označením zoženiete ťažšie, pretože ju nahradili názvami ako Macallan Harmony. To isté sa stalo v Japonsku. Pre fajnšmekrov to bolo sklamanie, pretože sa nevedeli orientovať v tom, aká stará fľaša vlastne je,“ vysvetľuje.
Objasňuje, že zberateľ hľadá číslo. „Ak je tam len umelecký názov, vieme, že sa výrobca snaží zakryť nedostatok starých sudov. Treba si teda dávať pozor na to, čo hovorí etiketa,“ odporúča.
Blended alebo jeden sud?
„Miešať či nemiešať“ je priam hamletovskou dilemou. V 60. a 70. rokoch bol dopyt po miešaných whisky taký vysoký, že v Škótsku sa doslova roztrhlo vrece s pálenicami, ktoré ich vyrábali. Trvalo to približne do 60. rokov, keď prišli značky ako Glenlivet alebo Glenfiddich. „Uviedli na trh single malt. V čase, keď boli v móde majstri blenderi, ktorí miešali 40 až 60 rôznych sudov, prišiel zrazu jeden producent a povedal: Máme jeden typ obilia a jednu pálenicu. Od 80. rokov sú single malt whisky na výslní a berú sa ako tie lepšie, zatiaľ čo sa miešané niekedy neprávom podceňujú. Vytvoriť kvalitný blend je v skutočnosti oveľa náročnejšie, než vytvoriť single malt,“ kontruje.
Či už zoženiete v zahraničí vzácnu single malt, alebo vynikajúci blend, je dôležité nenechať si chuť pokaziť colnými predpismi. Samozrejme, colník často nevie odhadnúť cenu a nemusí tušiť, že fľaša má hodnotu v tisícoch eur.
„Dôležité je neprekračovať povolené limity objemu alkoholu na osobu. Ak ich dodržíte, nie je dôvod na podozrenie. Keby som však mal plný kufor vzácnej tequily či mezcalu, napríklad pri vstupe do Austrálie, kde sú kontroly prísne, colníkovi by bolo podozrivé, prečo barman vezie v kufri len 20 fliaš bez akýchkoľvek iných osobných vecí,“ uzatvára Martin Hudák.
