Muskova spoločnosť zaoberajúca sa kozmickými technológiami, OpenAI aj Anthropic mieria na burzu s obrovskými očakávaniami. Investori opäť riešia starú otázku: kde sa končí revolúcia a začína bublina?
Wall Street v skutočnosti nikdy nepredávala akcie, ale príbehy, a tento jún má v katalógu najdrahší, aký kedy ponúkala. Na Nasdaq vstupuje SpaceX pri valuácii okolo 1,8 bilióna dolárov. Väčšie IPO si dejiny nepamätajú. Firma Elona Muska chce vyzbierať 75 miliárd, takmer trojnásobok toho, čo doterajší rekordér Saudi Aramco.
A v rade za ňou už stoja Anthropic a OpenAI: obe podali prospekty v priebehu jediného júnového týždňa, akoby si rezervovali stôl vo svetochýrnej reštaurácii, kde sa práve uvoľnilo miesto.
Čísla majú poéziu, ktorú netreba prikrášľovať. Tri firmy, z ktorých ani jedna ešte nie je zisková, majú dnes spolu papierovú hodnotu vyššiu než celý hrubý domáci produkt Francúzska. SpaceX vlani prerobila takmer päť miliárd dolárov aj v dôsledku pohltenia Muskovej AI firmy xAI so sociálnou sieťou X.
Analytici zo spoločnosti Morningstar odhadujú jej férovú hodnotu na menej než polovicu ponúkanej ceny. „Valuácia SpaceX či niektorých jazykových modelov je urážkou ľudskej inteligencie, odtrhnutou od akejkoľvek reality,“ neudržal sa pre denník Les Échos Pierre-Yves Gauthier, spoluzakladateľ analytickej spoločnosti AlphaValue.
Samoživiaca sa bublina
Pamätníci dotcomovej horúčky prežívajú druhú mladosť. Vtedy stačilo prilepiť k názvu .com a akcie lietali. Dnes stačí pomyselné .ai. Výrobca tenisiek Allbirds vyskočil po ohlásení obratu k umelej inteligencii zhruba o šesťsto percent za jediný deň. Tenisky zjavne behajú pomalšie než fantázia investorov.
Podobností s rokom 2000 je viac. Technologické giganty dnes žijú v takmer incestnom objatí: každý je striedavo investorom, zákazníkom, dodávateľom aj veriteľom toho druhého, takže peniaze krúžia v uzavretom okruhu a každé kolo zvyšuje papierovú hodnotu všetkých zúčastnených. Analytici tomu hovoria samoživiaca sa bublina.
Presne tak kedysi fungoval vzťah „telekomov“ a internetových firiem. A k tomu strach, že človek zmešká obchod storočia: pri veľkých úpisoch majú investori na rozhodnutie pár dní a hŕstku čísel. Rovnaký kokteil sa podával aj naposledy.
Revolúcia a cena
Bolo by však lacné skončiť pri irónii. Táto bublina – ak ňou vôbec je – má totiž háčik: viaceré jej hviezdy reálne zarábajú. Nvidia je nehanebne zisková a Anthropic s OpenAI vygenerovali za necelé tri roky desiatky miliárd dolárov tržieb, o čom sa koncom 90. rokov nesnívalo nikomu. SpaceX navyše naozaj lieta, zatiaľ čo Pets.com kedysi len posielal granuly.
Problém teda neznie, či je umelá inteligencia revolúciou. Je. Musíme však zodpovedať otázku, či podobná zásadná zmena ospravedlňuje akúkoľvek cenu. Joachim Klement z Panmure Liberum to vo Financial Times nazval nemožnou matematikou AI boomu: ak budú IT velikány investovať súčasným tempom – len tento rok vyše sedemsto miliárd dolárov –, hrozí jedna z najväčších deštrukcií akcionárskej hodnoty v histórii. Holandské tulipány aspoň kvitli.
Pre drobného investora z toho plynie staré poučenie. SpaceX mu veľkoryso vyhradila takmer tretinu akcií, a keď veľkí hráči tak ochotne púšťajú malých k stolu, slušný človek sa najprv zdvorilo spýta, kto vlastne zaplatí večeru. Možno raketa naozaj doletí až na Urán. Len si pri kúpe lístka treba priznať, že platíme za smer letu, nie za garantované miesto na sedenie.
