16. marca 2021

Richard Fetyko sa po dvoch desaťročiach strávených v investičných firmách v USA v roku 2014 vrátil na Slovensko. Dostal ponuku stať sa investičným manažérom rodinného fondu najbohatšieho Slováka a majiteľa developerskej skupiny HB Reavis Ivana Chrenka Twin Capital. Od vlaňajška v ňom pôsobí ako externý poradca, rozbieha totiž vlastný finančný startup Altfins. Ako sa pozerá na tretiu krízu, ktorú ako profesionál zažil? A čo hovorí na pohyby v kryptosvete?

Čo hovoríte ako investor na uplynulý zvláštny rok, keď ekonomiky pre pandémiu padali, ale akciové trhy to akoby ignorovali a v závere roka sa dostali na rekordné úrovne?

Bolo to dosť prekvapujúce. Hoci v úvode roka to vyzeralo všelijako. Trhy sa vtedy prepadli, a to dosť prudko. Samozrejme, vírus bol black swan event (čierna labuť, ako sa označujú neočakávané udalosti vplývajúce na ekonomiku), zastavil celosvetovú ekonomiku. Napríklad výkon ekonomiky Spojených štátov bol v druhom štvrťroku v porovnaní s prvým o 30 percent nižší. Prišlo to pritom veľmi prudko, hlavné akciové indexy sa za marec prepadli o 40 percent. Ale potom prišla ďalšia šokujúca vec – trhy sa z toho aj extrémne rýchlo dostali.

Čakali ste v začiatkoch pandémie takýto vývoj?

Spočiatku sme si mysleli, že najdrahšie sektory z posledných pár rokov, čo boli hlavne technologické oblasti, ako sú softvér, hardvér, e-commerce, digitálne financie, sa vo valuáciách prepadnú viac než sektory označované ako hodnotové, čo sú podhodnotené akcie, majú nižší rast, ale silnejší cash-flow.

Reklama

Prišiel však pravý opak. Práve cyklické akcie, ako sú banky, poisťovne, ťažký priemysel, energetika, maloobchod, sa prepadli oveľa viac než veľmi rastové sektory. Ukázalo sa, že firmy, ktoré sú v dlhodobo rastúcich odvetviach, lebo ich ženú demografické či technologické zmeny, majú prevahu nad tými, ktoré nedosahujú rast a strácajú relevanciu.

Nebrať veľký ohľad na minulosť

Čo vás to naučilo ako investičného manažéra?

Nebrať až taký ohľad na to, čo bolo v minulosti, napríklad čo sa týka vplyvu na jednotlivé sektory a ich návratu späť na pôvodné úrovne. Táto kríza bola úplne iná ako tie predchádzajúce. Nesprávala sa podľa vzoru predchádzajúcich.

V roku 2000, čo bolo na začiatku mojej kariéry, boli akcie tiež veľmi drahé, najmä tie technologické. Vtedajšia kríza bola spôsobená predovšetkým infláciou a následnou reakciou centrálnych bánk v podobe rastu úrokových sadzieb, čo prasklo akciovú bublinu. Boli to začiatky internetu a práve tá bublina praskla, technologický Nasdaq padol o 70 percent. Teraz? Technologické akcie padli v úvode najmenej a za celý rok išli nahor o 40 percent.

Druhý príklad je finančná kríza 2008 – 2009, to som bol v New Yorku na Wall Streete. Vtedy utrpeli straty najmä nehnuteľnosti, čo sa tiež teraz nezopakovalo.

Ukázalo sa aj v tejto kríze, že niečo je predsa len nemenné?

Energetika, ťažký priemysel ako chémia, strojárstvo, stavebníctvo, banky – tie všetky boli zasiahnuté podľa očakávaní. Napríklad banky sa iste odrazia a dostanú sa späť, ale dlhodobo to nie je veľmi perspektívny sektor. Negatívne naň vplývajú nízke úrokové sadzby centrálnych bánk, ktoré sa nikdy nevrátia na pôvodné úrovne. Plus tam prichádza obrovská disrupcia v podobe nových fintech firiem.

