7. mája 2020

Andrea Rajňáková už desiatky rokov žije a pracuje v Singapure. Po skúsenostiach, ktoré ako lekárka nazbierala v univerzitnej nemocnici, si tam vybudovala úspešnú kariéru a postupne založila dve vlastné súkromné gastroenterologické kliniky, jednu v roku 2010 a druhú o osem rokov neskôr. S magazínom Forbes hovorila okrem iného aj o tom, ako Singapur reaguje na pandémiu nového koronavírusu a aké výzvy pred svetom v súvislosti s touto krízou podľa nej ešte stoja.

Z Bratislavy do Singapuru

Andrea Rajňáková vyštudovala medicínu na bratislavskej Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr sa presťahovala za manželom, ktorý v roku 1991 získal prácu v IBM v Singapure. Presadiť sa tam ako lekárka bolo komplikované, to ju však vôbec neodradilo. „V Singapure sa nevedelo veľa o úrovni slovenského školstva a zdravotníctva. O to ťažšie bolo presadiť sa tu a presvedčiť miestnych o vedomostiach a schopnostiach slovenských lekárov či získať pozíciu v klinickej praxi,“ spomína.

„Momentálna testovacia kapacita v Singapure je 8-tisíc testov za deň a plánuje sa zvýšiť na 40-tisíc testov za deň.“

Po absolvovaní všetkých vyžadovaných atestačných skúšok – vo Veľkej Británii aj v samotnom Singapure – sa prihlásila na doktorandské štúdium na National University of Singapore a dizertačnú prácu, ktorá sa venovala rakovine žalúdka, úspešne obhájila v roku 1999.

Andrea Rajňáková pôsobí v Singapure už od 90. rokov. Medzičasom tam vybudovala už dve vlastné súkromné gastroenterologické kliniky. Foto: Archív Andrey Rahňákovej

Okrem iného absolvovala aj 9-mesačnú stáž v rímskej nemocnici Gemelli pod vedením vtedajšieho prezidenta Európskej spoločnosti pre gastroenterológiu a endoskopiu, profesora Guida Costamagna, so zameraním na endoskopickú liečbu rakoviny žlčových ciest a pankreas.

Po návrate do Singapuru tento odbor ďalej rozvíjala a vyškolila množstvo mladých gastroenterológov. Venovala sa aj vedeckej a publikačnej činnosti a po 15 rokoch pôsobenia v univerzitnej nemocnici sa rozhodla otvoriť si vlastnú súkromnú prax.

Svoju prvú súkromnú kliniku otvorila v roku 2010 v centre mesta neďaleko známej singapurskej ulice Orchard Road. Druhú  kliniku otvorila pred dvoma rokmi v lokalite Novena, ktorú singapurská vláda buduje a rozvíja ako supermoderný „medicínsky hub“.

Svet zažíva neštandardnú situáciu v súvislosti s bojom proti šíreniu nového koronavírusu. Aká je v situácia v Singapure?

Singapur zareagoval na epidémiu, dnes už pandémiu COVID-19, v januári 2020. Krajina má skúsenosti z predchádzajúcich epidémií – SARS v roku 2003 a H1N1 v roku 2009, a vláda vedela, že nemôže čakať, ale treba rýchlo konať. Vláda okamžite zorganizovala pracovnú skupinu, ktorej členmi sú ministri zdravotníctva, národného hospodárstva, financií, komunikácie a informácií, obchodu, dopravy, životného prostredia, zahraničného obchodu, práce a školstva. Do apríla bola situácia pod kontrolou, vďaka prepracovanému mapovaniu kontaktov bol každý nový prípad podchytený a všetky kontakty boli umiestnené do karantény. Do 7. apríla tu bolo zaznamenaných 1 481 prípadov, z čoho väčšina boli prípady „dovezené“ zo zahraničia.

Slovenská lekárka v Nemecku: Naše tempo
sa napriek pandémii skoro nezmenilo

Situácia sa však zmenila, počet infikovaných začal v priebehu apríla významne stúpať. Čo sa udialo?

Počet prípadov začal stúpať od 7. apríla medzi zahraničnými nájomnými robotníkmi, ktorých je tu okolo 300-tisíc a pochádzajú z okolitých krajín, najmä z Bangladéša. K 6. máju počet pozitívnych prípadov narástol na 20 198, z čoho najväčší počet tvoria nájomní robotníci, a počet úmrtí dosiahol 18. Prudký nárast je dôsledkom prísneho testovania týchto robotníkov, pričom veľká väčšina z nich nemá žiadne alebo veľmi slabé symptómy. Ako reakcia na túto situáciu bolo prijatie sprísnených opatrení, ktoré budú trvať do 1. júna 2020.

