5. septembra 2021

„Necítila som k svojim deťom lásku, cítila som, že som ako matka úplne zlyhala,“ hovorí rodáčka z Košíc Ivana Poku o svojich pocitoch po tom, čo sa jej narodili dvojčatá. „Hneď som vedela, že s tým chcem niečo spraviť a budúce matky lepšie informovať.“ Dnes ako koučka pomáha rodičom nielen zvládať problémy po narodení dieťaťa, ale aj to všetko zladiť s prácou či podnikaním. Žije v Londýne a je autorkou knihy Motherhood: The Unspoken.

„Nesnažte sa byť superhrdinky, nedá sa zvládať všetko. Pýtajte si pomoc,“ zdôrazňuje a dodáva, že najdôležitejšia je komunikácia a pochopenie oboch partnerov: „Málokto si uvedomí, pod akým tlakom sú aj tí otcovia, keď je celá domácnosť od nich finančne závislá a doma ich čaká zrútená žena, ale nemalo by sa to ignorovať.“

Spomínali ste, že k podnikaniu vás priviedla vlastná skúsenosť. Realita podľa vás bola úplne iná, ako to, čo vám všetci opisovali. A po pôrode ste nezažili tie pocity, ktoré ste očakávali. Skúste nám priblížiť, čím ste si prešli?

V podstate už to tehotenstvo nebolo také, ako som si predstavovala. Nemala som pocit eufórie alebo spojenia s deťmi. Potom, keď sa chlapci narodili, necítila som k nim tú lásku, ktorú som čakala. Teda nie hneď. A to bol pre mňa hrozný šok. Cítila som, že som ako matka úplne zlyhala.

Reklama

Vôbec som si zo začiatku materstvo neužívala a spochybňovala som, či to bolo dobré rozhodnutie. Rovnako dojčenie bolo utrpením. Predtým som si myslela, že to príde samo. Nikto nám nepovedal, že sa to treba naučiť a že to môže byť bolestivé.

Všetky tieto veci som si uvedomila a rozmýšľa som, prečo sa o tomto nevie, prečo to nie je všeobecná informácia, že tie prvé okamihy nie sú také ako vo filme a ako sa o nich hovorí. Hneď som vedela, že s tým chcem niečo spraviť a budúce matky lepšie informovať.

Transformácia kariéry

Pred pôrodom ste sa venovali marketingu, potom ste prešli do úplne inej sféry. Aký bol ten kariérny prechod?

Poháňal ma pocit zúfalstva, ktorý som mala. Vďaka vášni to išlo jednoduchšie. Vedela som, že veľa matiek sa cíti úplne rovnako, a chcela som to zmeniť. Chcela som vyplniť tú dieru medzi očakávaniami a realitou, aby to bola všeobecná znalosť.

Napadlo vám, že sa rodičovským mentoringom budete raz živiť?

Začalo sa to blogom Mumsjourney.com. Spočiatku to nebol biznis, len som chcela rozšíriť odkaz, ktorý som mala, pomôcť iným ženám.

Po roku blogovania som sa prihlásila do súťaže Best Business Women Awards a vybrali ma za finalistku. Popritom som začala organizovať workshopy pre matky a písala som aj knihu Motherhood: The Unspoken. V nej sú nielen moje skúsenosti, ale aj príbehy iných matiek.

Takto vyzerá mama s popôrodnou depresiou, komentovala fotografiu s manželom a synčekmi Ivana Poku. Upozorňuje, že okolie často netuší, čo žena práve prežíva. Foto: archív Ivany Poku

Je pre mňa úžasné, keď mi po jej prečítaní píšu, že som ich zachránila a ďakujú mi. Vidieť, že moja práca má zmysel a pomáha iným bolo pre mňa impulzom, že by z toho mohlo byť aj moje živobytie.

Spolupráca s profesionálmi

To bola dosť veľká kariérna zmena. Absolvovali ste aj nejaké kurzy alebo štúdium?

Nie, vôbec. Ale workshopy som začala robiť v spolupráci s pôrodnými asistentkami, teda s profesionálmi. Matky som vzdelávala z mojej osobnej skúsenosti, na základe toho, čo som ja zažila. A zároveň tam mali aj ten odborný aspekt.

