Na začiatku bola túžba po zmene, ktorá Barboru Půlpánovú presmerovala od energetiky k umeniu. O pár rokov neskôr sama rozbehla vzdelávací program, kde učí, ako umeniu rozumieť a úspešne doň investovať.
Barbora Půlpánová pracovala v oblasti médií a komunikácie, istý čas pôsobila aj ako hovorkyňa v českom energetickom koncerne ČEZ. V istom momente svojej kariéry sa rozhodla, že potrebuje zmenu. Odišla do Londýna, kde pracovala ako stážistka v PR spoločnosti, ktorá sa zaoberala umením. Netrvalo dlho a bola v kontakte s aukčnou sieňou Christie’s, kde sa o nejaký čas aj zamestnala.
V Christie’s pracovala na oddelení, ktoré sa venovalo vzdelávaniu klientov. V období pandémie sa vrátila do rodného Česka a v roku 2021 tam rozbehla vzdelávací program pre zberateľov umenia EduArt Experience, ktorý odhaľuje zákulisie fungovania trhu s umením a účastníkov kurzov okrem iného učí aj to, ako zbierať umenie.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Za niečo vyše troch rokov už komunita absolventov EduArt Experience narástla na viac ako stovku absolventov. Tento rok v januári kurz spustila aj na Slovensku.
V rámci prvého ročníka projektu na Slovensku, nazvaného EduArt Start, záujemci o umenie navštevujú umelecké ateliéry, galérie, aukčné domy a diskutujú s poprednými slovenskými a zahraničnými odborníkmi z umeleckej brandže.
Začínajúci zberatelia v galérii Benedikta Rejta. Foto: archív BP
„Životná úroveň na Slovensku rastie a ľudia sa chcú obklopovať výnimočnými a originálnymi vecami. Okrem toho je zberateľstvo a podpora umeleckej scény na Západe súčasťou spoločenskej etikety a patrí aj k zodpovednému podnikaniu. Program je určený pre tých, ktorí si toto všetko uvedomujú, umenie ich láka, no nevedia presne, kde začať a ako sa umeniu hlbšie venovať,“ hovorí Barbora Půlpánová.
S Forbesom sa rozprávala aj o tom, že umenie bolo súčasťou jej života odmalička, aké skúsenosti nadobudla v Christie’s, ako aj o tom, ako zbierať umenie, prečo sa doň oplatí investovať a aké tipy má pre začínajúcich zberateľov.
Kľukatá cesta k umeniu
„Moja profesionálna cesta do oblasti umenia bola kľukatá, pôvodne som totiž vyštudovala politológiu a už počas štúdia som pracovala v médiách,“ hovorí na úvod nášho rozhovoru.
Barbora Půlpánová s dielami Milana Housera. Foto:Eda Babák, archív BP
Neskôr „preskočila na druhý breh“ a stala sa hovorkyňou energetickej spoločnosti ČEZ, kde mala na starosti aj zahraničné akvizície, takže veľa cestovala aj na Slovensko, kde si vybudovala dobré profesionálne aj priateľské kontakty. Po rokoch práce v spoločnosti ČEZ si chcela „vyčistiť hlavu“.
„Napadlo mi vrátiť sa do nejakej kreatívnej oblasti, čo pre mňa vždy bolo maľovanie, ktorému som sa venovala ako dieťa. Celý život som chodievala na výstavy do galérií a múzeí, postupne som sa stále viac prepájala s rôznymi ľuďmi z tejto brandže, a tak mi napadlo, že by bolo dobré sa tomu venovať aj profesijne, nielen vo voľnom čase,“ dodáva.
Miera rizika funguje aj pri investíciách do umenia
Umenie si aj v neistých časoch drží hodnotu, a preto je vhodným doplnkom investičného portfólia. Ako pripomína Barbora Půlpánová, ročenka Artplus mapujúca výsledky českých aukcií v roku 2022 ukazuje, že kvalitné umenie dlhodobo poráža infláciu.
Priemerná cena strednej cenovej kategórie (v rozmedzí okolo 5 až 20-tisíc eur) sa za posledných desať rokov reálne zvýšila o 13 percent. Ako na každú investíciu, aj na investície do umenia môžete nahliadať z hľadiska miery rizika, vysvetľuje.
„Ak si vezmete mladých umelcov, ktorí sú na začiatku kariéry, tých si môžete nakúpiť relatívne lacno, no miera rizika či pravdepodobnosť zhodnotenia je najväčšia, pretože pri mladých umelcoch je k dispozícii najmenej ukazovateľov, od ktorých by ste perspektívu zhodnotenia mohli odvodiť.
