Zaručuje mi táto investícia nejaký zisk? Mám vôbec istotu, že sa mi vráti aspoň vložená suma? Tieto otázky trápia mnohých, najmä začínajúcich investorov. Prečítajte si štyri dôvody, prečo by ste pri skutočnom investovaní nemali garancie vôbec riešiť.
1. Garantovať dokážu len málo.
Keď nám, investorom, finančná inštitúcia niečo garantuje, hovorí buď, že neprídeme o svoj vklad, teda o istinu, alebo že dosiahneme určitý garantovaný výnos.
Napríklad investujete 10 000 eur a finančná inštitúcia vám garantuje, že o istinu neprídete. To znamená, že celých vložených 10 000 eur máte chránených. Zisk dosiahnuť môžete a nemusíte – závisí to od vývoja trhov. Garantovať vklad nie je nič zložité. Finančné inštitúcie takto vybrané peniaze investujú do bezpečných aktív s nízkym rizikom. Vklad nám tak bez problémov vyplatia.
Ak je však garantovaný určitý výnos, vždy je to len nízke percento zhodnotenia. Vidíme to na termínovaných vkladoch. Tam banka jednoznačne hovorí, že nám bude vyplatených napr. 0,1 %. Banka vie, že takúto úrokovú sadzbu garantovať môže, pretože podobný výnos na trhoch aktuálne bez problémov zarobí. V súčasnom období nízkych úrokových sadzieb banka nevie bezpečne uložiť peniaze napríklad so štvorpercentným výnosom, aby klientom na termínovaných vkladoch mohla garantovať povedzme 2,5 %.
Garancie teda vždy vychádzajú z toho, aký výnos je na trhu možné pri nízkom riziku zainvestovaných peňazí dosiahnuť.
2. Žiadny „poriadny“ výnos nie je zaručený.
Ak je finančná inštitúcia seriózna, vie, že garantovať napríklad 8 % ročne nie je v súčasnej dobe možné. Približne 8 až 9% dlhodobo zarábajú akciové trhy, teda najvýnosnejší typ aktív. Z tejto hodnoty si teda človek dokáže jednoducho odvodiť horný limit akýchkoľvek garancií, ktoré ponúkajú banky alebo iné finančné inštitúcie.
Takéto percentá zhodnotenia však takmer nikde nenájdeme, špeciálne nie v bankách, pretože tie investujú svoje a klientske peniaze výrazne konzervatívne. Navyše, investovanie o garanciách nie je a ani nemá byť. Je o pravdepodobnosti. Popravde, nič v živote nie je garantované. Ani to, že prejdeme zdraví cez cestu. Na druhú stranu ulice sa aj napriek tomu vydáme.
Rovnako to funguje na burze. Dá sa investovať špekulatívne aj rozumne. Pri rozumnom investovaní vieme, v akých medziach výnosu sa môžeme pohybovať. Existujú rôzne investičné stratégie, ktoré ani nie sú náročné a človek vďaka nim dokáže zarábať 6 – 8 % ročne. Pri plnom akciovom portfóliu je to aj spomínaných 9 % ročne.
Tu nehovoríme o žiadnych špekuláciách, ale o zodpovednom investovaní. Nemusí byť garantované. Keď viem, akým tempom akcie v priemere rastú a zainvestujem na dostatočne dlho, viem s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať výšku svojich budúcich výnosov.
3. Keď je garantované vysoké zhodnotenie, pravdepodobne ide o podvod.
Keďže narábanie s peniazmi je pre väčšinu populácie stále španielska dedina, nájdu sa aj podvodníci, ktorí chcú túto nevedomosť zneužiť. Napríklad firmy, ktoré garantujú fixný výnos 15 % či 20 %. No na to musí firma, ktorá investuje vaše peniaze, zarobiť minimálne toľko, ak nie viac, aby sa jej to oplatilo. A to je, ako sme už spomínali v bode číslo 2, v súčasnom období nereálne.
Ale pre istotu si to zopakujme: najziskovejšie aktívum sú akcie. Existuje pri nich najväčšia pravdepodobnosť najvyšších výnosov spomedzi ostatných zavedených aktív (dlhopisy, reality, komodity či peňažný trh). Kto toto vie, chápe, že ak niekto ponúka investičný produkt s fixným výnosom 15 %, s vysokou pravdepodobnosťou ide o niečo nekalé a je rozumnejšie sa takejto investícii vyhnúť.
Okrem výšky výnosov treba vždy zvažovať aj podstupované riziko. Už aj na Slovensku sa vyskytli prípady, kedy bol na dlhopisoch ponúkaný stredne vysoký výnos, no pre zlú finančnú situáciu vydávajúcej firmy nebol vyplatený.
4. Existujú garancie a „garancie“.
Nevyhľadávajme pri investovaní slovo garancia. Radšej sa pozrime na to, aké máme nepriame garancie. Myslím tým, či investujeme cez osvedčenú firmu s históriou dlhodobých výnosov. Či využívame seriózneho brokera, ktorý (ideálne) nemá sídlo v daňovom raji, ale v našej domovskej krajine s dohľadom regulátorov. Či sa nám o peniaze stará človek s potrebnými kvalitami a vzdelaním. Či investujeme do serióznych aktív, kde na základe historického vývoja vieme, čo môžeme zhruba očakávať. Toto sú garancie, ktoré by sme pri investovaní mali vyhľadávať.