Stretávate sa aj s prípadmi ťažkej depresie či až popôrodnej psychózy?

S depresiou áno, ale na psychózu si už netrúfam. Snažím sa matkám pomôcť, aby boli dosť silné na to, aby vyhľadali pomoc, keď sa niečo také deje. Aby si uvedomili, že majú problém a treba ho riešiť.

Stres z materstva zaháňala prácou

Ako ste dokázali zladiť prácu s rodičovstvom a vlastným prežívaním, ktoré vtedy bolo, ako hovoríte, zložité?

Jasné, že to nebolo hneď. Trvalo to pár mesiacov, ale to, čo som začala robiť, mi vlastne aj samej pomáhalo. Prvých asi osem mesiacov som trpela potichu. Nikto nevedel, ako sa cítim, ale to je iná téma.

Potom, ako som sa s tým zdôverila a začala som o tom viac rozprávať, začala som pomáhať iným a zároveň aj sebe. Bolo to obojstranné, už som sa necítila taká sama a dala som to zo seba von formou blogovania.

Ale aby som odpovedala na vašu otázku, bolo to veľmi ťažké. Musela som robiť po nociach, ale keď je tam vášeň, keď to chcete robiť, tak to ide. A to sa týka akéhokoľvek biznisu.

Viete poradiť rodičom, najmä matkám, ktoré by chceli podnikať aj popri výchove malých detí? Ako to všetko zladiť a zvládať?

Reklama

To najhlavnejšie je motivácia. Ja mám okrem toho šťastie, že mám úžasného manžela, v ktorom som mala veľkú oporu a pomoc. Viem, že nie každý má také šťastie.

Ivana hovorí, že manžel jej bol počas ťažkých chvíľ veľkou oporou. Foto: archív Ivany Poku

Vidím však, že veľa mamičiek chce zarábať popri materskej, ale ak sú hlavnou motiváciou len peniaze alebo príjem, tak to je ťažké a neviem, či sa to vôbec dá dlhodobo zvládať.

Podnikanie je proces, často veľmi bolestivý a človek aj spochybňuje sám seba. Keď tam chýba silná motivácia, niečo vyššie, prečo to robíme, tak ten nápor je veľmi ťažké vydržať.

Nemusíme byť superhrdinky

Ako im pomáhate, aby zvládali lepšie návrat do práce, pracovný stres spolu so stresom z rodičovstva a súkromím?

Medzičasom som si spravila aj kurzy NLP a Rational Emotive Behaviour Therapy. Čiže som sa v tomto smere vzdelala aj odborne. Nie je tam nejaký striktný proces, šijem to na mieru, podľa toho, čo konkrétna klientka potrebuje riešiť.

Máte nejakú všeobecnú radu pre pracujúce matky?

Vzorec, ktorý vidím u väčšiny matiek je, že sa snažíme byť superhrdinky. Niežeby sme neboli (smiech), ale musíme si vedieť vypýtať pomoc. To je to najhlavnejšie.

„Nie je dobré byť na dieťa naviazaná 24 hodín denne 7 dní v týždni, pretože to dieťa aj tak raz odíde z domu, potom matka trpí.“ Foto: archív Ivany Poku

Vypýtať si pomoc je známka sily, nie slabosti. Nedá sa zvládať aj domácnosť, aj deti, práca, manžel… Je to veľa na každého, takže tú pomoc si treba pýtať čím viac. Aj keď nie sú blízko rodičia, ktorí by mohli byť nápomocní, treba hľadať iné cesty.

Veľmi podporujem ideu, aby matky viac spolupracovali. Pretože kedysi to bolo tak, že spolu trávili čas, pomáhali si s deťmi, s prácou aj so všetkým. Teraz sú zväčša samy a všetko chcú robiť samy. Ale to nie je prirodzené ani správne, a to im často aj radím, aby sa dali dokopy s matkami v ich okolí a čo najviac si pomáhali. Tá pomoc je pri návrate do práce obzvlášť dôležitá.

Čiže základná rada je, aby sa matky nesnažili všetko stíhať, ale aby si pripustili, že sa to nedá?

Áno. A určiť si priority. Nedá sa všetko a čím skôr si to matka uvedomí, tým lepšie. Je to veľká úľava, už na seba nekladie taký veľký tak.

