30. septembra 2019

Digitálny život nás pohlcuje a sociálne siete vplývajú nepriaznivo na naše mentálne zdravie. Najnovšia štúdia medzi americkými tínedžermi potvrdila súvislosť medzi časom stráveným na nich a rizikom vzniku duševných problémov. Mnohým ľuďom pomáha napríklad digitálny detox, podľa psychológa naň však treba ísť opatrne.

Možno to poznáte aj vy. Sedíte v kancelárii a venujete sa práci, keď vám zrazu zapípa notifikácia. Ihneď siahnete po telefóne a do pár sekúnd, podobne ako 83 percent mileniálov, odpíšete na správu. A v tom zbadáte blikajúce čísla pri ďalších aplikáciách. Počas hodiny sústredenej roboty ste si nevšimli pár emailov, jednu whatsappovú správu a žiadosť na LinkedIne.

Ani neviete ako, zamotáte sa v riešení štyroch rozličných úloh či tém naraz a na rozrobený projekt si spomeniete o dve hodiny. Podobných vyrušení sa nazbierajú aj desiatky a ich negatívny vplyv na našu prácu je potvrdený. Podľa štúdie University of California nám po obyčajnom vyrušení trvá približne 23 minút, kým sa začneme opäť sústrediť na pôvodnú úlohu. „Mozog je orgán, ktorý pri vedomej činnosti pracuje najefektívnejšie vtedy, keď sa venuje jednej veci. Žonglovanie s viacerými podnetmi mu uberá na výkone, spotrebúva veľa energie, jeho efektivita klesá, rýchlejšie sa unaví a robí viac chýb,“ dopĺňa psychológ Martin Miler.

Psychologička: Deti si neuvedomujú, že videá a fotky influencerov sú len výrezom reality

Často sú to podľa neho práve sociálne siete, ktoré ustavičnými notifikáciami nútia človeka opakovane siahnuť po smartfóne a stráviť na ňom oveľa viac času, než by si k zaumienil.  On sám sa často pristihne pri tom, ako si bezmyšlienkovite prezerá ďalšie a ďalšie príspevky, ktoré, ako tvrdí, vôbec nehľadal, nechcel ani nepotreboval. „Už len to, že máme potrebu pozrieť, či sa neobjavilo niečo nové, či niekto nepridal zaujímavý komentár či fotografiu alebo neposlal nový e-mail, sú znaky miernej závislosti,“ upozorňuje.

Výskum na Chicagskej univerzite dokonca zistil, že len samotná prítomnosť smartfónu pri práci znižuje našu kognitívnu kapacitu. Aj v prípade, že ho máte vypnutý, otočený displejom nadol či odložený v šuflíku. „Kyberpriestor vytvára tlak na to, aby človek udržal krok s aktuálnym dianím, keďže tok informácii je nekonečný, neustále plynie a môže sa veľmi rýchlo a dramaticky meniť,“ dopĺňa psychológ Gabriel Hruštic.

Duševné problémy

Dopady neustálej prítomnosti online sú však ešte vážnejšie. Už v roku 2017 výskumníci zistili, že za posledných 25 rokov narástol výskyt úzkosti až o 70 %. Významný podiel na tom majú sociálne siete. Najnovší výskum v tejto oblasti sa zameral na tínedžerov. Ukázalo sa, že tí, ktorí strávia na sieťach viac ako tri hodiny denne, sú dvakrát náchylnejší na rozvinutie mentálnych problémov. Medzi tie patrí napríklad depresia, úzkosť, agresivita či antisociálne správanie.

Chcete byť produktívnejší? Rozlúčte sa s digitálnymi nástrojmi

Aj keď veľa štúdii v tejto oblasti našlo spojenie medzi zdravím tínedžerov a využívaním digitálnych či sociálnych médií, len veľmi málo z nich sa na túto súvislosť pozeralo v určitom časovom horizonte.  Z tohto pohľadu sú nové zistenia podľa realizátorov štúdie unikátne. Tí tínedžeri, ktorí reportovali intenzívny čas na sociálnych sieťach, majú zvýšenú pravdepodobnosť rozvoja problémov o rok neskôr.

