14. januára 2021

V magazíne Harper’s Monthly vyšiel v roku 1923 článok o indiánskom kmeni z Oklahomy, ktorého členovia zarábali na tom, že sa na ich pozemkoch našla ropa. „Osagovia bohatnú tak veľmi, že s tým bude treba niečo robiť,” napísal reportér hrozivo. „Prečo dovolíte 300 ľuďom zarobiť 500 miliónov?” pýtal sa o 70 rokov neskôr v rádiu vtedy ešte podnikateľ Donald Trump. Hovoril o novom zdroji bohatstva pôvodných obyvateľov amerického kontinentu – kasínach. Aký bol a aký je osud najbohatších Indiánov?  

Keď v polovici decembra 2020 čerstvo zvolený americký prezident Joe Biden oznámil, že sa novou ministerkou vnútra stane Deb Haaland, bola to veľká vec. Prvý raz v histórii USA sa vo vláde (po potvrdení senátom) objaví príslušník pôvodných obyvateľov Ameriky. Haaland patrí k spoločenstvu Pueblo a k svojmu návrhu do funkcie trefne poznamenala: „Ministerstvo vnútra spravuje verejné pozemky, ochraňuje ich, ctí si ich a udržuje ich pre ďalšie generácie. Kedysi všetka táto pôda patrila Indiánom, takže je iróniou, že táto krajina nikdy nemala ministra vnútra spomedzi jej pôvodných obyvateľov. Bude mi cťou byť prvou.”

Počas volebnej noci v USA mnohých nahnevalo, keď CNN zaradila Indiánov medzi „something else“. Potešil ich víťaz volieb Joe Biden, keď na post ministerky navrhol prvý raz príslušníčku tejto menšiny – Deb Haaland. Foto: Twitter, SITA/AP

Môže sa zdať, že status tejto menšiny v americkej spoločnosti sa v 21. storočí konečne normalizuje, veď hlasy v novembrových voľbách získalo doposiaľ najviac indiánskych zástupcov. Diabol je však skrytý v detailoch, preto mnohých pobúrilo, keď televízia CNN pri analýze výsledkov volieb nazvala „kolónku”, kam patria Indiáni, výrazom „something else” (niečo iné). Ekonomicky navyše stále funguje, že prosperujú len tie spoločenstvá, ktoré sa prispôsobili spôsobu života bielych prisťahovalcov, teda najmä princípu vlastníctva pôdy. Našťastie, už aspoň neplatí, že bohatý Indián je mŕtvy Indián. Bohatstvo im však majorita rozhodne neodpúšťa.

Záhadné vraždy Osagov 

Tému tragického osudu bohatých príslušníkov indiánskych kmeňov  v roku 2017 spopularizoval americký publicista David Grann. Jeho kniha Vrahovia mesiaca kvetov vlani vyšla aj v slovenskom preklade vo vydavateľstve Absynt, Martin Scorsese chystá na jej námet film s Leonardom DiCapriom a Robertom De Nirom. Rozhodne to nie je ľahké čítanie.

Autor prvú časť knihy sústredí na osud osažskej ženy Mollie Burkhart a záhadné vraždy v jej okolí. Osagovia mali totiž šťastie v nešťastí, že neúrodná pôda na juhozápade USA, kam ich vytlačila americká vláda, skrývala poklad 20. storočia – ropu. Mollie patrila k osažsským boháčom, ktorých média v 20. rokoch minulého storočia vykresľovali ako najbohatších ľudí sveta. „Novinári vo svojich výrazne prifarbených článkoch písali o tom ako Osagovia vyhadzujú drahé klavíry pred dom a kupujú si nové autá, lebo dostali defekt,” píše v knihe Grann.

Samozrejme, realita bola dosť vzdialená tejto predstave. Áno, Osagovia ako komunita boli bohatí. Na dražby, kde sa rozhodovalo o právach na ťažbu ropy na ich pozemkoch, prichádzali ropní magnáti z celej krajiny tzv. milionárskym vlakom. Samotní Indiáni mali však vládou obmedzené práva disponovať vlastným majetkom (zámienkou boli obvinenia, že nevedia hospodáriť). Ich drahé autá a iné vrtochy sa vôbec nedali porovnať s vtedajšími newyorskými večierkami bielych na štýl Veľkého Gatsbyho, či s bohatstvom Johna D. Rockefellera, ktorý bol na ceste stať sa prvým miliardárom na svete. Aby mal Indián biele služobníctvo? Taká provokácia!

