Centrálna banka chce byť aktívna v inováciách. Po Inovačnom hube spúšťa Regulačný sandbox, teda „pieskovisko“ nápadov. O dôvodoch hovorí Júlia Čillíková, výkonná riaditeľka úseku dohľadu a ochrany finančného spotrebiteľa NBS.
Centrálna banka spustila v roku 2019 projekt Inovačný hub a v januári tohto roku pribudol regulačný sandbox. Čo bolo vašou motiváciou?
V roku 2019 sme sa rozhodli podporiť finančné inovácie na Slovensku. Začalo sa veľa rozprávať o big data (veľkých dátach), cloude, zbere údajov na diaľku a o prístupe k platobným účtom tretími stranami. Rovnako sa začalo oveľa častejšie hovoriť o kryptoaktívach.
Vytvorili sme preto tím a spustili Inovačný hub ako priestor na jednorazové debaty s firmami. Dnes už funguje tri roky a myslím si, že sa osvedčil. Za ten čas nás oslovilo zhruba šesťdesiat subjektov. Zbierame aj spätnú väzbu a väčšina firiem by mala záujem o ďalšiu spoluprácu.
Biometria a krypto
Z akých odvetví prichádza dopyt inovátorov? Čím sa zaoberajú?
Najviac záujemcov o inovácie prichádza z odvetvia kryptoaktív a platobných služieb. Kryptoaktíva sú témou, ktorá je stále neregulovaná, no sú tu veľké očakávania. Okrem toho je tu aj záujem o bezkontaktné uzatváranie zmlúv s použitím biometrie.
Pre aký typ subjektov je hub určený?
Nejde len o startupy, ale aj o subjekty, ktoré už na trhu pôsobia, no chcú to robiť inak. Sme v kontakte s bankami, poisťovňami, obchodníkmi s cennými papiermi, ktorí nás oslovili, lebo mali nápad, ktorý dá klientom pridanú hodnotu.
V rámci hubu sme to odkonzultovali a oni to uplatnili na trhu. Hovorili sme teda aj s veľkými hráčmi, ktorým sme boli schopní poradiť, znížiť ich právnu neistotu a oni následne mohli svoje riešenie uplatniť.
Spomenuli ste kryptomeny. Aký vzťah k nim má NBS?
Ak by centrálna banka nevyvíjala žiadnu aktivitu, inovácie by žili vlastným životom aj bez nás. To platí aj na tomto trhu. Kryptoaktíva tu sú, veľa ľudí s nimi obchoduje. V agentúre Focus sme si dali urobiť prieskum, z ktorého vyšlo, že 5,8 percenta Slovákov už vlastní kryptoaktíva. Ďalšie 3,1 percenta ich vlastnilo v minulosti.
Dovedna tak má konkrétnu skúsenosť s kryptoaktívami až takmer desať percent obyvateľov Slovenska. Je teda zrejmé, že to už nie je okrajová záležitosť. Okrem toho sa Európska centrálna banka chystá zaviesť digitálne euro ako doplnok k digitálnym aktívam.
Musíme sa na túto zmenu pripraviť. Potrebujeme poznať trh. Hoci môžeme mať na veci iný názor, potrebujeme sa stretávať.
Ako investovať bezpečne
NBS sa v tom dosť odlišuje od iných centrálnych bánk, ktoré majú otvorenú averziu ku kryptomenám. Ako tu definujete svoje postavenie?
Keďže dnes kryptoaktíva nie sú regulované, momentálne je našou úlohou v tejto téme najmä ochrana spotrebiteľa. Mnohí spotrebitelia napríklad nevedia, kde kryptoaktíva bezpečne nakúpiť.
Naším cieľom je, aby uprednostňovali regulované subjekty, teda banky či obchodníkov s cennými papiermi, a do budúcnosti (po nadobudnutí účinnosti novej regulácie) aj iné licencované subjekty. Spotrebiteľ sa tak vyhne najväčšiemu riziku – podvodnej distribúcii.
Naším úmyslom je v budúcnosti po štarte pripravovanej celoeurópskej regulácie umožniť spotrebiteľom skontrolovať si distribútora v zozname dohliadaných subjektov, ktorý budeme viesť, obdobne ako je to dnes pri iných regulovaných sektoroch, napríklad v podobe zoznamu licencovaných sprostredkovateľov, bánk a poisťovní.
Práve nízka finančná gramotnosť spôsobuje, že spotrebitelia často naletia aj na veľmi prízemné a jednoduché podvody. Zverejňujeme preto články, zameriavame sa na to, kde kryptoaktíva nakúpiť, uschovať a na čo si dať pozor.
Musíme tento obsah sprostredkovať spotrebiteľovi prijateľnou formou. Snažíme sa budovať mosty a pripravovať sa na reguláciu.
Regulácia či vzdelávanie?
Aký máte názor na investovanie do krypta?
Čo sa týka samotných kryptoaktív, v rámci zvyšovania finančnej gramotnosti odporúčame do nich investovať len toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť.
Ako sa pozeráte na nutnosť regulácie a na druhej strane potrebu zvyšovania finančnej gramotnosti?
Regulácia je dobrý sluha a zlý pán. Nájsť zlatú strednú cestu je o schopnosti niesť riziká. Čím menej regulujete, tým väčšiu voľnosť dávate podnikaniu. Keď je dobrá doba, všetci sú spokojní a nikto nikoho neobmedzuje.
No vo chvíli, keď sa vám na trh dostanú záškodníci, ktorí začnú systém zneužívať, objavujú sa prví poškodení, ktorí volajú: „Niekto nás mal chrániť.“ Toto je naozaj tenký ľad. Regulácia by sa mala snažiť nastaviť pravidlá tak, aby zabránila vstupu na trh subjektom s nekalými úmyslami. Musíme preto nájsť rovnováhu medzi ochranou spotrebiteľa a slobodou podnikať.
Európa je známa tým, že si časom nájde reguláciu na všetko. Firmy sú však pružné, takže nakoniec objavia cestu, ako napredovať. Ukazuje sa, že trh to nejakým spôsobom dokáže riešiť sám. Život na trhu existuje bez toho, či tu regulácia je. Inovácie sa vyvíjajú oveľa rýchlejšie, ako je štandardný proces regulácie.
Celý rozhovor, ktorého autormi sú Peter Apolen a Simona Gulisová, nájdete vo februárovom vydaní magazínu Forbes.