Lepšie pracovné podmienky pre rodičov

Spolupracujete aj s firmami? Mnohé veľké zahraničné spoločnosti podporujú pracujúce matky rôznymi spôsobmi, napríklad prácou z domu, flexibilnými pracovným časom alebo firemnou škôlkou či jasľami. Na Slovensku to je veľmi málo rozšírené a asi ani vo svete to ešte nie je také, ako by to mohlo byť. Uberáte sa aj týmto smerom?

Áno, je to môj najnovší projekt. Je to v začiatkoch, takže vám k tomu veľa neviem povedať. Ale beriem to zatiaľ skôr z trochu iného uhla. Často sa totiž stáva, že matky trpia a zamestnávatelia o tom nevedia. Takže by som ich chcela vzdelať, ako sa s tým vyrovnať.

Investovať do lepších pracovných podmienok pre rodičov môže byť pre firmy veľmi výhodné, hovorí Ivana Poku. Foto: archív Ivany Poku

Súčasť môjho nového projektu je teda aj osveta medzi zamestnávateľmi, aby sme ich „naučili pochopiť“, že je to súčasť života a je to dôležitá téma, ktorú však treba vedieť uchopiť.

Že riešiť tento problém a investovať do lepších pracovných podmienok pre rodičov môže byť pre firmy veľmi výhodné.

Silný pocit viny

Čím je ešte ten návrat do pracovného života matky po pôrode ťažký, s čím bojujú a ako to lepšie zvládať?

Často sa stretávam s pocitom viny. Keď matky idú do práce, tak vina z toho, že opúšťajú dieťa, je veľmi silná. Snažím sa im s týmto pocitom pomôcť, aby pochopili, že to robia pre rodinu a práve pre tie deti, nie proti nim.

Ďalej je dôležité, aby si matka našla čas aj pre seba. Keď matky oddychujú alebo robia niečo pre seba, tiež často pociťujú vinu. Vtedy sa s nimi snažím pracovať na tom, aby to pochopili nielen vedome, ale aj podvedome, a začali to brať ako „službu“ pre svoje deti.

Pretože keď človek oddychuje, to nie je nečinnosť, naopak, je to veľmi dôležitá činnosť, rovnako ako spánok. Keď spíme , nerobíme nič, ale keby sme nespali, zistíme, že sa takto nedá fungovať.

Zvyknem to prirovnávať k obalu na vajíčka, ktorý má povedzme deväť miest, no my sa tam snažíme umiestniť dvanásť vajec. To jednoducho nejde. Keď tam je miesto len pre deväť, tak to neznamená, že sme zlé matky, ale máme limity ako všetci ľudia.

Neobetujte deťom všetko

Keď to zhrnieme, tak tie tri základné rady znejú: nebáť sa požiadať o pomoc a delegovať niektoré veci na iných ľudí, neviniť sa, nechať si aj čas pre seba a nebyť stále len s dieťaťom.

Áno. A je tiež dobré predstaviť si, ako by to vyzeralo, keby ste zostali len doma. Aký to bude mať dopad na dieťa a na vás? Časom si ženy samy uvedomia, že by to vlastne nebolo o nič lepšie a ľahšie. To sa teraz netýka matiek, ktoré sú doma dobrovoľne, nechcú a nepotrebujú pracovať.

Veľa matiek obetuje svoju kariéru aj preto, lebo si myslia, že je to pre dieťa lepšie. No je to naozaj lepšie? Nevnímate to tak, že keď je matka neustále s dieťaťom, chýba mu samostatnosť a ťažšie sa od matky odpútava, keď má ísť napríklad do školy, k babičke na prázdniny a podobne?

Áno, súhlasím na sto percent. Som rada, že ste to spomenuli. A aj tie matky, ktoré zostanú doma, potrebujú svoj život. Nie je dobré byť na dieťa naviazaná 24/7, pretože to dieťa aj tak raz odíde z domu, potom matka trpí. Alebo, ako ste spomínali, môže sa stať, že to dieťa nie je natoľko schopné robiť veci samostatne.

Matky to často nerobia ani pre deti, ale robia to pre seba. V hlave sú presvedčené, že tie deti ich potrebujú, čím si v podstate uspokojujú nejakú svoju vnútornú a často nevedomú potrebu. Len tá potreba nie je zdravá ani pre nich, ani pre dieťa.