Stredná skupina zavedených umelcov, ktorí už majú zastúpenie v galériách, majú za sebou skupinové aj sólo výstavy, publikácie. Pri nich je miera rizika nižšia, no musíte do nich investovať viac. Napokon, sú tu top-tier, tzv. „blue-chip“ umelci, ktorí už sú pomerne drahí, ale zhodnotenie pri nich je najvyššie a môže dosahovať okolo 10 percent ročne (ide o globálny priemer).
Umenie je zaujímavá, no dlhodobá investícia, odborníci hovoria o zhodnocovaní za 10 a viac rokov. Je to aj zaujímavé doplnenie investičného portfólia. Zároveň radím diverzifikovať aj v rámci výberu umeleckých diel. Je fajn mať v zbierke umelcov mladších, ale aj umelcov zavedenejších a prípadne, ak vám to finančné možnosti dovoľujú, aj tých špičkových umelcov.
Keď v roku 2017 odišla z ČEZ, rozhodla sa, že vycestuje do Londýna – najskôr len tak na skúšku, pracovať ako stážistka. Tak sa dostala do jednej londýnskej PR agentúry, ktorá sa zameriavala na umenie. Následne získala stáž v Christie’s a keď sa tam otvárala pozícia PR v kombinácii so vzdelávacími aktivitami, tak sa im jej profesijné skúsenosti hodili – i keď boli primárne z inej oblasti.
V rámci Christie’s pracovala na globálnej úrovni – spolupracovala s pobočkami aukčnej spoločnosti v Londýne, Hongkongu, New Yorku a z hľadiska fungovania trhu s umením to bolo veľmi podnetné.
„Každý región funguje trochu inak, všade sú mierne odlišné prístupy k zberateľstvu. Zároveň som v rámci Christie’s maximálne využila možnosti ďalšieho vzdelávania a získala som napríklad aj certifikát z oblasti art businessu,“ hovorí Barbora.
Komentovaná prehliadka výstavy v Kunsthalle Praha. Foto: Eda Babák, archív BP
Pre klientov Christie’s pomáhala organizovať rôzne vzdelávacie aktivity, kde sa viac dostala do kontaktu aj s relevantnými médiami, odborníkmi z brandže, šéfmi múzeí, galeristami, umeleckými poradcami či kurátormi. Tak sa postupne rozrastala aj jej sieť kontaktov.
Nová výzva
V čase, keď tam pracovala, v Chirstie’s premýšľali o tom, že by vzdelávacie aktivity rozbehli aj v rámci stredoeurópskeho regiónu. Tu však zasiahla vyššia moc – s príchodom pandémie sa všetky rozvojové aktivity pozastavili a zároveň nastali v Christie’s štrukturálne zmeny a viacero ľudí, vrátane Barbory, v spoločnosti skončilo. Vrátila sa teda do Prahy a začala koncipovať svoj vlastný vzdelávací program.
„Počas pandémie som mala čas na premýšľanie aj ďalšie štúdium ohľadom toho, ako umelecká scéna v tomto regióne funguje, ešte pred pandémiou som si urobila tour po strednej a východnej Európe, prešla som Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, kde som sa stretávala s odborníkmi z oblasti umenia a snažila sa zadefinovať, ako čo najlepšie vystavať svoj program, ktorý už dnes pár rokov úspešne funguje a prešla ním viac ako stovka absolventov,“ hovorí Barbora Půlpánová.
Cieľom kurzov, ktoré trvajú šesť mesiacov, je s pomocou online prednášok či osobných stretnutí s odborníkmi z brandže oboznámiť ľudí s tým, ako funguje trh s umením. V rámci kurzov účastníci chodia aj priamo do umeleckých ateliérov.
V ateliéri Lubomíra Typlta. Foto: Tereza Dudíková, archív BP
Kurz na Slovensku začal v januári a jeho úlohou je okrem iného naučiť ľudí aj to, aký vplyv na zhodnotenie diela konkrétneho umelca má to, keď sa dostane do inštitucionálnych zbierok významných galérií či múzeí, ako kariéru ovplyvňujú skupinové a sólo výstavy.
„To všetko by mal zberateľ vedieť, aby dokázal urobiť uvedomelý nákup umenia. Nie je to len preto, aby si kupovali umenie „lebo sa to oplatí“, ale hlavne preto, aby si pestovali umelecký vkus a vášeň, aby boli schopní kupovať si diela, ktoré sú kvalitné, ktoré ich intelektuálne stimulujú a zároveň sa investíciou ich peniaze minimálne uchovajú svoju hodnotu v čase,“ vysvetľuje Barbora.
