Akú moc majú naše myšlienky? Dokážeme nimi budovať, formovať i deformovať realitu, ktorá nás obklopuje, vysvetľuje psychológ a psychoterapeut Ján Záskalan. To, či sa prirodzene prikláňame k pozitívnemu alebo negatívnemu mysleniu, závisí od konkrétneho človeka. „Časť výskumov tvrdí, že je pre nás jednoduchšie myslieť skôr negatívne,“ vraví. Prečo? Zvyčajne si pamätáme skôr to zlé, vďaka čomu v budúcnosti predvídame nebezpečenstvo a zvyšujeme tým šancu na prežitie.
Pokiaľ dokážeme zmeniť a vyliečiť vnútorné rany a traumy minulosti, prebudí sa v nás sloboda a často odhodlanie zmeniť svet k lepšiemu. „Potreba zmeny často pramení z bolesti. Hľadanie zmyslu toho, čo prežívame, vedie buď k postupnej strate radosti a odhodlania, alebo k nájdeniu viery, že dokážeme ovplyvniť svoju budúcnosť napriek minulosti,“ vraví psychológ.
Dôležitým faktorom, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje naše myslenie, je výchova. Pokiaľ nás v detstve rodičia zahŕňali láskou, podporou, dôverou a vštepovali nám logické dôsledky správania, máme sklon myslieť pozitívne. Podľa Záskalana očakávame, že sa nám v živote bude dariť, a sme nastavení na to, že sú nám okolnosti akosi naklonené.
Ak bolo naše detstvo plné negatívnych očakávaní najmä od rodičov, podobné budú pravdepodobne i naše myšlienky a mentálne nastavenie v budúcnosti. Nebezpečenstvom pre formovanie nášho myslenia sú v princípe akékoľvek rané nespracované traumy.
Dobrou správou je, že svoje myslenie dokážeme zmeniť k lepšiemu. „Radšej ako pojem pozitívne myslenie hovorím o funkčnom, užitočnom myslení, prípadne o myslení, ktoré nám otvára dvere,“ približuje psychológ. Kým niektorí z nás sú zvyčajne schopní automaticky premeniť negatívnu myšlienku na pozitívnu, ďalší s tým môžu mať problém.
Psychológ Ján Záskalan vraví o tom, ako lepšie a zdravšie myslieť. Foto: archív Jána Záskalana
Komplikácie často spôsobujú jadrové schémy, uvádza príklad Záskalan. Ich súčasťou sú takzvané jadrové očakávania, ktoré predstavujú aj nevyslovené myšlienky. Krok smerom k lepšiemu a zdravšiemu mysleniu pre niektorých z nás je, ak ich dokážeme vytiahnuť z podvedomia a pomenovať. „Niekedy je zase podstatou toho, ako zmeniť myslenie k lepšiemu, nájsť niekoho, s kým sa o tieto negatívne myšlienky môžeme podeliť,“ dopĺňa psychológ.
Otvorme sa možnosti neúspechu
V súvislosti s témou pozitívneho myslenia sa často skloňuje takzvaný zákon príťažlivosti. V ňom ide o to, že na čo myslíme, to si do života i pritiahneme. „V psychológii je tento pojem inak formulovaný, hovorí sa mu sebanaplňujúce proroctvo,“ ozrejmuje Záskalan, podľa ktorého to vyslovene neznamená, že ak budeme myslieť na drahé auto, iba tak jednoducho ho získame.
Potrebujeme veriť, že snaha nám pomôže v živote postupne dosiahnuť to, čo si zaumienime. Svoje myšlienky a rovnako očakávania by sme mali nastaviť na to, že sa nám bude dariť, čím zvyšujeme možnosť, že sa to naozaj stane. V opačnom prípade by sme si formovali myslenie, podľa ktorého sa namiesto úspechov zameriame na chyby.
Predstavme si, že nás čaká ťažká skúška, o ktorej si už vopred myslíme, že ju nezvládneme. „Je v poriadku, že nám niečo také napadne. Napadnúť nám to môže,“ opisuje Záskalan. V snahe zlepšiť svoje myslenie by sme sa nemali uchyľovať ku katastrofickým scenárom. Teda, že skúšku nezvládneme, pretože sme sa už predtým dopustili chýb. Podľa psychológa si takýmto spôsobom podkopávame pohodu, vyvolávame vnútorný stres, čím následne klesá náš výkon vplyvom nesústredenosti, paniky, prípadne myšlienkového zablokovania.
Môžeme disponovať všetkými potrebnými vedomosťami na zvládnutie skúšky, no zlyháme pre úzkosť a neistotu, ktorú si sami navodíme. Zdravšie a lepšie myslenie si vyžaduje, aby sme sa otvorili možnosti neúspechu, a aj napriek tomu sa rozhodli pre cestu za šťastím. „Takéto vedomie nás oslobodzuje od toho, aby sme neboli v kŕči. Obrovský tlak na to, že musíme niečo dosiahnuť, nám to často pokazí. Premýšľajme o tom, že existujú iné cesty,“ konštatuje psychológ.
Myšlienky pozorujme s odstupom
Ďalšou prekážkou môže byť takzvané čierno-biele myslenie, podľa ktorého je pre nás všetko buď dobré, alebo zlé, a nič medzi tým neexistuje. Podľa Záskalana môžeme tento problém zažívať, ak sme boli ako deti svedkami čierno-bieleho myslenia rodičov, ak tí napríklad tvrdili, že buď budeme lekármi, právnikmi, podnikateľmi, alebo ničím. Ako sa takéto myslenia zbaviť? „Musíme si uvedomiť, že ho máme. Vo chvíli, ako o niečom vieme, môžeme to zmeniť,“ dodáva psychológ.
V živote je pre nás všeobecne dôležitý balans. V snahe lepšie a zdravšie myslieť by sme si nemali dovoľovať prežívať iba pozitívne myšlienky. Podľa Záskalana je niekedy potrebné cielene vyhľadať človeka a miesto, kde môžeme byť negatívni. Toto pravidlo platí najmä pre ľudí, od ktorých sa očakáva všade naokolo opak. Nebojme sa dotknúť vlastnej negativity, vďaka tomu sa vyhneme hromadeniu podráždenia, agresivity, chybným rozhodnutiam či strate viery v život a jeho zmysel.
Ako zlepšiť myslenie?
Ako si upratať vo vlastnej hlave a zlepšiť svoje myslenie? Psychológ pre tento krok odporúča, aby sme si v pokoji sadli, zobrali papier a pero, a sledovali, okolo čoho sa vlastne točia naše myšlienky. Tým dokážeme zastaviť, prípadne aspoň spomaliť ich kolotoč. Pripomeňme si, že máme právo aj na všetky tie negatívne, pretože to ešte neznamená, že sa nevyhnutne zmenia na realitu.
Naučme sa nechať myšlienky vplávať do nášho vedomia. Vnímajme ich, skúmajme a vedzme, že nemusíme vždy vedieť, odkiaľ sa vlastne vzali. Skrátka nám napadli. „Keď sa naučíme pozorovať ich s odstupom bez toho, aby sme robili paniku, začnú sa samy postupne vytrácať,“ hovorí Záskalan. V prípade, že by sme sa im bránili alebo ich nasilu chceli nahradiť niečím pozitívnym, častejšie by sa vracali.
Pokiaľ sa nám aj napriek pokusom vymaniť sa z kolotoča automatických, vtieravých, negatívnych a často až obsedantných myšlienok nedarí, je vhodné vyhľadať pomoc. „Aby sa z nás nestali ľudia, akými nechceme byť, musíme vedieť, kým chceme byť, kde sú naše hodnoty a tiež mať ľudí, o ktorých sa môžeme oprieť,“ dodáva psychológ. Len si skúsme vybaviť citát od Budhu: „Sme výsledkom nášho myslenia.“
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]