Kniha Vrahovia mesiaca kvetov vyšla v roku 2020 v slovenskom preklade vo vydavateľstve Absynt. Foto: Absynt

Niektorí Osagov nenávideli, iní zacítili príležitosť. Ako hyeny sa k nim zbiehali podvodníci z celej krajiny, aby ich buď zlákali do manželstva, alebo sa stali poručníkmi ich majetku. Asi tušíte, že vraždy v okolí Mollie súviseli najmä s týmito pochybnými indivíduami. O tom, že nešlo o náhodné a sporadické vraždy, ale o obludný systém, vypovedá práve Grannova kniha. Hoci je vyskladaná z faktov, pôsobí ako detektívka, a preto v snahe nepokaziť čitateľský zážitok, odbočme k inému kmeňu, z ktorého pochádzal vraj najbohatší Indián histórie.

Boj o majetok najbohatšieho Indiána

Patril k spoločenstvu Kríkov, narodil sa v roku 1856 a volal sa Jackson Barnett. Aj jeho kmeň bol od 30. rokov 19. storočia postupne vytlačený až do Oklahomy. Kríkovia tam žili už dve desaťročia, keď sa Barnett narodil. Zdalo sa, že na neho čaká osud pastiera koní či povozníka. Pri práci s koňmi si raz vážne poranil hlavu, čo zásadne ovplyvnilo jeho život. V roku 1912 však na jeho pozemku objavili ropu. Z licencie na jej ťažbu mesačne dostával 14- až 15-tisíc dolárov. Jeho majetok sa napokon vyšplhal na 3,5 milióna dolárov, čo by dnes predstavovalo asi 67 miliónov dolárov. Ako žil? Prvé roky biedne, mal prideleného bieleho poručníka (zámienkou bol jeho úraz hlavy a údajná nespôsobilosť), ktorý mu vyplácal len pár stoviek ročne.  

Popri tom ho však navštevovali predstavitelia rôznych organizácií, ktorým dobrosrdečný a negramotný Barnett podpisoval dary v horibilných sumách. V roku 1919 takto napríklad baptistom z Henretty daroval 25-tisíc dolárov. O rok neskôr sa do priazne vtedy už 64-ročného Barnetta pretlačila 39-ročná beloška Anna Lowe. Uzavreli manželstvo, po ktorom ho Lowe na jednej strane pripravovala o peniaze, ale zároveň dokázala presadiť, že mu vyplácali vyššie podiely. Presťahovali sa do Kalifornie, kde si kúpili dom, no o jeho manželstvo a „márnivý” spôsob života (spolu minuli asi 15 percent jeho majetku) sa začali zaujímať úrady. Tie si napokon vynútili až ich rozvod. 

Jackson Barnett (na snímke s manželkou) bol údajne najbohatším Indiánom histórie. Jeho majetok dosahoval hodnotu až 3,5 milióna dolárov. Dlhý čas z neho dostával ale len pár stoviek ročne. Foto: Library of Congress

Zároveň sa začal dlhý boj o jeho miliónový majetok. Nárokovalo si naň ministerstvo vnútra, ktoré má na starosti rezervácie, štát Oklahoma aj rôzne cirkevné organizácie, ku ktorým mal Barnett patriť. On sám mlčky absolvoval pojednávania a potom odchádzal za ženou, ktorej ostával verný aj napriek tlaku na rozvod. V roku 1934 zomrel v spánku a o jeho dedičstvo sa prihlásilo 800 subjektov. Dedičské konanie trvalo celých päť rokov a medzi nárokovateľov rozdelili napokon iba štvrtinu jeho majetku. Spomínaných 15 percent stihli minúť Barnettovci a všetko ostatné išlo na právnikov a „do stratena“.