Ako teda kupovať dobré umenie? Možno to nebude presne to, čo chcete počuť, ale vzdelávať sa je potrebné – teda aspoň pokiaľ nemáte poruke naozaj skúseného poradcu.
V depozitári galérie Kvalitář s českým kurátorom Janem Dotřelem. Foto: Vojtěch Veškrna, archív BP
„Dôležitý aspekt, ako nahliadať na nákup umeleckého diela okrem inštitucionálneho ukotvenia umelca je aj ten, či má dané dielo nejakú zaujímavú myšlienku, ktorá podnecuje širšiu diskusiu, prípadne ďalej posúva aktuálny spoločenský diskurz. Osobne si totiž myslím, že práve toto je najdôležitejšou úlohou umenia. Umenie nám pomáha vytvárať bázu na novú perspektívu vnímania problémov, ktorá je pre umelecký aj spoločenský rozvoj veľmi dôležitá,“ uzatvára Barbora.
Na Slovensku výber umelcov diskutovala s Michalom Stolárikom, zaradila medzi nich mená ako Dorota Sadovská, Patrícia Koyšová, Peter Cvikom či Adam Šakový. Okrem toho sa účastníci stretnú s galeristami a špecialistami z aukčných spoločností a ďalšími aj zahraničnými odborníkmi z oblasti umenia a obchodu s umením.
Koho zaujíma umenie?
Do Barboriných kurzov chodia spravidla ľudia vo veku 30 až 50 rokov, väčšinou ide o manažérov väčších alebo majiteľov menších firiem, startupisti či iní profesionáli z biznisu.
„Dôležité je povedať aj to, že to nie sú milionári. Posolstvo EduArtu je, že zberateľom sa môže stať každý, nemusíte mať na účte milióny. Dobré umenie si viete kúpiť aj za oveľa menšie sumy. Je to skôr o vášni a prejave individuálneho vkusu, nie o tom, že si musíte kupovať položky za státisíce eur.“
Väčšinou sú to z pohľadu zberateľstva začiatočníci, ktorí by si radi kúpili nejaké umelecké dielo, ale nevedia, ako začať. Často majú aj obavu ísť do galérie a vyhovuje im, že tam chodíme ako skupinka. Ja sa za nich často pýtam aj otázky, ktoré by sa oni možno báli spýtať,“ vysvetľuje Barbora. Ľudia sa tiež naučia, ako si budovať umelecké zbierky a zároveň majú možnosť stať sa súčasťou nejakej komunity.
Aké knihy čítať?
Ste začiatočníci a chcete sa lepšie zorientovať v zberateľskom svete? Barbora pre vás pripravila niekoľko odporúčaní, po akých knihách siahnuť.
Ethan Wagner a Thea Westreichová Wagnerová: Sbíraní umění: vášeň, investice a mnohem víc
Konzultanti v oblasti umenia Thea Westreich Wagnerová a Ethan Wagner čerpajú zo svojich skúseností získaných počas dlhoročnej práce so zberateľmi a umeleckými inštitúciami. Prostredníctvom desiatich tematických kapitol ponúkajú zasvätený, ale zároveň laický pohľad do niekedy trochu záhadného sveta zberateľstva súčasného umenia.
Don Thompson: Jak prodat vycpaného žraloka za 12 milionů dolarů
Tema
Trojdielny seriál Dona Thompsona o svetovom trhu s umením, ktorého prvým a najlepším dielom je Ako predať vypchatého žraloka za 12 miliónov dolárov a najnovším kniha Oranžový balonkový pejsek.
Sarah Thompson: Sedm dní ve světě umění
Jednotlivé príbehy z tejto knihy sa odohrávajú počas siedmich dní v šiestich najvýznamnejších mestách umeleckej scény – v New Yorku, Los Angeles, Londýne, Bazileji, Benátkach a Tokiu. Rôznorodé postavy v nich obhajujú protichodné definície umenia – pre niektorých je to luxusný tovar alebo zábava, pre iných intelektuálna práca alebo druh alternatívneho náboženstva.
Marta Gnyp: The Shift. Art and the Rise to Power of Contemporary Collectors
Pre skúsenejších zberateľov je vhodná kniha nemeckej galeristky, zberateľky a autorky v oblasti umenia. Kniha čitateľa sprevádza svetom súčasného umenia, analyzuje motívy a správanie medzinárodne pôsobiacich zberateľov, vysvetľuje popularitu súčasného umenia a odhaľuje nepísané pravidlá aj pretrvávajúce mýty v tejto oblasti.