Pozitívny vývoj na trhoch

Ako vidíte vývoj na trhoch tento rok?

Z mnohých dôvodov bude veľmi pozitívny. Ako som spomínal, do ekonomík prídu ďalšie obrovské balíky pomoci, centrálne banky neplánujú zvyšovať sadzby. To všetko smeruje tok kapitálu do viac rizikových kategórií aktív, ako sú napríklad akciové trhy, ale aj private capital alebo venture capital a do nehnuteľností.

Ani mnohé veľké penzijné fondy si nemôžu dovoliť zostať pri konzervatívnych dlhopisových investíciách, lebo im možno až prerábajú. Takže aspoň malé percento aktív dávajú do rizikovejších nástrojov, čo však pri ich veľkosti spôsobuje obrovský prílev kapitálu na trhy. Toto „naháňanie výnosov“ bude pokračovať. K tomu sa nachádzame v expanzívnej fáze ekonomického cyklu, čo sa prejaví v lepších výsledkoch mnohých firiem. A samozrejme, porovnanie tohto roku s minulým, keď sa mnohé firmy nútene zabrzdili, bude veľmi pozitívne.

Ako sa prejavia vakcíny?

Tie pomôžu zrejme v druhom polroku dostať spoločnosť do normálu. Väčšina investorov má dlhodobý horizont a správne predpokladajú, že toto bola jednorazová udalosť.

Ktoré sektory pre tento rok investične favorizujete?

Tie, ktoré boli doteraz najviac negatívne ovplyvnené, by sa mali logicky odraziť nahor najviac, je to taký cyklický pohyb. To sú práve spomínané value sektory. Takže bankovníctvo, poistenie, energetika, maloobchod, hotely, cestovný ruch, reštaurácie – ceny ich akcií by mali stúpať viac než technologické sektory. To je však len krátkodobý náhľad. Z dlhodobého si myslím, že skôr rastúce sektory budú prinášať nadpriemerné výnosy. No tento rok môže hodnotovým akciám hrať do karát aj vyššia inflácia.

Markantne stúpajúca inflácia

Čakáte ju?

Sú predpoklady, že tento rok stúpne markantne, možno aj na 4 – 5 percent, a takú sme nevideli už dlho. Veď minimálne 10 rokov sa debatuje skôr o opaku, o hrozbe deflácie. Ceny sa zdvihnú z dvoch hlavných dôvodov. Výroba v mnohých sektoroch sa znížila, ponuka teda klesá. No záujem spotrebiteľov o spotrebu sa v druhom polroku zvýši. Dopyt sa teda oveľa rýchlejšie odrazí odo dna než ponuka. Podľa mňa je možno až 20-percentná šanca, že inflácia sa dostane na spomínané úrovne.

Čo to môže spôsobiť?

Reklama

Inflácia je dobrá, až kým nie je zlá (smiech). Mierna inflácia umožňuje podnikom zvyšovať ceny, platy pre svojich ľudí, to zas zvýši spotrebu. No keď sa dostane na vysoké jednociferné čísla, začína mať negatívny efekt na psychiku spotrebiteľa, oslabuje sa kúpna sila peňazí. To je pre ekonomiku nebezpečný scenár.

Ak by sa teda dostávala k 4 – 5 percentám, centrálne banky by ju museli začať pribrzďovať zvyšovaním úrokových sadzieb, a to by bolo pre investorov do viac-menej všetkých kategórií aktív veľmi negatívne.

Ako ďaleko sa pozeráte pri investičnom rozhodovaní?

Päť, desať rokov dopredu. Sústreďujeme sa na rastové sektory, dlhodobé trendy ovplyvňujúce svetovú ekonomiku.

