Americké nápojové spoločnosti Coca-Cola a PepsiCo investovali za desiatky rokov do krajín s početnou moslimskou populáciou stovky miliónov dolárov s cieľom vybudovať si dobrú pozíciu na trhu. Teraz však na týchto trhoch rastú hlavne domáce značky. Je za tým najmä bojkot spotrebiteľov, ktorí tak reagujú na útoky Izraela v Pásme Gazy, pričom kľúčovým spojencom Izraela sú práve USA.
Celkové tržby divízie spoločnosti PepsiCo pokrývajúcej Afriku, Blízky východ a južnú Áziu dosiahli vlani 6 miliárd USD (5,40 miliardy eur). Coca-Cola zasa zaznamenala tržby divízie pokrývajúcej regióny Európa, Blízky východ a Afrika na úrovni 8 miliárd USD.
Za šesť mesiacov od 7. októbra 2023, keď palestínske hnutie Hamas zaútočilo na Izrael, po čom nasledovala odveta Izraela v Pásme Gazy, však PepsiCo nezaznamenala v spomínanej divízii takmer žiadny rast predaja. Za rovnaké obdobie 2022/2023 pritom v prvých troch mesiacoch evidovala rast o 8 % a v druhých o 15 %.
V Egypte sa jej predaj podľa údajov miestnej divízie za šesť mesiacov tohto roka znížil v percentuálnom vyjadrení o dvojciferné hodnoty. Za rovnaké obdobie minulého roka však zaznamenal objem predaja rast na hornej hranici jednocifernej stupnice.
Naopak, export obdobného egyptského nápoja V7 sa od začiatku tohto roka takmer strojnásobil, povedal zakladateľ firmy Mohamed Nour. Pôvodne pracoval vo vedení firmy Coca-Cola, po 28 rokoch v roku 2020 však založil vlastnú spoločnosť a teraz predáva nápoj V7 v 21 krajinách. Na egyptskom trhu sa predaj V7 zvýšil medziročne o 40 percent.
Aj v Pakistane zaznamenal predaj miestnych nápojov od začiatku vojny v Gaze rast. Nápoje Cola Next a Pakola držia momentálne približne 12 percent z pakistanského trhu s nealkoholickými nápojmi. Pred bojkotom západných značiek to bolo zhruba 2,5 percenta.
Šéf PepsiCo Ramon Laguarta v rozhovore pre Reuters potvrdil, že „niektorí spotrebitelia sa z politických dôvodov rozhodli pre iné alternatívy“. Dodal, že bojkot sa týka najmä krajín ako Libanon, Egypt a Pakistan. Nepochybuje však, že časom sa situácia upokojí a predaj začne opäť rásť.
Aj ďalšie americké značky považované za symbol západnej kultúry, ako sú sieť rýchleho občerstvenia McDonald’s a kaviarenský reťazec Starbucks, čelia bojkotu v niektorých moslimských krajinách za podporu Izraela zo strany Washingtonu. Ako uviedla spoločnosť pre prieskum trhu NielsenIQ, podiel globálnych značiek na trhu Blízkeho východu klesol celkovo v 1. polroku tohto roka o 4 percentá. Protesty však pociťujú najmä výrobcovia nealkoholických nápojov.
Spoločnosti však napriek tomu na týchto trhoch ďalej investujú. Krajiny známe početnou populáciou mladých ľudí totiž pre firmy ako Coca-Cola či PepsiCo ponúkajú do budúcnosti šancu na rast v situácii, keď na západných trhoch sa rast dopytu spomaľuje. Firmy preto oznámili nové investície a značky sa často prezentujú aj v miestnych komunitách prostredníctvom podpory charitatívnych projektov, sponzoringom miestnych umelcov či kriketových tímov.