21. septembra 2021

Možno to znie ako zbytočné strašenie, no táto debata je dnes na mieste. Katastrofického scenára sa obáva napríklad aj Elon Musk. Nedávno na svojom twitterovom účte napísal, že na ceste za pokrokom by sa ľudstvo malo umelej inteligencii radšej úplne vyhnúť.

Druhý najbohatší človek sveta si totiž pod umelou inteligenciou v budúcnosti predstavuje niečo ako počítačový systém Skynet z filmu Terminátor. Jeho cieľom bolo kompletné vyhubenie ľudskej rasy.

Aj keď ešte umelá inteligencia nedisponuje vlastným vedomím, umelá inteligencia, teda AI, tu už s nami je. A rozrastá sa každým dňom. Je v našich domovoch, v kanceláriách, na parkoviskách, v mestách.

Preto je nepochybne na mieste otázka: Na čo nám umelá inteligencia vlastne je? A nahradí nás tak, ako stroje nahradili továrnikov?

Má svoje limity

Vezmime si napríklad rádiológiu. Štúdia časopisu Nature uvádza, že pri screeningu rakoviny prsníka je dnes diagnostika umelej inteligencie o 11,5 percenta presnejšia, ako keď ju vykonáva rádiológ. Takže rádiológovia zostanú bez práce – poviete si.

Reklama

Ale čo keby sme sa na to pozreli trochu optimistickejšie? Čo ak umelá inteligencia len zlepšuje naše schopnosti? Vezmime si znovu tých rádiológov.

Umelá inteligencia sa asi len ťažko porozpráva s pacientom, kriticky zhodnotí zdroj dát a bude spolupracovať s ostatnými lekármi. Zato rádiológ, ktorý bude mať k dispozícii umelú inteligenciu, by mohol pracovať oveľa rýchlejšie a sofistikovanejšie. Navyše mu tak zostane viac času na ďalšiu prácu a na to, aby si vybudoval osobnejší vzťah s pacientom.

Sú viaceré scenáre

Takto sa na celú záležitosť pozerá Slater Victoroff, vývojár umelej inteligencie a CTO automatizácie procesov zo startupu Indico. V umelej inteligencii vidí kamaráta a kolegu. Niečo ako bionickú ruku – ovláda ju človek a je len akýmsi umocnením jeho výkonu, nie jeho náhradou.

„Je tu možnosť, ktorú rád volám ‚Android mód‘. Predstavujem si ju tak, že si vedľa človeka sadne umelá inteligencia a časť práce skrátka urobí zaňho,“ vysvetľuje Victoroff v podcaste TechFirst.

„A potom existuje ešte druhá možnosť, ktorá je v protiklade s tou prvou a ja jej fandím. Je to predstava AI ako bionickej ruky. Teda nástroja, ako každého iného. Síce vďaka nemu zdvihnete desaťkrát ťažšie veci, svoju prácu urobíte desaťkrát lepšie a rýchlejšie, ale stále ju urobíte vy.“

Táto predstava je utešujúca. A situácie, v ktorých to takto funguje už dnes, nie je ťažké nájsť. Napríklad, keď necháte triviálne matematické výpočty na Siri a stihnete tak vybaviť oveľa viac vecí. To síce nie je úplne umelá inteligencia, ale dobre to ilustruje tento model.

Funguje to už dnes

Keď tento model presunieme do iného pracovného prostredia a pridáme umelú inteligenciu, môžeme si predstaviť napríklad právnika, ktorý sa zbaví jednoduchých a stále sa opakujúcich úkonov tým, že ich nechá na AI. A vďaka tomu stihne denne pomôcť viacerým klientom. Vlastne si to vôbec nemusíme predstavovať – tento model už dnes využíva mnoho advokátskych kancelárií.

Ale stále to nie je ten inteligentný systém, čo nesie zodpovednosť za výsledky. „Keď hovoríme o právnikovi – umelej inteligencii, musíme si uvedomiť, že v skutočnosti nejde o právnika – umelú inteligenciu,“ vysvetľuje Victoroff.

„Ide o veľmi účinné nástroje, ktoré síce dokážu povrchne vyriešiť sto jednoduchých prípadov, ale nie tri zložité, pri ktorých treba ísť do hĺbky. Asi nikto by nechcel, aby ho umelá inteligencia obhajovala pred súdom, že?“

Problém nie je v AI

Victoroff v podstate hovorí, že nejde o žiadne kúzla, džina vo fľaši alebo superinteligentný systém Jarvis z Iron Mana, ktorý prijímal a samostatne plnil príkazy.

Zaujímavo tiež rozpráva o problematike tzv. čiernej skrinky. A to nielen pri umelej inteligencii, ako by sme očakávali, ale aj pri ľuďoch.

V prípade pokročilej a zložitej umelej inteligencie totiž vidíme, ako sa AI rozhodla, ale už nevieme, na základe čoho k takémuto rozhodnutiu dospela. A to je niekedy problém.

Len nedávno svet obletel kuriózny prípad, v ktorom nástroj, ktorý je zodpovedný za obsah doručovaný na Facebooku, očividne vyhodnotil dvoch Afroameričanov na videu ako primáty. Podobný prípad s umelou inteligenciou sa stal Googlu v roku 2015.

Samozrejme, že musíme stále zdokonaľovať procesy a musíme byť schopní overovať výstupy AI, aby sme dokázali overovať ich presnosť a obmedziť ich predsudky.

Zrkadlo spoločnosti

Nenechajte sa však zmiasť, čierna skrinka je aj ľudský problém. „Pritom, pri ľudských procesoch o čiernych skrinkách veľmi nehovoríme. A to aj napriek tomu, že sa s nimi spájajú rovnaké problémy. A sú rovnako netransparentné a rovnako ovplyvňujú ľudské životy. Možno dokonca ešte viac,“ hovorí Slater Victoroff.

Vezmime si napríklad žiadosť o pôžičku. „Človekom riadený proces môže zvonku vyzerať ako dobre namazaný stroj. V skutočnosti však ide len o tlačivo, ktoré pristane na stole tomu alebo onomu úradníkovi a tí si ho potom medzi sebou pohadzujú a vyhodnocujú,“ hovorí.

Reklama

Na konci tohto procesu je nejaký výsledok. Ale rovnako ako pri umelej inteligencii, aj v tomto prípade je veľmi ťažké zistiť, ako sa k nemu táto ľudská mašinéria vlastne dopracovala.

To, čo je podstatné

Podľa Victoroffa teda nejde o žiadne kúzla. Je to len opakujúci sa sled rozhodovania sa. Umelú inteligenciu vníma ako zrkadlo. To znamená, že kým sú predsudky súčasťou našej kultúry, budú nevyhnutne aj v našej umelej inteligencii. A to môže byť znepokojujúce.

Naopak, utešujúca je predstava, že budúcnosť, v ktorej nás umelá inteligencia nenahradí, je reálna. V takejto budúcnosti pre nás bude len oveľa jednoduchšie robiť si svoju prácu.

„Myslím si, že história sa znova opakuje. Máme tu jasne viditeľný oblúk dejín. Automatizácia nie je nič iné ako nárast objemu práce, ktorú dokážeme urobiť,“ hovorí Victoroff.

Napríklad v továrni Ford dnes autá z veľkej časti montujú stroje. Pre prácu preto prišli desaťtisíce robotníkov. Ale ľudstvu to len umožnilo sústrediť sa na iné veci. Na podstatnejšie veci.

Článok pôvodne vyšiel na Forbes.com. Jeho autorom je John Koetsier.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?