Bitcoin podporujú už aj veľké inštitúcie

Patrí podľa vás medzi tie dlhodobé trendy aj vzostup kryptomien?

Čo sa týka Twin Capitalu, v tejto sfére nemáme žiadne aktivity. Ale osobne som v tomto veľký „bull“, hoci ešte v roku 2017, kým som sa s bitcoinom viac zoznámil, som bol veľký skeptik. Odvtedy som úplne zmenil názor.

Na Slovensko som sa vrátil v roku 2014 a začal som pôsobiť ako portfolio manažér v Twin Capital. Od augusta 2020 som prešiel na funkciu externého konzultanta, pretože väčšinu času venujem startupu Altfins, ktorý som rozbehol so skupinou vývojárov z Košíc. Naša platforma pôsobí práve v oblasti kryptomien a blockchainu. Je to nástroj pre investorov a obchodníkov na analýzu kryptomien. Už to svedčí o tom, že im verím. Aj minulý rok potvrdzuje moju tézu.

Čo tým myslíte?

Videli sme nielen strojnásobenie ceny bitcoinu, ale aj rozvoj celého ekosystému. Prišli nové možnosti využitia kryptomien a technológie blockchainu, napríklad vo sfére decentralizovaného finančníctva (DeFi). Tam vzniklo množstvo startupov, ktoré využívajú blockchain na poskytovanie rôznych finančných služieb, ktoré boli tradične doménou bánk.

Aj preto som pri budúcnosti bánk dosť skeptický. Vlani sme tiež videli veľké mená, veľké inštitúcie, ktoré začali do svojich portfólií pridávať kryptoinvestície. Hoci percentuálne vo veľmi malom objeme, no je to náznak toho, že ľady sa pohli. Napríklad MassMutual, čo je 170-ročná tradičná poisťovňa, nedávno do svojho viac ako 200-miliardového fondu nakúpila bitcoin za 100 miliónov dolárov.

Posledný rok bola cena bitcoinu ťahaná práve takýmito veľkými inštitucionálnymi investormi. A je tu aj ďalší, demografický, dôvod – vyrastá generácia digital natives, ľudí, ktorí sú stále s mobilom v ruke a online. A táto generácia už preferuje investíciu do bitcoinu nad zlato.

Takže keď sa doteraz hovorilo, že je dobré mať aj päť percent v zlate ako zaistenie proti poklesom na finančných trhoch, tak teraz túto úlohu preberajú kryptomeny.

Digitálne zlato

Takže bitcoin je nové zlato?

Bitcoin je digitálne zlato. Prílev investícií do zlata a nástrojov ako gold ETFs bol veľmi malý, neporovnateľný s tým, koľko kapitálu prichádza do bitcoinu.

Mali by mať mladí ľudia, ktorí bitcoinu veria, aj celé portfólio v ňom?

Určite nie. Platí to pre všetky aktíva, treba diverzifikovať, to je najdôležitejšie. Hoci bitcoinu verím, vždy sú tam riziká, takže stále si myslím, že takých päť percent je zdravá alokácia.

Čo by ste ešte okrem potreby diverzifikácie odkázali dnešným investorom?

Že najhoršou investíciou dnes je hotovosť. A s infláciou, ktorá prichádza, to bude čoraz horšie. Treba byť zainvestovaný, no bez toho, aby sa teraz snažili odhadnúť, kedy príde nejaký prepad. Časovať vstup na trh, to sa nikomu nepodarí. Hlavne pre ľudí, ktorí majú menej ako 50 rokov, platí, že budú vedieť ustáť nejakú rozkolísanosť trhov. Majú pred sebou 15, 20 rokov do dôchodku.