Sivý mód

Čo robiť, aby sme tento problém zmiernili? „Treba obmedziť vplyv digitálnych podnetov na minimum. Vedieť si vopred vystavať hranice, kedy a čomu sa budem venovať v online svete, rozhodovať sa na základe toho, čo potrebujem a nie, čo chcem,“ hovorí Hruštic. Dá sa to trebárs nastavením limitov na aplikáciách, ktoré sa po uplynutí stanoveného času zablokujú, úplným vypnutím notifikácií a pre odvážnych je k dispozícii aj nastavenie sivého módu obrazovky.

V rámci neho budete vidieť v smartfóne všetko v čiernobielej farbe, vrátane sociálnych sietí, natáčaného videa či fotiek, ktoré vám prídu od iných ľudí. Vyskúšala to aj autorka tohto článku a čas strávený pred obrazovkou jej klesol v niektoré dni aj o dve hodiny. Dôvodom je fakt, že farby nám stimulujú určité časti mozgu, priťahujú našu pozornosť a tieto znalosti šikovne využívajú aj dizajnéri telefónov. Farebné ikonky nám poskytujú určitú formu odmeny už len odblokovaním telefónu dostane spomínaná časť nášho mozgu určitú odmenu.

Digitálny detox

V súčasnosti ľudia využívajú aj iné formy kontroly života online. Podľa Milera môže zmierniť negatívne pocity, ktoré so sebou technológie prinášajú, aj občasný digitálny detox. Podľa Hruštica je dokonca nevyhnutný. Ide o strávenie určitého času bez mobilného telefónu, počítača, televízie a iných elektronických zariadení. No aj tu je potrebné byť opatrný. „Všetci poznáme jojo efekt pri diétach, kedy sa po odopieraní si jedla, vrhneme opäť na prejedanie a sme tam, kde sme boli. Podobne to môže byť aj s tým, keď odložíme mobil do zásuvky na dva týždne. Preto by mal digitálny detox slúžiť na to, aby sme si trochu odvykli od digitálnych vplyvov, odpočinuli si, prehodnotili k nim vzťah a našli zdravú mieru využívania,“ vraví Hruštic.

Ukazuje sa napríklad, že až 85 percent majiteľov smartfónov si ich kontroluje počas toho, ako hovorí s priateľmi či rodinou. Až polovica 18 až 29-ročných ľudí si telefón prezrie niekoľkokrát za hodinu. Aj preto môžu byť začiatky odúčania sa od neustálej online prítomnosti ťažké. Psychológovia spomínajú napríklad nutkanie neustále siahať po telefóne či fantómové zvonenia, známe tým z nás, ktorí pri práci veľa telefonujú. Ľahko totiž podliehajú zvukovej ilúzii skreslenia hocijakého zvuku na zvonenie telefónu.

Pri prerušení kontaktu so sociálnymi sieťami sa hovorí aj o tzv. fenoméne FOMO – fear of missing out, teda strachu z odpojenia. Podľa Hruštica je jedným z faktorov, ktorý sa podieľa na závislosti na internete. „Ide o prenikavý strach, že nám uniká dianie na sieťach a že mimo online aktivity strácame svoju orientáciu v komunite. Vyvoláva to v nás hlbokú úzkosť a môžeme kvôli nej zlyhať pri snahe o abstinenciu,“ hovorí psychológ.

 Digitálny minimalizmus v digitále

Svoj čas pred obrazovkou sa rozhodol skresať aj CEO samsiDital Kamil Aujesky, pre ktorého to na prvý pohľad ako pre šéfa digitálnej agentúry, môže byť ešte ťažšie. On však tvrdí, že práve pre túto skupinu ľudí je „vypnutie“ najdôležitejšie. „Každý kreatívny človek by mal byť na telefóne čo najmenej,“ myslí si.

Aké sú jeho vychytávky?„Už dlhodobo mám na notebooku a v mobile zablokovaný Facebook feed, čiže keď aplikáciu otvoríte, uvidíte len správy a notifikácie, ktoré som vypol na úplné minimum. Prefiltroval som si Instagram a snažím sa tam chodiť čo najmenej a, keďže je to už možné, správy od ľudí na IG začnem riešiť cez inbox na Facebooku,“ hovorí Aujesky. V kancelárii má tiež mobil zavretý v šuflíku a ak neočakáva kuriéra, na stretnutia si ho so sebou vôbec neberie. Odporúča tiež vypnúť upozornenia na neprečítané správy pri aplikáciách na obrazovke, nastaviť si denný limit a odložiť telefón pred spaním.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk