26. apríla 2020

Keď historik lekárstva Harald Salfellner pred dvoma rokmi vydal knihu o sto rokov starej pandémii, netušil, že onedlho sa prehliadaná téma španielskej chrípky dostane pre COVID-19 do centra pozornosti. Oslovili sme ho, aby porovnal obe pandémie. Začali sme spomienkou, že najnebezpečnejšia vlna chrípky sa prelínala so založením Česko-Slovenska, a teda aj s masovými oslavami vzniku štátu…

Španielska chrípka sa objavila už na jar 1918, no jej najhoršia vlna prišla na jeseň. Práve keď vznikal nový štát – Česko-Slovensko – čo sprevádzali rôzne veľké zhromaždenia. To sa vtedy ľudia nebáli nákazy?  

Revolučné pomery a vtedajší aktéri nebrali na pandémiu žiadne ohľady. Založenie Česko-slovenskej republiky sa odohralo uprostred najsmrtonosnejších týždňov chrípky v októbri a novembri 1918. Na dobových fotografiách naozaj vidíme masy ľudí – známa je snímka z 28. októbra 1918 na Václavskom námestí, ale aj z iných miest republiky. To bola určite veľmi dobrá živná pôda pre šírenie choroby. 

Oslavy založenia ČSR 28. októbra 1918. Ľudia v Prahe natlačení jeden na druhom práve počas najhorších mesiacov pandémie. Foto: WIkimedia/voľné dielo

Ako na epidémiu zareagovalo Česko-Slovensko? Nekomplikoval situáciu fakt, že nové úrady ešte len vznikali? 

Je zaujímavé, že mladé štáty si ešte dlho zachovali osvedčené štruktúry zdravotníctva z čias monarchie. Rakúsky minister zdravotníctva vo Viedni – vôbec prvý v Európe – bol rodák z Haliča a základy svojej vedeckej kariéry položil v Prahe. Bol to naozaj kompetentný lekár a bádateľ. Dnes sa, bohužiaľ, v mnohých krajinách nedá o takej kompetentnosti hovoriť. Po ňom nasledoval, už 11. novembra, ako prvý minister zdravotníctva Česko-Slovenska, Slovák Vavro Šrobár. Aj on bol absolventom lekárskej fakulty v Prahe. Novú štruktúru zdravotníctva ale nemohol vysypať z rukáva behom pár týždňov, veď ani nové štátne územie ešte nebolo definitívne vymedzené a niekde sa dokonca stále strieľalo. Chrípka tak prešla republikou bez nejakej významnejšej obrany.

Reklama
V júli 1918 písali v Robotníckych novinách o španielskej chrípke ako o nie nebezpečnej chorobe. Reprofoto: Univerzitná knižnica

Existovala nejaká európska stratégia proti pandémii? 

Koordinovaný postup nejestvoval. Pandémia prišla úplne prekvapivo. Vysoko postavení lekári prezentovali v novinách všetkých krajín svoje rady, zatvárali sa školy a univerzity a na pochovávanie mŕtvych boli nasadení vojaci, za čo sa vtedy vyplácal zvláštny žold. V Prahe a vo Viedni sa električky zmenili na pohrebné vozy. Bol nedostatok lekárov, lôžok v nemocniciach aj liekov. Pretože pre chrípku neexistovala ohlasovacia povinnosť, nedalo sa šírenie vírusu v počiatkoch nijako vystopovať. Choroba sa objavila akoby cez noc a všade. Ľudia začali umierať koncom októbra, na celom území štátu prakticky v rovnaký moment. 

Dnes nás pandémia a s ňou spojené opatrenia posúvajú k obrovskej ekonomickej kríze. Aké materiálne škody spôsobila španielska chrípka. Často sa spomína súhrnná globálna suma 500 miliárd dolárov…  

Áno, bádatelia v Spojených štátoch sa pokúsili zistiť, aké boli následné škody. Závisí to však na tom, čo chápeme pod ekonomickými dopadmi. Mne sa podarilo stanoviť pre Česko bilanciu obetí v rozpätí 44-tisíc až 75-tisíc, väčšinou mladých obyvateľov, teda ľudí na počiatku ich ekonomickej aktivity. Demografická strata tohto kalibru predstavovala po prvej svetovej vojny ťažké pustenie žilou. 

Neznáma história prvého ľudského koronavírusu. Objavili ho v 60. rokoch pri skúmaní bežnej nádchy

A čo krachy podnikov? 

Vojenské hospodárstvo viedlo už v roku 1918 k mnohým insolvenciám a krachom. Celá hospodárska štruktúra bola orientovaná na vojenské potreby. Európa a Rakúsko-Uhorsko obzvlášť, totálne schudobneli. Nejaké ďalšie negatívne obmedzenia ekonomicky vyhladovaných krajín v dôsledku karanténnych opatrení v súvislosti so španielskou chrípkou boli nemysliteľné. Preventívna izolácia zdravých by nikomu nenapadla. A továrne aj tak stáli, keďže nebolo uhlie. 

V novinách amerických Slovákov Jednota 16. októbra 1918 inzerovali prípravky na novú chrípku. Vo vydaní z 30. októbra už písali, že zasadnutie k vzniku ČSR sa uskutoční vonku, keďže akcie vnútri sú pre šírenie influenzy zakázané. Reprofoto: Univerzitná knižnica

Španielska chrípka sa začala šíriť ešte počas prvej svetovej vojny. Podarilo by sa pandémii zabrániť, keby vypukla v čase mieru?  

Preplnené tábory, vojenské transporty medzi kontinentami – to všetko k šíreniu španielskej chrípky určite prispelo. Prísne námorné karanténne opatrenia by možno dokázali rozšírenie vírusu spomaliť, nie ho však zastaviť. 

Platila vtedy aj vojenská cenzúra. Nie je pri pandémii utajovanie informácii najhoršou stratégiou? 

Vojenská cenzúra býva často preceňovaná – c. a k. správa už prakticky nemala tú moc, aby presadila úplnu cenzúru. Cenzori zasahovali iba vtedy, ak sa prezradzovali vojenské tajomstvá alebo keď sa do správ o chrípke premietala kritika politických pomerov. Okolnosť, že blok Centrálnych mocností nemal v roku 1918 prístup k výsledkom anglického a amerického bádania, nemala na priebeh španielskej chrípky žiadny dopad. V Amerike a v Anglicku sa experimentovalo s vakcínami, ale bez výraznejších úspechov. Pokiaľ išlo o sérovú terapiu a obzvlášť o séra rekonvalescentov, to bola správna stopa. Takéto pasívne imunizácie sa teraz uskutočňujú aj u pacientov s COVID-19. Ich predpokladom sú však osoby, ktoré už chorobu prekonali, sú zdravé a ich krv vykazuje príslušné protilátky.    

Španielska chrípka doznievala celé desaťročie

Poďme si povedať o tých podobnostiach medzi španielskou chrípkou a COVID-19 viac. Jedna z teórii vzniku spája influenzu z roku 1918, rovnako ako pri pôvode nového koronavírusu, s Čínou…

Pre hypotézu o čínskom pôvode španielskej chrípky hovorí mnoho okolností. S istotou však nevieme potvrdiť, kde sa odohrali rozhodujúce mutačné kroky vírusu vtáčej chrípky. Ale povedzme taká hypotéza autorov amerických bestsellerov o vzniku vtáčej chrípky v Kansase je z veľkej časti vedeckou rozprávkou. 

Slovenský denník v januári 1919 už píše o 6 miliónoch obetí. Nesprávne uvádza, že choroba vzišla zo Španielska – tam sa ňou len ako prví začali viac zaoberať. Reprofoto: Univerzitná knižnica

V čom nachádzame podobnosti a v čom rozdiely medzi španielskou chrípkou a COVID-19? 

Medzi týmito respiračnými virálnymi infekčnými ochoreniami existuje mnoho paralel. Napríklad vznik nebezpečných zápalov pľúc, hoci k atypickým virálnym pneumóniám, ako pri COVID-19, dochádzalo pri španielskej chrípke oveľa vzácnejšie. Vtedy prevládali predovšetkým sekundárne bakteriálne pneumónie. Inak ale v stavbe jednovláknových RNA vírusov existujú podstatné rozdiely. Vírus spôsobujúci COVID-19 nie je vystavaný segmentovo ako vírus chrípky. Nemôžeme teda dosť dobre predvídať, aké bude jeho epidemiologické správanie. Nápadny rozdiel je aj v cieľovej skupine vírusu – na španielsku chrípku umierali predovšetkým mladí a zdatní ľudia a tiež tehotné ženy a mladé matky s kojencami. Oproti tomu Franz Kafka, ktorý mal tuberkulózu, španielsku chrípku prežil, aj keď ležal dlhé týždne v posteli s ťažkým zápalom pľúc. V prípade COVID-19 by práve on bol klasický rizikový pacient. 

Ako sa vlastne svet dostal z pandémie španielskej chrípky? Bude to podobné aj pri COVID-19?  

Tá pandémia z roku 1918 doznievala dlho. Ešte v neskorých 20. rokoch minulého storočia bola napríklad v Prahe sezónna úmrtnosť na chrípku zreteľne zvýšená. Potom sa vírus následkom vzájomnej interakcie so získanou imunitou obyvateľstva natoľko otupil, že sa z neho stal normálny sezónny vírus a hrôza, ktorú vyvolával sa z veľkej časti vytratila. Vírus však existuje dodnes, so silno pozmenenou stavbou a spoločne s inými líniami. Typ A/H1N1 španielskej chrípky bol aj pôvodcom mexickej pandemickej chrípky v roku 2009. Chrípkové vírusy však nepretržite mutujú. Preto sa s nimi tak zložito pracuje. Je možné očakávať, že aj SARS-CoV-2 vyvolá ohniskovú imunitu a pravdepodobne bude v interakcii s ľudstvom so získanou imunitou žiť ďalej. Ako v prípade chrípky bude rizikovým skupinám odporúčané ochranné očkovanie – keď sa nám ho konečne podarí vyvinúť.   

Reklama

Nová španielska chrípka by stála 3 bilióny. Koľko peňazí si vyžiada zastavenie koronavírusu? 

Nakoľko vtedy ľudstvo doplatilo na to, že vedecké poznatky v roku 1918 boli na nižšej úrovni ako dnes? Čítal som, že chrípka sa vtedy pripisovala aj baktériám… 

Skutočnosť, že sa v roku 1918 stále vychádzalo z toho, že chrípku spôsobujú baktérie, nemala na samotný priebeh ochorenia v podstate žiadny vplyv. Očkovanie bolo možné aj tak až v 40. rokoch minulého storočia. 

Aj vo februári 1920 bola téma španielskej „nádchy” stále aktuálna. Takto o nej informoval denník Slovák. Reprofoto: Univerzitná knižnica

Takže dnes by sme na podobnú pandémiu boli pripravení lepšie? 

Určite sme pripravení lepšie dnes ako vo vojnou zničenom svete roku 1918. Svet medicínskej vedy je na mnohonásobne vyššej úrovni – antibiotiká, virostatiká, jednotky intenzívnej starostlivosti, materiálna hojnosť… Skúsenosť s COVID-19 však bolestne odhaľuje slabé miesta nášho sveta aj ilúziu blahobytu. Mali by sme zostať realistickí a nenechať sa učičíkať falošnými uisteniami, že dnes by sa už niečo podobné nemohlo zopakovať. Vidíme to napríklad na nedostatku dýchacích prístrojov, ochranných pomôcok a dokonca aj na nedostatku obyčajných rúšok, ktoré sme si museli šiť sami. 

Kedy sa vlastne chrípka ako vírusové ochorenie schopné napadnúť človeka objavilo prvý raz? 

O epidémiách chrípky podáva správy už antický lekár Hippokrates, hoci pod iným pomenovaním. Nedá sa vylúčiť, že sa medzi historickými epidémiami, ktoré dnes označujeme ako chrípku, neskrývali aj koronavírusy. Vírusy patria vôbec k najstarším pôvodcom ochorení – sprevádzajú ľudský život od samého počiatku, mnohé pravírusy sú zabudované do nášho dedičného materiálu. Lovec osamelo sa túlajúci po stepi alebo po lese bol ale vírusovými infekciami ohrozený menej, než človek tiesnaci sa od neolitickej revolúcie v mestách a dedinách.  

Zavretie kanadských škôl na jeseň 1918 využili firmy aj na reklamu. Reprofoto: Archives of Ontario, voľné dielo

Vtedy začal žiť aj v tesnom susedstve so zvieratami – rezervoármi vírusov…

Áno, s chovom domácich zvierat napadli prvých roľníkov aj nové zvieracie infekcie. Ľudia môžu získať chrípkové vírusy od divoko žijúcich vodných vtákov, ale aj od prasiat, psov a koní – rezervoár chrípkových vírusov je rozsiahly a prenos na človeka vždy možný. Vtáčie vírusy sa nachádzajú v črevách vtákov prakticky po celý rok, takže existujú fekálne-orálne prenosové reťazce napríklad prostredníctvom vtáčích exkrementov. Pandémia však vzniká až vtedy, ak je v dôsledku mutácie umožnený ďalší prenos z človeka na človeka. Ide o genetickú náhodu, ku ktorej dochádza relatívne zriedka. V 20. storočí celkovo len trikrát – v roku 1918 pri španielskej chrípke, v roku 1957 v prípade miernej ázijskej chrípky a v roku 1968 v prípade rovnako nie až tak zlej hongkonskej chrípky. 

Medzi obeťami aj Egon Schiele či Frederick Trump

Španielska chrípka pripravila o život na celom svete najmenej 50 miliónov ľudí a aj v našich končinách zabila možno až jedno percento populácie. Prečo je taká dôležitá udalosť u nás tak slabo zmapovaná?  

Dejiny lekárstva boli v mnohých krajinách celkom vyškrtnuté zo vzdelávacích programov. To je závažná chyba, ktorá dnes vedie napríklad aj k mnohým chybným informáciám ohľadom španielskej chrípky. Dejiny lekárstva, ak sú vôbec predmetom bádania, skúmajú väčšinou historici z filozofických fakúlt, ktorým často chýba medicínska výzbroj. Veľa si môžu naštudovať a poskladať dohromady, ale principiálne chápanie virologických, epidemiologických a patologických súvislostí nie je podľa môjho názoru bez lekárskych základov možné.   

