Stredoeurópska investičná firma Orbit Capital ohlásila druhé kolo investičného fondu na úrovni 107 miliónov eur a stáva sa tak jednou z najväčších venture debt platforiem v regióne.
Existuje kategória firiem, ktoré prepadávajú sitom bežného financovania. Pre banku sú príliš mladé a „bez majetku“, pretože namiesto hál a strojov vlastnia softvér, značku a zmluvy, ktoré sa do záložného práva ukladajú ťažko.
Na ďalšie kolo rizikového kapitálu sú zasa priveľmi vyspelé, alebo jednoducho nechcú znovu riediť podiel, ktorý si zakladatelia roky budovali. Pritom rastú o desiatky percent ročne, majú tržby v miliónoch eur a aj platiacich zákazníkov. A napriek tomu pre tradičných veriteľov zostávajú takmer neviditeľné.
Do tejto medzery sa snaží vstúpiť venture debt, teda rastový dlh. Nie je to ekvita a nie je to ani klasický bankový úver. Je to kapitál, ktorý firme požičia bez toho, aby si pýtal kreslo v jej boarde alebo určoval jej hodnotu. Podľa Lukáša Macka, general partnera fondu Orbit Capital, môže byť pre firmu až štyrikrát lacnejší ako rizikový kapitál.
Tento rozdiel nie je kozmetický. Predstavte si firmu s valuáciou 50 miliónov eur, ktorá zháňa päť miliónov. Ak ich prijme ako ekvitu, „zriedi sa“ približne o 10 percent a po niekoľkonásobnom raste stojí tento podiel investora 15 až 20 miliónov.
Ak si tých istých päť miliónov požičia, zaplatí zhruba 10-percentný úrok, teda pol milióna ročne, k tomu akciovú opciu. Dokopy dva až päť miliónov namiesto 20. V anglosaskom svete ide o overený nástroj. V strednej Európe donedávna takmer neznámy.
Teraz dostal v regióne zrejme najsilnejší signál dôvery, aký zatiaľ prišiel. Orbit Capital ohlásil druhé uzatvorenie fondu Growth Debt Fund II na úrovni 107 miliónov eur a prekonal tým pôvodný cieľ. Stáva sa tak jednou z najväčších venture debt platforiem v strednej a východnej Európe, pričom za sebou má už vyše 20 zainvestovaných rýchlorastúcich spoločností.
Archív Lukáša Macka
Zaujímavejšie ako samotné číslo je však to, kto doň vložil peniaze. Medzi investormi je Európsky investičný fond, Česká spořitelna zo skupiny Erste, Conseq aj Rentea. Práve Rentea, český súkromný dôchodkový fond, je tým, kto dáva najväčší signál. Dôchodkové peniaze vstupujú do venture debtu v regióne po prvýkrát.
Pridala sa aj poľská PFR Ventures, najväčší fond fondov v regióne CEE, pre ktorý ide o vôbec prvú alokáciu do tejto triedy aktív. Keď do niečoho vstupujú penzijné fondy a štátne fondy fondov, prestáva to byť experiment pár súkromných investorov.
Čo iní nevidia
Ako môže dlhový investor požičať firme, ktorá nemá čo dať do zálohy? Odpoveď je v tom, čo banka odmieta vidieť. „Našou výhodou je to, že vidíme hodnotu tam, kde ju banka nevidí,“ hovorí Macko.
Kým banky hľadajú hmotný majetok a startupy ho nemajú, Orbit berie ako záruku nehmotný majetok, teda patenty, licencie, značku či pohľadávky. Ak sa biznis „pokazí“, práve z týchto aktív sa dlhový investor dokáže aspoň sčasti dostať zo straty. A dostáva sa k nim ako prvý v poradí, no len do výšky pôvodnej investície. Žiadne kreatívne štruktúry, na ktorých by sa dalo zarobiť viac, keď firma padne, tu podľa Macka nefungujú.
Posun vidno aj v tom, kto Orbitu peniaze zveruje. V prvom fonde tvorili väčšinu bohatí jednotlivci a menšie inštitúcie, deväť z 10 eur prišlo od nich. V druhom sa pomer otočil, väčšinu kapitálu prinášajú veľké inštitúcie. Fond je zároveň dva- až trikrát väčší. To nie je účtovný detail, tvrdí Orbit, je to dôkaz toho, ako takáto forma investícií v regióne dospieva.
Kam tie peniaze smerujú? Fond II cieli na technologické firmy vo fáze po Series A, s tržbami aspoň tri milióny eur a medziročným rastom minimálne 30 percent. Jednotlivé tikety sa pohybujú od troch do 15 miliónov a majú financovať medzinárodnú expanziu, akvizície, prevádzkový kapitál či kapitálové výdavky.
Prvé investície už sedia v portfóliu, napríklad slovenskom startupe Sloneek či poľskom Talkin‘ Things. Okrem toho historicky Orbit stojí za investíciami do jednorožcov ako Mews či Rohlík, ale aj slovenských startupov s dlhšou históriou pôsobenia ako CloudTalk alebo Boataround.
Nič nie je isté
Na druhej strane, ani táto kategória investícií nemá patent na istotu. To v minulosti ukázal prípad nemeckého Vehiculumu, online trhoviska s operatívnym lízingom áut. Cez platformu pretiekli obchody za štvrťmiliardu eur a tržby rástli, no počas pandémie prišiel nedostatok čipov, dodacie lehoty áut sa natiahli zo štyroch na 16 mesiacov a firme prestali chodiť peniaze. Skončila v insolvencii. „To, čo ani VC nevie odhadnúť, sú externé šoky,“ konštatuje Macko.
To, čo ani VC nevie odhadnúť, sú externé šoky.
Partner fondu Wiktor Namysł na záver dodáva, že venture debt nie je okrajovou alternatívou, ale stáva sa jedným z kľúčových nástrojov rastu. Cieľom je posúvať firmu k stále lacnejšiemu kapitálu – od ekvity cez dlh až k banke, ktorá má byť pre firmy hlavnou métou.
Inak povedané, „dobre postavený“ dlh nie je núdzové riešenie pre firmy, ktoré na nič lepšie nedosiahnu. Je to nástroj, po ktorom v stredoeurópskom regióne čoraz častejšie siahajú tí podnikatelia, ktorí si nechcú dať zriediť to, čo vybudovali.