Kým Barnettov príbeh bol skôr tragikomický, na osude Osagov nič komického nebolo. Ich masové vraždenie prenasleduje členov spoločenstva a rodinných príslušníkov obetí dodnes, čo dokazuje aj Grannova kniha. Osagovia síce stále dostávajú podiely z ťažby ropy, ale už nejde o žiadne veľké bohatstvo (podiel pre člena za 4. kvartál roku 2020 bol 2385 dolárov). Určiť najbohatšieho Indiána súčasnosti nie je jednoduché, keďže finančné údaje sú často skryté v rámci samospráv indiánskych spoločenstiev. Médiá, vrátane New York Times, však za najbohatší kmeň označujú Shakopee Mdweakanton, ktorí patria k Siouxom. 

Pomsta Trumpovi

Keď som v roku 2019 prechádzal územím Navahov v Arizone (ktorí sa preslávili aj počas druhej svetovej vojny, keď americká armáda využívala ich jazyk ako nepriestrelnú kódovaciu šifru), bol to smutný pohľad. V prašnej prérii stáli ich strohé obytné prívesy, v okolí mali minimum služieb. Počas hodiny jazdy som videl pri hlavnej ceste len tri billboardy – jeden propagoval linku dôvery pri samovražedných myšlienkach, druhý hlásal „mysli na svoje spoločenstvo, neber metamfetamíny“. Tretí bol reklamou na McDonald’s. Ešte pred pár desaťročiami v rovnakých podmienkach žili aj členovia spoločenstva Shakopee Mdweakanton v Minnesote.

Rezort, ktorý sa stará o príjem spoločenstva Shakopee Mdewakanton Sioux. Foto: Mystic Lake Casino Hotel

V posledných rokoch ale príslušníci tohto kmeňa dostávajú mesačný plat okolo 80-tisíc dolárov, čiže asi milión dolárov ročne. Suma nie je verejne dostupná, denníku New York Times sa ju podarilo získať zo starších rozvodových záznamov jedného zo Siouxov. Majetok získali vďaka niekoľkým kasínam, ktoré spravujú na výhodnej pozícii neďaleko jednej z najväčších amerických metropolitných oblastí Minneapolis – St. Paul. Ako si títo minnesotskí Indiáni žijú? „Napriek bohatstvu nemajú veľké vily, ale pred domom je zvyčajne zaparkované aspoň jedno drahé auto. Mimo rezervácie majú často druhý dom, ich deti chodia do súkromných škôl,” píše New York Times. A obrovské sumy odvádzajú na charity chudobnejších indiánskych spoločenstiev.

Vďaka kasínam si od 90. rokov minulého storočia prilepšujú viaceré indiánske kmene, ich bohatstvo však opäť rozdúchava staré stereotypy. Nečudo, že jedným z prvých, kto proti indiánskym kasínam vystupoval, bol Donald Trump. Bolo to v období, kedy sám s nie veľkým úspechom budoval sieť herní. „Zrazu sa tu objavil nejaký indiánsky národ,” spochybňoval už len samotnú existenciu spoločenstiev pôvodných obyvateľov v rádiu v roku 1993. „Prečo rezervácie nedovolíte každému? Prečo ostatných diskriminujete?” pokračoval neskorší americký prezident v útoku na svoju konkurenciu (obyvatelia  rezervácií nemusia platiť dane). Podobné názory zdieľajú mnohí z jeho tábora dodnes.

Pôvodní obyvatelia si počkali na pomstu takmer tri desaťročia. Podľa povolebných analýz môžu za „otočenie“ Arizony v prospech demokratov práve indiánske hlasy. Aj preto sa mnohí cítili dotknutí, keď ich aj (proti Trumpovi negatívne naladená) CNN označila za „something else“. Lepšie zastúpenie v najvyššej politike by však predsa len mohlo byť nádejou na štrukturálnu zmenu pre 574 indiánskych spoločenstiev, ktoré v súčasnosti žijú v USA. Aj bohatí členovia Shakopee Mdweakanton pochopili, že kasínové bohatstvo je vrtkavé ako šťastie v ňom. Báječné zisky môže časom prekaziť rozmach online gamblerstva. Ako naznačila aj pandémia.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?