Auto, ktoré za jazdy komunikuje s ostatnými pomocou obrázkov, vozidlo poháňané slnečnou energiou alebo také, ktoré samo vyberie vodičovi hudbu. Spojiť luxus, uhlíkovú neutralitu a futuristické vízie, to bol cieľ automobiliek, ktoré sa tento rok predstavujú na najprestížnejšej prehliadke dizajnu v talianskom Miláne.
Budúcnosť áut značky Lexus a ich rozvoj zachytáva prostredníctvom softvérových inovácií napríklad inštalácia Beyond the Horizon od Hidekiho Yoshimota a štúdia Tangent. Vytvoril ju spoločne s hudobníkom Keiichirom Shibuyom, pretože zvuk v nej hrá výraznú úlohu. Jej súčasťou je rad dvojmetrových plastík so svetelnými efektmi.
V ich strede stojí koncept vozidla LF-ZC, ktorý má byť symbolom budúcnosti. Za ním sa na projekčnom plátne s výškou štyroch metrov premietajú premenlivé pohľady na horizont, od svitania po zotmenie za zvukového sprievodu.
Plátno je vyrobené z materiálu, ktorý vychádza z jeden a pol tisícročia dlhej tradície papiera Echizen washi, ktorý sa používa na výrobu posuvných stien v japonských domácnostiach.
Všetko prispôsobené konkrétnemu zákazníkovi
Bambusové vlákna navyše odkazujú aj na materiál použitý v kabíne vozidla LF-ZC, ktorý skúma možnú podobu čistého elektromobilu novej generácie. V budúcnosti by totiž mali byť vozidlá oveľa viac personifikované. Budú vedieť napríklad rozoznávať náladu a podľa toho vyberú hudbu, spoznajú konkrétneho vodiča a podľa toho nastavia spôsob riadenia.
Dizajn bude prispôsobený zákazníkovmu vkusu a jeho potrebám. Každé auto tak bude šité priamo na mieru pre svojho budúceho majiteľa.
„Nie je to len o tom, ako Lexus vyzerá, ale ako sa v ňom ľudia cítia. Na to sa teraz chceme oveľa viac zamerať. Páči sa mi farba interiéru? Rozumiem všetkým technológiám, ktoré mi vozidlo ponúka? Sedí sa mi pohodlne? To je to, čo nás zaujíma, aké majú zákazníci očakávania,“ hovorí Brian Bolain, marketingový riaditeľ značky Lexus.
Alternatívne zdroje
A do toho všetkého zapadá aj udržateľnosť. „V dizajnérskom tíme hľadajú rôzne materiály, najmä na báze bambusu, ktoré do príbehu o obnoviteľnosti skutočne dobre zapadajú. Už nevyzerá len ako drevo, ale môže evokovať látku alebo tvrdý povrch, skoro ako terraco,“ dodáva riaditeľ.
Na alternatívne zdroje sa snaží vo svojej expozícii 8 minút 2 sekúnd poukázať aj holandská návrhárka Marjan van Aubel, ktorá by na podporu uhlíkovej neutrality využila solárnu energiu. Vo svojej inštalácii vyobrazila koncept vozidla Lexus LF-ZC s využitím slnečného svitu získavaného prostredníctvom fotovoltaických článkov a uložených do vstavaných batérií. Názov inštalácie odkazuje na dobu letu slnečných lúčov zo Slnka na Zem.
Auto je zasadené medzi akési holografické stromy, na pozadí interaktívneho slnka. To je tvorené kruhom šestnástich solárnych lámp. „Zmení farbu po tom, ako sa návštevník dotkne senzora tvoreného novo vyvinutou bambusovou tkaninou. Senzor odošle signál, na ktorého popud sa potom môžete kochať pohľadom na svoj súkromný východ slnka,“ opisuje svoje dielo návrhárka.
Obe expozície je možné vidieť v Superstudiu Piú na Via Tortona.
Honda znižuje emisie už pri výrobe
Najnovšie koncepty elektrifikovaných mestských vozidiel a taktiež skúter predstavuje na Milan Design Week aj automobilka Honda. Majú ukázať inovatívne použitie materiálov a estetiku dizajnu vozidiel.
Honda chce dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu pri všetkých svojich výrobkoch. Panely konceptu vozidla SUSTAINA-C, ktoré v Miláne automobilka vystavuje, sú vyrobené z recyklovanej akrylovej živice, ktorá pochádza z použitých koncových svetiel.
Nepotrebujú lakovanie, čo tradičné materiály vyžadujú. Už pri výrobe sa tak môžu znížiť emisie o 45 percent. Sú odolné voči prasklinám a po ľahkom náraze sú schopné vrátiť sa do pôvodného tvaru.
Tým, že je akrylová živica priehľadná, mohli byť dvere batožinového priestoru vytvorené z jedného panelu, ktorý funguje ako displej smartfónu. Jeho prostredníctvom tak bude možné komunikovať s ostatnými vodičmi v premávke, buď za použitia jednoduchého textu. alebo obrázkov.
Tri modely, vrátane ukážky výrobného procesu je možné si pozrieť v Museo Diocesano.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Pšeničková.