18. januára 2021

Obdobie pandémie koronavírusu nás pripravilo o mnoho vecí. Vzalo nám možnosť bez strachu či pochybností prekročiť náš prah, cestovať po svete, alebo si len tak posedieť s kamarátmi v obľúbenom podniku. Mnohí pociťujeme väčší tlak v pracovnej či osobnej oblasti, pretože počas home officov dochádza ku kolízii týchto dvoch svetov. Táto neľahká situácia sa priamo dotýka nášho well-beingu, teda vnútorného pocitu spokojnosti, pohody alebo blaha. 

To neušlo ani pozornosti odborníkov. „Dôležitosť zlepšovania well-beingu a zredukovania duševných ťažkostí je dnes zrejmejšia než kedykoľvek predtým. Roztržitosť, osamelosť, depresia a úzkosť sú na vzostupe, čo vytvára krízu v oblasti duševného zdravia a rastúci deficit v našom kolektívnom well-beingu,“ píšu vo vlaňajšej štúdii Cortland J. DahlChristine D. Wilson-Mendenhall a Richard J. Davidson z americkej University of Wisconsin-Madison. 

Keďže pandémia je ďalším faktorom, ktorý prispieva k tomu, že sme náchylnejší na problémy týkajúce sa duševného zdravia, tím odborníkov sa zameral na štyri rozmery well-beingu, ktoré tvoria jeho jadro. Ide o vedomie, spojenie, náhľad a účel.

Dobrou správou je, že na tom, aby sme v sebe umocnili pocity spokojnosti, pohody či blaha, môžeme pracovať. Pravidelné cvičenie si totiž nevyžadujú iba naše svaly, ale aj naše vnútro. 

Tak? Máte chuť ďalej čakať so založenými rukami, kým sa začnete cítiť lepšie a šťastnejšie, alebo pre to radšej každý deň niečo urobíte? Nemusí to byť vôbec zložité, autori tejto práce prirovnávajú rozmery well-beingu ku zručnostiam a ich kultivovanie k budovaniu repertoáru rôznych zručností.

Reklama

Prvý rozmer: vedomie 

Venujte väčšiu pozornosť svojim dojmom z okolitého prostredia aj z vnútorných podnetov (telesné pocity, myšlienky, emócie). „Umocnené vedomie sa vyznačuje tým, že si ľudia plne uvedomujú, čo robia, s kým sú a aký je ich vnútorný stav. Znížená úroveň vedomia znamená, že sa nechajú vyrušiť počas konkrétnej činnosti či situácie,“ uvádza sa v štúdii. 

Nášmu pocitu blaha prospieva, ak dokážeme byť plne prítomní a pozorní. Odborníci poukazujú na štúdiu, ktorej sa zúčastnilo viac ako päťtisíc ľudí z 83 krajín sveta. V nej sa ukázalo, že v priemere 47 percent bdelého času strávili v rozptýlení, čo sa podpísalo na nižšej úrovni ich well-beingu. Ak chceme zapracovať na tom, aby sme boli vnímavejší a pozornejší, podľa štúdie nám napríklad môže pomôcť:

  • Počítanie dychov. Stačí, aby sme si sadli a začali s rátaním každého súboru nádychu a výdychu. Sústreďme sa na počítanie a neodbiehajme od neho. 
  • Pozorovanie objektu. Zámerne presmerujme svoju pozornosť na konkrétny objekt v našej blízkosti. Uvedomujme si, aké myšlienky či pocity v nás vyvoláva. 

Druhý rozmer: spojenie

Pri druhom bode sa tím odborníkov sústreďuje na spojenie, ktoré predstavuje náš záujem a starostlivosť o ľudí naokolo. Základným kameňom tohto rozmeru sú pozitívne sociálne interakcie, ktoré podstatne ovplyvňujú aj naše fyzické zdravie. Zatiaľ čo pozitívne vzťahy nás chránia pred depresiou či úzkosťou, tie negatívne sú podľa odborníkov škodlivejšie než nadmerná konzumácia alkoholu alebo fajčenie. 

Čo by sme teda mali robiť, ak chceme nadväzovať silnejšie spojenia s inými ľuďmi a umocniť vlastný pocit blaha? 

  • Založenie denníka vďačnosti. Je to jedna z možností, vďaka ktorej si dokážeme pestovať pocity vďačnosti a zároveň rekapitulovať všetko dobré z uplynulého dňa. Skúsme si každý večer vyhradiť pár minút na tento denník. 
  • Meditovanie s dôrazom na láskavosť a súcit. Počas tejto aktivity sa môžeme sústrediť na konkrétneho človeka alebo všetkých ľudí na svete a priať im vo svojich myšlienkach šťastie. 

Tretí rozmer: náhľad 

Tu sa tím odborníkov sústreďuje na naše sebapoznanie a na to, akým spôsobom nás formujú emócie, myšlienky či presvedčenie. Ako príklad uvádzajú úzkostnú myšlienku – náhľad nám  pomáha rozpoznať, že naše najhoršie očakávania ovplyvňujú spomienky alebo sebakritické myšlienky. „S nižšou dávkou náhľadu by človek prijal tieto očakávania a myšlienky ako realitu. Iba minimálne by pochopil faktory, ktoré ovplyvňujú jeho vnímanie,“ píšu. 

Podľa odborníkov je náhľad do našej mysle a duševných procesov dôležitý v súvislosti s well-beingom a životnou spokojnosťou. Kľúčovým prvkom je aj úmyselná sebareflexia, v ktorej však nesmieme byť prehnane negatívni alebo sebakritickí. Namiesto toho by sme k sebe mali pristupovať otvorene a zvedavo. Ako na to? Na základe štúdie nám môže napríklad pomôcť: 

  • Analytické meditovanie. Počas meditácie skúmajme a analyzujme vlastné presvedčenie, ktoré máme predovšetkým sami o sebe. Venujme pozornosť tomu, akým spôsobom pracuje naša myseľ. 

Štvrtý rozmer: účel 

V štvrtom bode tím odborníkov poukazuje na to, či dokážeme jasne identifikovať ciele a hodnoty, ktoré považujeme za zmysluplné a dôležité. „Umocnený stav v súvislosti s účelom je podporený tým, že človek jednak ciele a hodnoty má, no je tiež schopný ich stelesňovať,“ približujú autori práce.

Podľa štúdie je práve účel faktorom, ktorý formuje náš osobný príbeh. Pri hodnotách by sme však mali byť opatrní, pretože tie materialistické sa spájajú s nižším pocitom blaha. Sústrediť by sme sa preto mali skôr na hodnoty, ktoré nás určitým spôsobom presahujú.

Odborníci poukazujú na štúdiu, ktorej sa zúčastnilo viac ako 25-tisíc mladých dospelých ľudí z 58 krajín sveta. „Zistila, že zmysluplné hodnoty, súvisiace so sociálnymi väzbami a prispievaním do komunity, boli s well-beingom spojené silnejšie ako vonkajšie hodnoty, súvisiace s mocou a finančným ziskom,“ uvádzajú. Ako si teda urobiť poriadok v hodnotách a jasnejšie vidieť účel? Pomôcť nám môže napríklad toto:

  • Zamyslenie sa nad vlastnou smrteľnosťou. Pokúsme sa uvažovať o krehkosti života, nebojme sa kontaktu so smrťou. V prvom rade sa snažme zamerať svoju myseľ na to, čo je pre nás skutočne zmysluplné a máme z toho úžitok. 

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?