Priama linka Brno – Thajsko už funguje a do brnianskeho letiska v Tuřanoch ročne mieria investície za vyššie desiatky miliónov korún (10 miliónov korún je približne 400-tisíc eur, pozn. prekl.). „Chceme tu mať aj veľké hangáre pre súkromné tryskáče,“ hovorí za vlastníka, ktorým je spoločnosť Accolade, jej šéfom je Milan Kratina.
Ešte pred pár rokmi by to pôsobilo ako ďalšia variácia večných vtipov o brnianskom metre. Dnes je z toho realita. Na decembrové slávnostné otvorenie priamej linky z Tuřan na thajský ostrov Phuket zavítal aj český minister dopravy Martin Kupka.
Šéf investorskej skupiny Accolade, ktorej brnianske letisko patrí, si tým mohol odškrtnúť jeden z dôležitých bodov v pláne, ktorý pre Tuřany vymysleli.
Získajte výber najlepších správ
Prihláste sa na odber Newslettra Forbes Espresso a získavajte exkluzívne postrehy a rady od úspešných podnikateľov, odborníkov a inšpiratívnych lídrov z rôznych odvetví.
Pri vyplnení emailu súhlasím so spracovaním osobných údajov.
Ďakujeme za vaše prihlásenie! Vitajte v komunite Forbes.
„Z Brna sa okrem Európy lieta aj do Turecka, Egypta, Tuniska, ale Ďaleký východ je niečo, čo tu predtým nebolo. Je to skok dopredu,“ hovorí o linke, na ktorú Čedok nasadzuje Boeing 787-9 Dreamliner a ktorú zaisťuje talianska letecká spoločnosť Neos.
„Vyťaženie linky je pekné. Bolo s tým tiež spojené množstvo investícií,“ dodáva Kratina.
Z Accolade sa v priebehu rokov stal významný český hráč. To isté plánuje Kratina spolu so svojím biznisovým partnerom Zdeňkom Šoustalom aj pre letisko v druhom najväčšom meste v krajine.
Pripravení investovať do rozvoja
„Bavíme sa o investíciách rádovo vo vyšších desiatkach miliónov korún ročne. Len rozšírenie strednej stojánky (státie lietadiel pri odbavovacej budove, pozn. red.) vyjde na 35 miliónov (1,4 milióna eur), v poslednej dobe sme napríklad kúpili pozemný zdroj pre dodávku elektrickej energie, vzduchový štartér na spúšťanie motorov lietadiel alebo vozidlo na odmrazovanie,“ hovorí Kratina.
V odľahčenom duchu dodáva: „Tiež sme kúpili nástupné schody, chlapci by chceli všetko automatické a ja im hovorím, že som nedávno pristál vo svetovom hube vo Frankfurte. Chlapík tam so schodmi normálne prišiel, tak prečo my máme mať v Brne všetko automatické?“
Aj táto anekdotická príhoda však ilustruje, že to s Tuřanmi myslí vážne a sú pripravení investovať.
„Ľudia si často neuvedomujú, akým veľkým úspechom v rámci európskeho porovnania je, že brnianske letisko daňoví poplatníci vôbec nemusia dotovať,“ hovorí Kratina, podľa českého Forbesu 24. najbohatší Čech s odhadovaným majetkom 18,6 miliardy korún (739 miliónov eur). „Odpracovali si to tri rodiny predchádzajúcich prevádzkovateľov a my v tom pokračujeme,“ dodáva.
Základom podnikania Accolade sú investície do priemyselných objektov, v Tuřanoch sa biznisu pre státisíce ľudí dotýkajú inak. Vidí, že cestovnému ruchu sa darí skvele.
Nárast dovolenkárov má niekoľko dôvodov
„Dopyt po lietaní k moru sa vôbec neznížil. Naopak, u dovolenkárov cítime dramatický nárast aj v porovnaní s predcovidovými rokmi, u nás je to o približne 50 percent viac oproti roku 2019,“ hovorí Kratina.
Prečo sa to deje? „Máme dve teórie. Prvá je, že ide o spoločenský status, že letieť k moru je tak trochu povinnosť a súčasť životného štýlu, to už si neodoprieme,“ začína Kratina. „Druhá teória znie, že týždeň na Kréte, v Antalyi alebo v Egypte je už dnes vlastne lacnejší ako týždeň v Českej republike.“
Okrem Prahy cestujú dovolenkári napríklad aj na letisko do Českých Budějovíc, Pardubíc alebo Karlových Varov. Brno chce byť v tejto spoločnosti tou najsilnejšou dvojkou práve za Letiskom Václava Havla. Faktu, že Praha hrá úplne inú ligu, Kratina nijako neodporuje.
„Všade máte hubové a regionálne letiská. Verím, že sa Praha zdvihne, že bude mať čoskoro desiatky liniek do Ázie a Spojených štátov, pre Česko by to bolo skvelé,“ hovorí Kratina.