Čím viac mali ženy vybudovaného, kariérne alebo z hľadiska nezávislosti, tým ťažšie sa stotožňujú s rolou matky, hovorí o svojich skúsenostiach úspešná Slovenka žijúca v Londýne. Foto: archív Ivany Poku

Treba sa pozrieť na situáciu s odstupom a položiť si otázky, čo by bolo keby. Napríklad: Ako by to vyzeralo, keby moje dieťa nevedelo bezo mňa fungovať? Ako by to ovplyvnilo jeho budúcnosť?

Nezávislosti sa vzdáva ťažko

Aká veková skupina vás najčastejšie oslovuje? Sú to mladšie ženy alebo skôr tie, ktoré už majú nejakú kariéru za sebou?

Mladé matky vôbec. Skôr ma oslovuje tá druhá skupina matiek. A práve vidím paralelu v tom, že čím viac mali vybudovaného, kariérne alebo z hľadiska nezávislosti, tým ťažšie sa stotožňujú s rolou matky.

Nie je potrebné už pred príchodom dieťaťa riešiť situáciu so zamestnávateľom, manažérom, pripraviť nejako svoju kariéru na to, že nemusí ísť všetko tak hladko, ako plánujeme?

Problém však je, že budúce matky si neuvedomujú dôležitosť týchto vecí. Aj klientky mi často hovoria, že i keď videli niečo podobné, ako robím ja, povedali si, že ich sa to netýka a nepotrebujú to. Myslia si, že budú v pohode.

Z tohto uhla je to veľmi ťažké, preto si myslím, že ísť cez firmy či podujatia je cesta. Veľmi málo žien to rieši ešte pred samotným materstvom, málo z nich to ocení. No potom príde ten šok.

Ako spoznať depresiu

Čiže väčšina matiek si nepripúšťa, že nemusí ísť všetko podľa predstáv, alebo že môže prísť dokonca depresia?

Aj ja so to tak brala. A o depresii sa hovorí všade len veľmi teoreticky, máte manuály o tom, čo sa môže stať, a keď sa to stane, máte vyhľadať pomoc. No už keď sa človek cíti zle, neuvedomuje si, že je to depresia. To je najhoršie.

Preto vzdelávam aj v tomto smere, vysvetľujem, ako depresia vyzerá, ako sa človek cíti. Nie je to tak, že sa zobudíte a viete, že máte depresiu. Máte nejaké symptómy, ale vy netušíte, čo sa s vami deje.

Nespozoruje to lepšie nejaký blízky človek, manžel?

Áno a aj to rozoberám – ako rozpoznať podobné príznaky u partnera, nemusí to byť hneď depresia, ale vznikajúci problém.

Dvojsečná zbraň

Mnohé matky sa to zrejme často boja alebo aj hanbia priznať. Spomínali, že ste na začiatku necítili silnú lásku k deťom. Asi nie je jednoduché niečo také priznať.

Vy vtedy cítite, že ste úplne zlyhali. Ja som vtedy bola presvedčená, že si tie deti nezaslúžim a že by bolo lepšie, keby som ich nemala. A to je presne ono. Nepríde uvedomenie v štýle: Och, asi mám depresiu, potrebujem vyhľadať pomoc. A to je nebezpečné, pretože človek nemá tušenie, že to je vlastne choroba.

Problémy v mnohých vzťahoch môže vyriešiť lepšia komunikácia partnerov o tom, čo cítia, aké majú potreby. Foto: archív Ivany Poku

Robenie osvety pre nádejných rodičov je dvojsečná zbraň. Nechcete ich vystrašiť, aby si nemysleli, že mať deti je strašne ťažký krok, ale zároveň chcete, aby vedeli, čo ich čaká a vzdelať ich v tomto smere.

To je tá najväčšia výzva a bojujem s tým veľmi dlho. Spozorovala som, že moje workshopy vyhľadávajú skôr matky, ktoré už majú problém. No knihu si kúpia aj budúci rodičia. Hovorí totiž všeobecne, o čom je život po dieťati a to je aj na obálke. Až vnútri sa rozoberá aj spomínaná depresia a podobné problémy.