Určite by teraz nemali byť ani v štátnych dlhopisoch, ktoré sú momentálne veľmi zlé aktívum, tento a zrejme aj budúci rok, lebo vývoj ich cien môže negatívne ovplyvniť spomínaná inflácia. Investície treba rozložiť medzi nehnuteľnosti, akciové trhy, možno využiť roboporadcov (automatické nástroje, ktoré umožňujú jednoduché a lacnejšie investovanie, hlavne prostredníctvom ETF). K tomu si niektorí môžu pridať kryptonástroje a investície do privátnych firiem cez niektoré z platforiem, ktoré to umožňujú.

Správy o kryptosvete

Okrem bitcoinu stúpajú aj ďalšie alternatívne meny (altcoins). Cena Polkadotu bola podporená vyhlásením Binance, ktorý zriadi fond 10 miliónov dolárov na projekty založené na tejto mene. Cenu DogeCoin zas podporili tweety Elona Muska a Angely White, hviezdy filmov pre dospelých.

Výňatok z koncoročného newslettra platformy Altfins dobre ilustruje búrlivý svet kryptomien, kde sa objavujú stále nové a exoticky znejúce názvy „mien“ a impulz na cenové nárasty (či poklesy) v desiatkach percent môže prísť z nečakaných strán. Altfins, ktorý rozbehol Richard Fetyko minulý rok, má za cieľ priniesť do tohto sveta prehľad.

Prečo práve kryptomeny?

Prečo si investičný manažér vytrénovaný klasicky v tradičných investičných firmách na Wall Streete vybral práve túto oblasť? „Je to niečo, ako boli zárodky internetu. Využitie blockchainu bude obrovské, a taký je aj potenciál tejto investície. Keď som sa v tom začal viac hrabať, zistil som, že mi chýbali analytické nástroje, ktoré sú dostupné pre tradičné investície, niečo ako Bloomberg či Reuters. Nehovorím, že vytvoríme Bloomberg pre kryptosvet, ale snažíme sa tento priestor vyplniť,“ vysvetľuje Fetyko.

Pre tento projekt opustil i miesto vo family office fonde Ivana Chrenka Twin Capital, kde bol od roku 2014 portfóliovým manažérom. Zostal v ňom externým poradcom. „Svet kryptomien a dát o nich je stále veľmi fragmentovaný, to sa snažíme zmeniť. Zatiaľ je to divoký západ,“ dopĺňa.

Nástroj Altfins konsoliduje dáta z mnohých zdrojov do jedného rozhrania a umožňuje filtráciu zo súčasných viac než troch tisícok kryptomien, z ktorých mnohé sú nekvalitné. Ide o riešenie pre pokročilých investorov, nie pre začiatočníkov skúšajúcich kúpiť si svoj prvý bitcoin (či jeho časť).

Okrem rastu záujmu mileniálov o investície tohto typu ich vlani posúvali i stámiliónové investície veľkých inštitucionálnych investorov do kryptomien a technológií. A tiež kroky, ako urobil PayPal, ktorý umožnil svojim 360 miliónom užívateľov nákup zatiaľ štyroch kryptomien a naznačil, že obchodníkom zrejme tento rok poskytne možnosť, aby dostávali platby v kryptomenách.

Riziká kryptosveta

Fetyko však pripomenie i riziká kryptosveta. Mnohé projekty sú decentralizované, open source, nie je tam konkrétna inštitúcia, ktorá má zaň zodpovednosť, ak sa niečo pokazí, zneužije. „Pri nových projektoch, ktoré nie sú užívateľmi auditované, existuje riziko. Nie je to regulovaná oblasť, a preto môžu byť aj nástroje, aké prinášame v Altfins, veľmi užitočné,“ prízvukuje.

Je Slovensko dobré miesto na rozbeh startupu tohto typu? Ako vysvetlí Fetyko, nájsť talentovaných ľudí je ťažké. A to sa týka aj financovania. „Ide o kryptomeny a blockchain, ktoré sú stále v raných fázach rozvoja. Ťažké by to bolo asi všade.“

Autormi rozhovoru sú editorka Tatiana Vavrová a šéfredaktor Juraj Porubský. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?