„Samozrejme, rokujeme aj s lowcostmi, šanca je, ale je to zložité. Potom tu máte cestovky, ktorým sa snažíme vytvoriť také podmienky, aby to pre nich aj pre cestujúcich bolo maximálne komfortné,“ dodáva.
Celoročná prevádzka
Linka na Phuket ukazuje, že v tomto smere sa fantázii ani biznisu medze nekladú. Zároveň Kratina priznáva, že letisko zacielené na dovolenkárov, ktoré len zhruba šesť mesiacov v roku obsluhuje zákazníkov naplno, má svoje prevádzkové špecifiká.
„Nájdete len málo regionálnych letísk s reálnou celoročnou prevádzkou, napríklad Dortmund. Sú tu zimné regionálne letiská ako Innsbruck, Brno má zase aktivitu od mája do októbra,“ opisuje.
„Security a letiskovú prevádzku, samozrejme, musíte mať celý rok v rovnakej kvalite, to sa nedá nahradiť brigádnikmi. Pri sprievodných službách nie je udržanie kvality ľahké, ale verím, že sa to veľmi zlepšilo a stále zlepšuje,“ dodáva.
Trojuholník Viedeň, Bratislava, Katovice
Zmeniť tuřanské letisko na celoročné by mohli prípadné nové linky od spoločností kraľujúcich európskemu lowcostovému lietaniu. Ryanair, WizzAir, Easy Jet však majú svoje základne inde. Ľudia z Moravy a Sliezska aktuálne často viac ako Prahu využívajú trojuholník Viedeň, Bratislava, Katovice.
„O linky s Viedňou alebo Bratislavou však vôbec nesúťažíme,“ hovorí Kratina. Ide totiž o hlavné mestá daných krajín, a teda aj o hubové letiská.
„Keby sme mali hotovú diaľnicu alebo rýchlovlak do Rakúska, premenovali by sme sa na Viedeň Sever a to by bola pecka,“ hovorí Kratina vážne. „Mohli by sme potom byť niečo ako Luton pre Viedeň,“ pripomína, že lutonské letisko obsluhuje Londýn, aj keď je to do centra britskej metropoly vzdialené dve hodiny.
Všetko je o Prahe, ale Brno je ďaleko
Zanedbanie tuzemskej infraštruktúry má svoje následky aj v tomto ohľade. Iným často spomínaným českým špecifikom, ktoré podľa expertov brzdí rozvoj krajiny, je zase mimoriadne vysoký počet územnosprávnych celkov.
Aj tu ponúka Kratina príklad.
„Veľa o tom hovoril Vašek Řehor, bývalý riaditeľ Letiska Praha. Tvrdil, že má zmysel propagovať iba Prahu, pretože ani Česká republika samotná nie je taká známa ako Praha – takže Český Krumlov je Praha, Karlove Vary sú Praha a podobne. Dvojhodinová dojazdová vzdialenosť je v pohode, to je pre Ameriku alebo pre Áziu nič,“ začína Kratina. „Našou úlohou je predať Brno a Moravu.“
V takej dojazdovej vzdialenosti sa totiž od Tuřan nachádza hneď päť pamiatok UNESCO. Santiniho veľdielo na Zelenej hore, Lednicko-valtický areál, Vila Tugendhat, stĺp Najsvätejšej Trojice v centre Olomouca aj Kroměřížsky Arcibiskupský zámok a Květná záhrada.
Ide teda o pamiatky, ktoré spravujú Kraj Vysočina, Juhomoravský kraj, Brno, Olomoucký a Zlínsky kraj.
Prečo by ľudia z Barcelony mali lietať na Moravu?
„Musela by sa nájsť reálna zhoda medzi všetkými, aby sa vytvoril budget zaujímavý pre aerolínie, aby sem chceli dať novú linku. Dosiahnuť zhodu v takom počte zúčastnených je zložité,“ hovorí Kratina.
„Ryanair nám vždy hovorí, že nepochybuje o tom, že Brňania chcú lietať do Barcelony. Pýtajú sa však, prečo by ľudia z Barcelony mali lietať na Moravu? Linku nám preto zatiaľ nechcú dať. Musíme spoločne zariadiť, aby bola Morava atraktívnym cieľom,“ dodáva.
A zároveň musia letisko ďalej rozvíjať.
„Tiež by sme tu chceli robiť opravy veľkých lietadiel a postaviť veľké súkromné hangáre. Česi bohatnú a my veľmi fandíme českým miliardárom, nech si kupujú čo najväčšie lietadlá, obzvlášť tým okolo Brna,“ uzatvára Kratina s úsmevom. „Verím, že aj tieto oblasti sa nám podarí prediskutovať tak, aby sme dobre ponúkali aj podobné služby.“
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autormi sú Martin Bajtler a Miroslav Němý.