Kniha Španělská chřipka Haralda Salfellnera vyšla v roku 2018. Reprofoto: Vitalis

Vy ste v roku 2018, teda na sté výročie vypuknutia pandémia, zavŕšili svoje bádanie publikáciou Španělská chřipka. Čo vás k tejto téme priviedlo? 

Na začiatku bola otázka jedného kanadského kafkovského výskumníka, ktorý chcel vedieť viac o Kafkovom ochorení na španielsku chrípku. Keď som sa tým začal zaoberať, ukázalo sa, že k tomu žiadne podklady neexistujú. A tak som sa rozhodol pre bádanie o španielskej chrípke v strednej Európe.  

Keď spomíname Kafku, ktoré známe osobnosti z nášho regiónu, chorobe podľahli? 

Medzi českými obeťami chrípky musím spomenúť najmä maliarov Bohumila Kubištu a Jana Autengrubera. To je inak zaujímavý detail, že nákaze podľahlo mnoho maliarov – patril k nim i Egon Schiele vo Viedni. 

A čo na Slovensku? 

Nespomeniem nikoho známejšieho, no medzi slovenskými pacientami prechovávam zvláštne sympatie k 45-ročnej žobráčke Maríne z Turej Lúky na Myjave. Mala osem detí a celých jedenásť týždňov ležala chorá a s vysokými horúčkami v chudobnom maličkom domčeku. Vypadali jej vlasy a domáci lekár doktor Slabý ju liečil jednou veľkou fľašou luhačovickej vody. Zachovalo sa aj jej priame svedectvo, tak vám ho odcitujem:  „Ja som lehla do svej postele a 11 týdnú som z tej postele nevstala – na nohách a i na rukách som nemala kožu a taká krev mi z teho tékla.“ 

Takže sa vyliečila. 

Áno, jej štyri kamarátky a rodinní príslušníci zomreli, ale Marína prežila. O jej ďalšom osude však nie je známe nič. 

V Kanade rúška proti šíreniu chrípky odporúčali už v októbri 1918. Reprofoto: Archives of Ontario, voľné dielo

Zo zahraničných obetí sa zase málo vie, že španielskej chrípke podľahol aj Frederick Trump, starý otec súčasného amerického prezidenta. Zachytili ste, že by to Donald Trump teraz spomínal?

Také vyjadrenie som nezaznamenal a samozrejme by som sa ako bádateľ rád pozrel do rodinného albumu pána prezidenta. Jeho úlohu v súvislosti so zvládaním krízy spôsobenej COVID-19 v Spojených štátoch sledujem so záujmom. 

Vráťme sa na záver ešte do menej dávnej minulosti. V ktorom momente tohto roku ste si uvedomili, že sa blíži ďalšia veľká pandémia? 

Ako bádateľ o španielskej chrípke som vedel, že nová vírusová pandémia sa jedného dňa opäť objaví. A najneskôr vtedy, keď vo Wu-chane koncom januára 2020 za niekoľko dní postavili núdzovú nemocnicu, muselo byť každému jasné, že predo dvermi je nová epidémia. Najväčšou chybou v kontexte s COVID-19 bolo asi to, že napriek jasnému verejnému ohrozeniu, o ktorom nebolo pochybností, sa nespravili žiadne preventívne opatrenia proti respiračne sa šíriacej nákaze. Naopak, ihneď sa začal šíriť iracionálny strach ako v dobách moru. 

Srbskí vojaci sa liečia zo španielskej chrípky vo februári 1919. Foto: Flickr/Corvid Black, under licence CCO-1.0

Opatrenia sa napokon počas prvej vlny prijímať začali. Ako ich hodnotíte? 

Mimoriadne zákony sa opierali len o extrémne slabú dátovú základňu. Sprevádzala ich temná mediálna hudba v pozadí a odohrávalo sa to všetko akoby cez noc, v chvate, mimo regulérny zákonodárny proces. Zákony, ktoré vrhajú mnoho ľudí do biedy a ničia astronomické statky ľudí, sa mali prijímať s väčšou obozretnosťou. V Rakúsku sa napríklad v rámci opatrení proti šíreniu vírusu zrušilo právo ekonomickej sféry na náhradu škody spôsobenú protiinfekčnými opatreniami štátu, ktoré platilo od 50. rokov. Otázka, ktorú si teraz musíme položiť je, či vlády majú právo uvrhnúť svojich občanov do hospodárskeho zániku, nech už tento krok sprevádzajú akékoľvek etické argumenty. Ochrana ohrozených seniorov a ťažko chorých by bola možná aj bez existenčných strát mladých. 

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?