„Verím, že mnohé štáty si uvedomia, aké dôležité je byť pripravený na epidémie a pandémie, aj keď sa nevyskytujú často. Takéto postupy je ťažké vytvoriť zo dňa na deň. Príprava trvá roky.“

Ako postupovala vláda vzhľadom na známe ohnisko nákazy?

Toto ohnisko nákazy bolo potrebné dať pod kontrolu v čo najkratšom čase. Robotníci žili v ubytovniach, ktoré boli sústredené v niekoľkých častiach Singapuru. Aby sa obmedzila hrozba šírenia nákazy, počas dvoch nocí postavila armáda nové ubytovacie zariadenia, prerobila veľké výstavné haly, štátne byty a niektoré továrne na ubytovne. Všetkých robotníkov postupne presťahovali do náhradných ubytovacích zariadení a vyčlenil sa zdravotnícky personál a lekári na postupné otestovanie všetkých robotníkov. Momentálna testovacia kapacita v Singapure je 8-tisíc testov za deň, a plánuje sa zvýšiť na 40-tisíc testov za deň.

Pandémia nás navždy zmení.
Už nikdy nebudeme pracovať a nakupovať tak ako predtým

Aké obmedzenia boli prijímané postupne od začiatku nákazy?

Singapur má vypracovaný podrobný sled konkrétnych opatrení, ako postupovať v čase epidémie či pandémie. Tento systém sa volá DORSCON (Disease Outbreak Response System Condition) a má štyri stupne: zelený, žltý, oranžový a červený. Mení sa podľa stupňa nákazy a počtu nových prípadov. Zahŕňa opatrenia s vplyvom na denný režim obyvateľstva. Prvý prípad bol v Singapure zachytený 23. januára 2020 a od 7. februára máme v Singapure stupeň DORSCON oranžový. Jednotlivé opatrenia sa postupne sprísňujú podľa počtu nových prípadov a šírenia pandémie.

Ľudia nakupujúci začiatkom apríla na známej singapurskej ulici Orchard Road, kde má svoju súkromnú gastroenterologickú kliniku aj Andrea Rajňáková zo Slovenska. Foto: SITA/AP – Yong Teck Lim

Ako v boji proti šíreniu nákazy pomáha fakt, že Singapur má skúsenosti s podobnými epidémiami z minulosti?

Mnoho ľudí si pamätá epidémiu SARS v roku 2003 a H1N1 v roku 2009. Hlavne spomienka na SARS v ľuďoch vyvoláva rešpekt a každý sa snaží, aby sa situácia dostala čím skôr pod kontrolu. V porovnaní s rokom 2003, keď bol SARS, dnes sú ľudia oveľa lepšie informovaní vďaka internetu a mobilom, čo vtedy nebolo až na takej úrovni.

Ako môže podľa vás táto skúsenosť ovplyvniť do budúcnosti život na svete?

Bude to nezabudnuteľná skúsenosť a bude mať aj silný ekonomický dosah, ktorý pretrvá niekoľko mesiacov, možno aj rokov. Verím, že mnohé štáty si uvedomia, aké dôležité je byť pripravený na epidémie a pandémie, aj keď sa nevyskytujú často. Takéto postupy je ťažké vytvoriť zo dňa na deň. Príprava trvá roky. Na druhej strane, počas tejto pandémie boli zaznamenané pozitívne zmeny, čo sa týka životného prostredia a znečistenia ovzdušia. Obávam sa, že po skončení pandémie sa vlády a podniky budú snažiť dobehnúť stratené zisky, čo môže ísť na úkor ochrany životného prostredia.

Ako na šírenie COVID-19 reagoval Singapur:

  • Informovanosť. Od začiatku vypuknutia COVID-19 vláda a ministerstvo zdravotníctva pravidelne informujú občanov o aktuálnom stave počtu pacientov, nových prípadov, hospitalizovaných a prepustených, ako aj o počte úmrtí. Od zaregistrovania prvého prípadu bolo od 23. januára 2020 do 4. máj zaznamenaných 18 úmrtí.
  • Hygiena. Všetky médiá ľuďom stále pripomínajú dodržiavanie hygienických návykov – umývanie rúk, sociálny odstup, nosenie rúšok.
  • „Circuit breaker“. Opatrenie, ktoré bolo zavedené s platnosťou od 7. apríla do 4. mája, a následne s predĺžením do 1. júna v dôsledku nárastu prípadov. Od tohto dňa je povinné nosenie rúšok a nastali vysoko sprísnené opatrenia. Zavreli sa všetky školy, prešlo sa na výučbu z domu. Boli zavreté podniky a úrady a ľudia prešli na prácu z domu. Zavreté boli aj verejné miesta, ktoré nespadajú do kategórie nevyhnutných organizácií a služieb vrátane obchodov, reštaurácií a podobne. Kiná, divadlá a koncerty boli zrušené už skôr. Nevyhnutné organizácie a služby zostali otvorené – zdravotnícke zariadenia, nemocnice, banky, potraviny, lekárne. V zdravotníckych zariadeniach boli zrušené neurgentné prípady, aby sa uvoľnila kapacita pre akútne chorých. Neurgentné prípady sa kontaktujú s lekármi cez videokonzultácie a lieky sa posielajú pacientom kuriérom. Občania sú vyzývaní, aby sa nenavštevovali, aby zostali doma a aby potraviny nakupovali cez internet s donáškou do domu.
  • Mapovanie kontaktov. Singapur má vypracovaný systém mapovania kontaktov. Každý nakazený občan je okamžite podchytený a zisťuje sa jeho cestovná anamnéza, kontakty a miesta, kde sa pohyboval. Kontakty sa následne vyhľadávajú a majú prikázanú 14-dňovú karanténu.
  • Monitorovanie teploty a zdravotného stavu. Od začiatku vypuknutia pandémie si každý občan musel merať teplotu dvakrát denne a pozorovať zdravotný stav. Ak sa niekto necítil dobre, mal teplotu nad 37,5 stupňa, zapálené hrdlo, nádchu, bolesti tela a svalov, kašeľ, bolesti na hrudníku alebo sťažené dýchanie, musel sa okamžite hlásiť na vybratých klinikách. Termoskeny zaviedli na letisku, v nemocniciach, školách, pred vstupom do budov, na pracoviskách, v obchodných centrách či bankách.
  • Špecializované kliniky pre pacientov s podozrením na COVID-19. Singapur vyhradil vyše 900 (z celkového počtu okolo 1 700) súkromných kliník prvého kontaktu, ktoré boli určené pre pacientov s podozrením na COVID-19. Tieto kliniky sú vybavené prostriedkami na testovanie pacientov na koronavírus, ako aj dostatočným množstvom ochranných zdravotných prostriedkov pre lekárov, sestry a pomocný personál. Pacienti, ktorí potrebujú hospitalizáciu, sú prevezení do Národného ústavu pre infekčné ochorenia.
  • Povinná 14-dňová karanténa. Infekčné opatrenia a karanténa v Singapure majú tri podoby: V januári, vo februári a začiatkom marca bolo zavedené tzv. leave of absence (LOA) na 14 dní ako preventívne opatrenie na zabránenie prenosu infekcie pre ľudí, ktorí prišli z určitých krajín. Ľudia by mali zostať vo svojich domovoch, minimalizovať návštevy a viesť si záznamy o osobách, s ktorými prichádzajú do priameho kontaktu. Ľudia na LOA môžu opustiť svoje bydlisko pre každodenné potreby či návštevu dôležitých záležitostí, ale musia minimalizovať čas strávený vo verejných priestoroch a kontakt s ostatnými.
  • Druhý stupeň je „stay home notice“ (SHN), zaviedli ho v dôsledku zhoršenia situácie. Ľudia umiestnení na SHN musia zostať v mieste svojho bydliska a nemali by k sebe pozývať návštevníkov. Tretí stupeň je tzv. karanténa. Ide o právny poriadok vydaný jednotlivcom podľa zákona o infekčných chorobách, má právnu silu s prísnymi sankciami za nedodržanie. Karanténa sa vydáva na izoláciu jednotlivca, ktorý je nosičom ochorenia alebo je u neho podozrenie na infekčnú chorobu, prípadne mal kontakt s osobou, u ktorej už bolo infekčné ochorenie potvrdené.
  • Finančné prostriedky. K 10. aprílu dal Singapur na podporu ekonomiky okolo 60 miliárd singapurských dolárov (SD, zhruba 39 mld. eur), čo predstavuje asi 12 percent HDP. Vo februári vláda vyčlenila 6,4 mld. SD na pomoc ľudom. Koncom marca doplnila rozpočet o 48 mld. SD na ochranu pracovných miest a podporu najviac zasiahnutých oblastí, neskôr vyčlenila ďalších 5,1 miliardy SD (napríklad aj na podporu platov zamestnancov).

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?