15. apríla 2021

Určite ste to už zažili. Niekto, s kým ste dobre vychádzali, sa zrazu voči vám správa inak. Netušíte, prečo vzťah ochladol. Skúsite to zistiť starou známou otázkou: „Je ti niečo?“ Priletí legendárna odpoveď: „Nie.“ Hups. A teraz čo?

Odpoveď „nie“ často skrýva súvetia dlhé ako týždeň pred výplatou. Ak chceme zistiť viac a dať najavo svoj záujem, stačí jediná zmena: opýtať sa inak.

Základné pravidlo znie jednoducho. Pýtať sa otvorenými otázkami. (Ako hovorili v Pelíškoch: „A přitom taková blbost, co?“) No skôr, ako sa k nim dostaneme, preberme si uzavreté otázky.

Otázky, ktoré nikam nevedú

Často sa stáva, že otázky, ktoré položíme, sú stavané tak, že odpoveď bude iba áno alebo nie. Sme na ne zvyknutí už od detstva, kedy sa nás mama pýtala: „Nechceš jesť?“ „Je ti niečo?“ „Si nahnevaná?“

Uzavretými otázkami teda docielime akurát to, že môžeme pokračovať v kvíze nazvanom „Čo sa asi deje?“ Odpovede sú väčšinou našou domnienkou či dohadom.

Reklama

Bol som účastníkom mnohých rozhovorov, pri ktorých hlavnú úlohu hrajú práve otázky tohto typu. Po nich sa často niektorý z účastníkov pýta, prečo mu nechcel jeho partner v komunikácii nič povedať, bol uzavretý a nikam ten rozhovor nesmeroval.

No a odpoveď? Veď si sa pýtal spôsobom, pri ktorom si mu nedal inú šancu.

Najväčším objavom pri takýchto rozhovoroch je, že tento typ otázok kladú aj ľudia, ktorí dobre poznajú rozdiel medzi nimi. Dokonca ich dokážu v známom prostredí presne používať a pracovať s nimi. Avšak, keď ide do tuhého a ocitnú sa v rozhovore, na ktorý nie sú zvyknutí, tak sa to končí iba horskou dráhou z „nie“ a „áno.“

Prejavte záujem

A teraz otázky otvoríme, vďaka čomu náš partner v rozhovore pocíti skutočný záujem. (Odporúčam úprimný a skutočný záujem). Vždy sa začínajú slovami Ako? Čo? Koľko? Kedy? Kde?

Napríklad: „Ako sa máš? „Čo sa stalo? „Čo ťa rozčúlilo?

Tieto otázky nám pomáhajú budovať vzťahy, zlepšiť ich a dať ľuďom najavo, že sa skutočne chceme dozvedieť, ako sa majú alebo čo ich trápi. Najdôležitejšie je byť pripravený na to, že otvoríme Pandorinu skrinku a dozvieme sa skutočné dôvody. Občas zabolia. No ak chceme zlepšiť naše vzťahy, je to tá najlepšia a najúčinnejšia možnosť.

Skúste si malý test. Vezmite si kolegu alebo partnera/partnerku a pýtajte sa ich napríklad, ako si predstavujú budúcoročnú dovolenku (už by to malo byť reálne). Jednu minútu klaďte zatvorené a jednu minútu otvorené otázky. Uvidíte ten rozdiel.

Raz sme tento malý test skúšali na dvoch kolegoch. Jeden sa pýtal druhého. Položil dovedna 23 otázok: „Boli ste s priateľkou v kine? Boli ste na výlete? Sledovali ste televíziu?“

Takto to chvíľu pokračovalo a po koncerte odpovedí „nie“ prišla tá posledná a zásadná s číslom 23. „Máš vôbec priateľku?“ a odpoveď bola: „Už nie. Minulý týždeň sme sa rozišli. Mám pocit, že som sa jej pýtal málo otvorených otázok.“

Aké najčastejšie chyby robíme?

V praxi to vyzerá takto: „Máš sa dobre?“ (Nečakám na odpoveď.) A kde ste boli cez víkend? (Pauza 0,001 milisekundy.) Lebo my sme boli…“

Vyššie spomenutý rozhovor zvyknú viesť ľudia, ktorí sa sami chcú pochváliť a pýtajú sa vlastne iba preto, aby mohli rozpovedať svoj príbeh či zážitok.

Po otázke je dôležité ticho a poskytnutie času na odpoveď.

Teraz príde skutočná komunikačná tragédia, ktorá sa, bohužiaľ, opakuje nesmierne často: „Ahoj. Ako sa máš? (Nečakáme na odpoveď.) Počúvaj, potrebujem od teba…“

Táto otázka väčšinou bolí a ľudia zvyknú označovať jej autorov ako tých, ktorí stále niečo potrebujú. Následne sa im začnú vyhýbať a často tak po mesiacoch nevrlých odpovedí použijú staré známe: „Je ti niečo?“

Ešte sme neskončili. Prichádza hlavná hviezda.

Poznáte ten pocit, keď sa vám ozve niekto po troch rokoch a len tak sa začne pýtať: „Ako sa máš? Čo nové? Čo deti? Kde si teraz?…“ Celý čas čakáme ako prikovaní, čo sa bude diať. Dokonca používa otvorené otázky, na ktoré odpovedáme s veľkou dávkou nedôvery.

A potom príde ľadová sprcha. „Počuj, potrebujem od teba niečo.“

Reklama

V prípade, že sa my sami dostaneme do tejto situácie a máme sa ozvať človeku po 3 rokoch, tak je lepšie si rovno nasypať popol na hlavu a povedať: „Ahoj. Potrebujem od teba niečo. Viem, že som sa neozval 3 roky a mrzí ma, že ti volám až teraz, keď niečo potrebujem. Chcem to však napraviť a rovno si dohodnime call alebo stretnutie.“

Hlavné je, aby sme dali najavo druhej strane úprimný záujem. Nakoniec je fajn aj úprimná radosť z úspechov druhých.

Inak by to mohlo dopadnúť ako v tom vtipe, kde sa stretnú dvaja známi a jeden sa druhého opýta:

„Ako sa máš?”

„Vieš čo, skvele, fakt sa mi darí, mám novú prácu, práve idem stavať dom a kúpili sme nové auto.“

Ten druhý si len popod nos zamrmle: „Darebák.“

David Kálmán viac ako 16 rokov pôsobí v oblasti leadershipu, strategického riadenia, vyjednávania a vzdelávania. Má za sebou workshopy a prednášky pre viac ako 4 000 ľudí. V súčasnosti pôsobí ako interim manager, konzultant a spíker v oblastiach riadenia, obchodnej stratégie a vzdelávania.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?