4. januára 2021

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, že by ste chceli žiť slobodnejšie a byť viac sami sebou? Radi by ste svetu každý deň ukázali pravú tvár bez nutnosti nasadiť si akúkoľvek masku pretvárky? Túžite odpovedať pravdivo aj na tie najzákladnejšie otázky typu: „Ako sa máš?“ Tak neváhajte, zoberte to do svojich rúk, a pokúste sa žiť autentickejšie. 

Práve autentickosť si môžete predstaviť pod synonymami pravosť, otvorenosť, uvoľnenosť, nevyumelkovanosť. V podstate ide o akýsi návrat k vášmu skutočnému pôvodu, skutočnému ja. Jana Vnuková, lektorka, koučka a terapeutka, nižšie sama v ôsmych bodoch vysvetľuje, akým spôsobom dokáže autentickosť ovplyvniť náš život, ako súvisí so šťastím a slobodou aj prečo ju skrývame. Na záver poradí, ako sa zbaviť masiek.  

1. Myseľ využívajme na realizáciu, je to náš sluha.

O autentickosti hovorí koučka, lektorka a terapeutka Jana Vnuková. Foto: archív Jany Vnukovej

Ak chceme byť autentickí, v prvom rade je nevyhnutné spoznať samých seba, rozpoznať naše potreby a pozrieť sa na ne pod lupou. Na to, aby sa nám vnútri uľavilo, je potrebné rozlíšiť celú emočnú škálu a odstrániť emócie, ktoré nám bránia v tom, aby sme boli šťastní. Autentický človek nepotrebuje ovládať druhých, stačí, keď ovláda seba. 

Ľudstvo je úplne odtrhnuté od svojich pocitov a život sa snaží vymyslieť. Autenticky sa dá žiť iba vtedy, keď to budeme robiť presne opačne. To znamená, že najprv je potrebné cítiť, čo je pre nás dobré, z čoho máme lepší pocit a myseľ máme použiť na to, aby sme to uskutočnili. Myseľ má byť sluha a nie pán. Človek, ktorý má takúto harmóniu medzi cítením a myslením je človekom s najväčším potenciálom. 

2. Uchopme späť svoju vnútornú silu, o ktorú sme prichádzali.

Dovoľme si byť autentickí. Dokonca sa to stane úplne prirodzene, pokiaľ si uchopíme svoju vnútornú silu. Presne tú, ktorú sme opakovane odovzdávali. Tým, že sme uverili tomu, že nie sme dosť dobrí, pekní, úspešní, dokonalí, zaujímaví, milujúci, či milovaní. Uverili sme tomu pod vplyvom výchovy, následne počas štúdia či zvyšku nášho života. Týmito presvedčeniami sme sa oslabovali. Cítime sa slabí a svoju slabosť pod maskami iba zakrývame.  

Prostredie, v ktorom vyrastáme a žijeme, nás ovplyvňuje. Postupne vnímame, ako fungujú naši rodičia, celá rodina. Počúvame, čo je prijateľné a čo nie. Následne prichádzame ako deti na pieskovisku do interakcie s rovesníkmi, pokračuje to zbieraním skúseností v škôlke a škole. Všetky tieto skúsenosti opakovane vyhodnocujeme, ukladáme si ich do povedomia a zvyšok života už len reagujeme v ďalších situáciách podľa toho, ako sme si to uložili. 

3. Všetko, čo hľadáme v okolí, si dajme sami.

Dôvod, prečo ľudia nie sú autentickí, je ten, že vychádzajú z pozície nedostatku a hrou s rôznymi maskami dosahujú od druhých to, po čom sami túžia. Všetko, čo hľadáme v našom okolí a stále to nedostávame, si môžeme určite dať sami. Je to jediná cesta ku šťastiu, slobode a pokoju. Ak nám chýba láska, tak ju v prvom rade nemáme hľadať vonku, ale máme si ju dať sami. Dieru v duši nikdy nemôžeme zaplátať žiadnou osobou ani vecou zvonka. 

4. Robme v prvom rade to, čo je dobré pre nás.

Autentickosť je jediná sloboda, kedy robíme to, čo je pre nás dobré. Robíme to v súlade so svojím vnútrom, pri plnom rešpektovaní prírody, v úcte a vďake voči Zemi. Je to stav, v ktorom už nie sme závislí od systému, alebo sme závislí len okrajovo. Autentickosť je prirodzenosť. Pre ľudí je prirodzené žiť v súlade s prírodou. Znamená to, že autentickosť určite nie je závislosť od konzumného spôsobu života, potreba prispôsobiť sa mu alebo hra na to, že sme šťastní. 

5. Svojím prejavom ľudí podporujme, motivujme a pohlaďme.

Byť autentickí znamená byť slobodní, ale nemôžeme zabúdať na to, že sloboda sa rovná zodpovednosti. Sme zodpovední za to, čo robíme, rovnako aj za to, čo nerobíme. Pri plnom žití autentickosti už hranice neriešime. Sloboda je totiž len sloboda. Nevnímame život ako boj. Tam, kde nie je nepriateľ, neexistuje ani potreba vytvárať si hranice. Komunikujeme v láske, náš prejav nie je útokom. Náš prejav je niečím, čo druhých podporuje, motivuje a pohladí.  

6. Dovoľme ostatným žiť slobodne a rešpektujme ich.

Ak začneme žiť autenticky, slobodne, tak už viac nebudeme potrebovať druhých ľudí hodnotiť, posudzovať a kritizovať. Staneme sa pozorovateľmi a voľne necháme okolo seba veci plynúť bez potreby zasahovať. Ide o to, že keď si doprajeme slobodu a žijeme autenticky, tak doprajeme slobodu aj ostatným. Tiež im dovolíme žiť autenticky. Akceptujeme a rešpektujeme seba, a práve preto už dokážeme akceptovať a rešpektovať ostatných. Opačne to nepôjde. Všetko začína v nás.  

7. Zabudnime na ukrývanie svojich slabostí.

Keď nie sme autentickí, možno len nechceme, aby niekto videl, že sme v skutočnosti slabí a krehkí. Radšej si na seba vždy oblečieme pancier a všetky emócie potlačíme. Akýkoľvek tlak na samých seba vytvára protitlak. Potom sa čudujeme, že máme rôzne druhy chorôb. Je to preto, že si nedovolíme žiť pravdu o samých sebe. Naša myseľ potrebuje mať vždy všetko pod kontrolou, vyhodnocuje situácie na základe predchádzajúcich skúseností a v žiadnom prípade nám nedovolí, aby sme ukázali svoju slabosť.  

Lenže pod maskou je naše vnútro, naša energia. Energia klamať nevie, skôr či neskôr sa totiž prejaví, a konfrontuje nás so sebou samými. To sú momenty, počas ktorých sa cítime skutočne zle, pretože to, ako pôsobíme navonok je úplne iné ako to, čo je v našom vnútri. Je to neustály boj dvoch energií. Našej prehnanej snahy zakryť svoje slabosti a našej skutočnej energie. Autentický človek vyžaruje do okolia to, že stojí sám za sebou, verí si, uvedomuje si svoje slabé aj silné stránky, má ich rád.  

8. Nedopustime, aby boli naše ústa rýchlejšie ako rozum.

Na mieste je aj otvorená úprimnosť. To sa dá, keď budeme komunikovať ako vedomé bytosti, ktoré vedú vedomé rozhovory. Vedomý človek je bdelý, prítomný, vedome vyberá slová, ktoré používa. Je to stav, v ktorom sa nemôže stať, že naše ústa sú rýchlejšie ako rozum. Autentický a vedomý človek komunikuje tak, že hovorí o svojich pocitoch a zároveň nevytvára v druhom človeku pocit viny a v žiadnom prípade na neho neútočí.  

Na záver 3 tipy, ako nebyť vyumelkovaní a zbaviť sa pretvárky:

  • Masky skladáme, keď k sebe dokážeme byť úprimní. Vtedy začíname byť úprimní aj k okoliu. Ak vychádzame ráno z domu, vidíme suseda a naučene mu poprajeme „dobrý deň“ bez toho, aby sme si uvedomili, že mu naozaj želáme, aby dobrý deň mal, je to zautomatizované správanie a jedna z masiek. Pojem „maska dole“ znamená, že prestávame žiť automatické programy, sme bdelí a uvedomujeme si svoje konanie. 
  • To isté platí pri slove „ďakujem“. Často sa poďakujeme úplne automaticky, lebo sa to patrí, lebo sa to má. Ak cítime úprimnú vďaku v každej chvíli, tak je to správne. Všetko je to o uvedomovaní si. Úprimná vďačnosť je bránou k hojnosti a ku šťastiu. Hojnosť a šťastie sa nehľadajú, ale uvedomujú sa. 
  • Je potrebné pomenovať všetky obmedzujúce presvedčenia, programy a vzorce. A zároveň si vždy klásť otázku: „Čo nám bráni v tom, aby sme boli sami sebou?“ Iba takto zistíme, kde máme blokády. Následne je potrebné ich odstrániť. Chce to odvahu, odhodlanie a rozhodnutie vykročiť k pravde o sebe samom. 

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?