Všade hovoria o tom, aké je tehotenstvo, ako sa starať o bábätko, ale ako to naozaj vyzerá a ako sa matka či otec cítia po narodení dieťaťa, to je pre budúcich rodičov veľmi dôležité.

Ťažká rola ocov

Zameriavate sa aj na otcov?

Iba na matky, ale zvažujem aj túto cestu. Matky sa niekedy boja do seba investovať a oteckovia majú tie finančné prostriedky. Zároveň si môžu skôr všimnúť, že sa niečo deje.

Dôležité je poznamenať, že aj otcovia sú pod obrovským tlakom. Každý od nich očakáva, že budú podporovať svoju ženu, budú zarábať, majú byť piliermi, pomáhať matke. Ale ten nátlak, keď vidia, že celá domácnosť je od nich tesne po pôrode finančne závislá, žena je na rozpadnutie a oni to musia držať celé pokope…

Málokto si uvedomí, aký tlak sa na nich vyvíja, ale nemalo by sa to ignorovať. Keď ženám pomôžem pochopiť, že aj muž zažíva ťažké chvíle, tak im to často pomôže, zlepší sa medzi nimi komunikácia a nie je to už o hádkach na dennom poriadku.

Stále sme sa bavili najmä o tom, ako má matka zladiť rodinu s prácou. No ako je to s otcami a ich kariérou? Myslíte si, že pokiaľ je to finančne únosné, mal by aj otec na nejaký čas obmedziť prácu a venovať sa rodine?

Samozrejme, závisí to od konkrétnej situácie, ale ak si to môže dovoliť, tak rozhodne áno. A tu je dôležitá najmä komunikácia a pochopenie medzi partnermi. Obaja by sa mali snažiť pozrieť sa na to aj z druhej strany.

Často vidím, že keď muž príde z práce, matka mu dá už vo dverách dieťa do ruky, nech sa stará on, veď ona s ním bola celý deň a je unavená. Čo chápem. Ale keď sa žena pozrie na to jeho očami, pochopí, že manžel prišiel po iks hodinách z práce a potrebuje tiež chvíľu pokoja.

Treba mu dať priestor, hodinku, nech si dobije baterky a až potom ho zapojiť. Ale hlavne sa spoločne rozprávať o tom, čo ten druhý potrebuje, čo cíti.

Ako vzniká fungujúci biznis

Kedy sa z tohto stalo vaše živobytie? Ako ste hovorili, zo začiatku ste chceli len pomôcť ženám, písali ste blog, kedy ste začali seriózne podnikať?

Blog som brala len ako vášeň, chcela som pomôcť druhým, o peniaze nešlo. Ale keď som videla, že to má zmysel a že matky si to žiadajú, pomáha im to, tak som začala robiť koučing. Prvým zárobkovým artiklom bola moja kniha a veľmi ma povzbudila aj nominácia na Best Business Women Awards.

Keď som začala robiť workshopy a súkromný koučing, dôležitá bola práve moja vášeň, to, že som to robila úprimne a chcela som naozaj pomôcť. To podľa mňa ľudia cítili.

Lekciou pre mňa však bolo, že som mala skvelý a dôležitý odkaz, ktorý som chcela predať, a preto som čakala, že to pôjde ľahko. Ale vôbec to tak nebolo a rýchlo prišlo prebudenie.

Pretože môžete mať aj ten najlepší odkaz na svete, najlepší produkt, no nemusí to ísť ľahko. Pokiaľ tomu neveríte a nenájdete správny uhol, ako to poňať, tak to nemusí fungovať. Naopak, môžete mať aj najhorší produkt, ale keď to správne uchopíte, tak predáte všetko.

Čo teda fungovalo u vás?

Skúšala som. Priznala som si, aká je realita, a snažila som sa nájsť inú cestu. Nevzdávala som sa, keď to nevyšlo na prvý pokus.

Keď niečo nejde, neznamená to, že ste zlyhali, ale že treba skúsiť inú cestu, kým to nevyjde.

Dokáže to každý. Pretože keď som ja mohla prejsť z naozaj hlbokej depresie k tomu, že si užívam materstvo na sto percent, vybudovala som popri tom biznis a nikdy som nebola šťastnejšia, tak to dokáže každý. Pretože nie som v ničom výnimočná, len som verila v to, že to je moja misia a vzala som to do vlastných rúk.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?